Slovensko sa pomaly približuje k citeľnejším dôsledkom demografickej krízy. Už dlhé roky sa hovorí, že obyvateľstvo starne a rodí sa čoraz menej detí. To sa začne pomaly prejavovať aj na balíku peňazí, ktoré štát prerozdeľuje penzistom. Odvody totiž bude platiť menej ekonomicky aktívneho obyvateľstva, no na druhej strane pribudnú poberatelia penzie.
Dôchodkový systém funguje na princípe priebežného financovania. Väčšina zaplatených sociálnych odvodov rovno odchádza starobným a predčasným penzistom. To znamená, že čím menej bude pracujúcich, tým menej peňazí sa zaplatí na odvodoch. O to viac potom bude musieť štát dotovať Sociálnu poisťovňu, aby mala na dôchodky.
Počty pracujúcich a tých, ktorí budú v penzii, sa dajú dobre predpovedať. Zo štatistík je totiž jasné, koľko v minulosti narodených detí bude v budúcnosti zaradených do skupiny ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Podobne to platí pri ľuďoch, ktorí síce v súčasnosti ešte pracujú, ale o niekoľko rokov už dosiahnu dôchodkový vek a väčšina z nich do penzie aj odíde.
Do penzie odídu silné ročníky
Podľa správy spoločnosti McKinsey Global Institute vytvárajú demografické faktory tlak na mladších ľudí, ktorí budú musieť prispievať na čoraz väčšiu populáciu penzistov. Riaditeľ tejto spoločnosti Chris Bradley pre Financial Times ešte začiatkom tohto roka povedal, že európske ekonomiky nie sú pripravené na demografické dopady, pretože pri ich vzniku sa počítalo s tým, že populácia bude stúpať. To sa ukázalo ako krátkozraké.
Aj Národná banka Slovenska (NBS) vlani upozornila, že silné ročníky na trhu práce budú pomaly odchádzať do penzie. „Spolu s poklesom počtu obyvateľstva náš čaká výrazný pokles podielu produktívneho obyvateľstva. V hypotetickom scenári bez dodatočných konsolidačných opatrení by vysoké súčasné deficity spolu s nárastom výdavkov citlivých na starnutie viedli k neudržateľným úrovniam dlhu,“ upozornila centrálna banka.
Pomaly sa tak môže preklápať pomer tých, ktorí sú v penzii a tých, ktorí na dôchodkové dávky cez priebežný systém prispievajú. V súčasnosti platí, že na približne 3,6 milióna pracujúcich pripadá viac ako milión dôchodcov. Avšak do roku 2050 bude zhruba 2,9 milióna pracujúcich pripadať na približne 1,5 milióna dôchodcov. To znamená, že na jedného dôchodcu budú pripadať len dvaja pracujúci. Vplyv starnutia populácie sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť prejaví najmä po roku 2040.
Dôchodkový vek pomaly stúpa
Ch. Bradley tvrdí, že kvôli nepriaznivej demografii bude potrebné zapojiť viac mladých ľudí do pracovného trhu, predĺžiť pracovný vek a zvýšiť produktivitu. Slovensko už v tomto smere urobilo opatrenia pri dôchodkovom veku. Kým v minulosti bol zastropovaný na úrovni 64 rokov, po novom sa zvyšuje podľa strednej dĺžky života. Inak povedané, čím vyššieho veku sa obyvateľstvo bude dožívať, tým neskôr sa bude odchádzať do penzie. V súčasnosti stúpa dôchodkový vek zhruba o dva mesiace ročne.
Neskorší odchod do penzie bude znamenať, že na jednej strane budú ľudia pracovať dlhšie a tým prispievať do systému sociálnymi odvodmi. Na druhej strane bude poberať dôchodok menej ľudí. Nebude tak stúpať tlak na priebežný systém financovania penzií. NBS ešte pripomína, že pomôcť môže aj zapojenie voľných zdrojov na trhu práce. Menovite ide o starších ľudí a mladé ženy. Avšak celkový efekt je podľa NBS relatívne limitovaný.
Okrem toho platí, že ľudia do penzie síce budú odchádzať neskôr, ale to neznamená, že od odchodu do dôchodku až do úmrtia uplynie menej času. Priemerná dĺžka doby poberania starobného dôchodku u mužov je viac ako 17 rokov a u žien približne 22 rokov. Kvôli rastu strednej dĺžky života sa tak bude zvyšovať aj priemerná dĺžka doby poberania starobného dôchodku. U mužov a žien by mala v najbližších 50 rokoch stúpnuť o približne štyri roky.
Dokáže všetko zachrániť migrácia?
Keď bude štátu chýbať pracovná sila z vlastných radov, logickým krokom môže byť využitie prílevu pracovníkov zo zahraničia. Avšak NBS pripomína, že riešenie problému starnutia obyvateľstva len cez migráciu by si vyžadovalo výrazný odklon od súčasného nastavenia politík.
„V horizonte 15 rokov poklesne počet ľudí v produktívnom veku o 280-tisíc obyvateľov. Stabilizáciu podielu ľudí vo veku viac ako 65 rokov na produktívnej populácii by znamenalo prijatie takmer 1,2 milióna migrantov. Zachovanie počtu ľudí v produktívnom veku by znamenalo prijatie 280-tisíc migrantov,“ vysvetľuje NBS.
Tieto počty Slovensko ani zďaleka nedosahuje. Vlani sa na Slovensko prisťahovalo na trvalý pobyt viac ako 6,8-tisíca ľudí, čo bolo takmer o 2,4-tisíca osôb viac ako počet vysťahovaných. Napriek tomu, že sa v posledných rokoch viac ľudí prisťahuje ako odsťahuje, to na deficit pracovnej sily to nestačí. Tieto údaje navyše nie sú smerodajné, keďže nie každý pracovník si na Slovensku zariadi trvalý pobyt.
Centrálna banka dodáva, že demografické zmeny umocňujú potrebu zvýšiť rast produktivity práce cez prechod na inovačnú ekonomiku a priaznivého prostredia pre investície do produktívneho kapitálu, automatizácie a umelej inteligencie.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
