Mnohí živnostníci budú musieť v budúcnosti vyžiť z minimálneho dôchodku. Ak si celý život budú platiť najnižšie možné odvody a nenasporia si žiadne peniaze, hrozí im, že sa v starobe budú musieť výrazne uskromniť.
(Inzercia)
Minimálne odvody platí pritom takmer 80 percent všetkých živnostníkov. Výrazne im nepomôže, ani keď platia povinné príspevky do druhého piliera. Keďže platia nízke odvody, aj na ich osobný dôchodkový účet príde malá suma. V roku 2022 je minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov vo výške 566,50 eura. Z tejto sumy platia živnostníci na dôchodkové poistenie 18 percent, čo je 101,97 eura. Keďže do druhého piliera smeruje v tomto roku 5,5 percenta z vymeriavacieho základu, znamená to, že na ich dôchodkový účet by malo ísť 31,16 eura mesačne. Z tejto sumy si ešte strhne poplatok Sociálna poisťovňa ako aj dôchodková správcovská spoločnosť, takže živnostník dostane ešte menej.
Ak bude niekto celý život živnostníkom, pričom si bude platiť minimálne odvody, pravdepodobne mu vznikne nárok na minimálny dôchodok. Ten závisí od počtu odpracovaných rokov. Napríklad človek, ktorý odpracoval 40 rokov, má nárok na 378,50 eura. Za 45 odpracovaných rokov zase prináleží minimálny dôchodok 410 eur. Priemerný starobný dôchodok pritom podľa údajov Sociálnej poisťovne na konci januára dosahoval 511,63 eura. Dôchodok živnostníkov tak pravdepodobne bude zaostávať za priemernou penziou.
Dôchodok živnostníkov môžu zvýšiť dobrovoľné príspevky
Odborník na dôchodkové poistenie zo spoločnosti Universal maklérsky dom Petr Berka preto živnostníkom odporúča posielať si dobrovoľné príspevky do druhého piliera. „Podnikatelia by mali brať dobrovoľné príspevky ako „povinné“ a mali by s nimi začať čo najskôr, keďže v dôchodku sa počíta každé euro,“ tvrdí.
Čím je podnikateľ starší, tým vyššiu sumu by si mal podľa neho na dôchodkové sporenie posielať. „Ak má živnostník 40 a viac rokov, mal by posielať minimálne sto eur mesačne,“ vraví P. Berka. Vybrať by si mal pritom akciové alebo indexové fondy. Dobrovoľný príspevok totiž navyšuje hodnotu majetku na dôchodkovom účte. Za výhodu P. Berka považuje aj to, že k takýmto peniazom sa sporiteľ môže dostať až po dosiahnutí dôchodkového veku, takže ho nebudú lákať pri inej životnej situácii.
Dobrovoľné príspevky v druhom pilieri sa pritom riadia inými pravidlami ako povinné. Kým pri povinných príspevkoch sa postupne od 52. roku života presúvajú do konzervatívnych fondov, dobrovoľných príspevkov sa to netýka. „Dobrovoľné príspevky sú výlučným majetkom sporiteľa a sú evidované na jeho separátnom podúčte,“ vraví P. Berka.
Kombinácia troch pilierov
Za dobrovoľné príspevky si živnostník nemusí kupovať dôchodok. „Pri dosiahnutí dôchodkového veku sa môže sporiteľ rozhodnúť, či si nasporenou sumou zvýši doživotný dôchodok, ktorý vypláca niektorá z poisťovní, alebo si bude úspory čerpať individuálne priamo zo svojej DSS-ky v ľubovoľnej výške. Tretia možnosť je výber celej jeho sumy,“ hovorí P. Berka.
Na rozdiel od iných foriem investovania majú dôchodkové správcovské spoločnosti v druhom pilieri zákonom obmedzené poplatky. Dôchodkové sporenie je tak väčšinou lacnejšie ako investovanie cez podielové fondy. Živnostník sa pritom nemusí obávať, že nebude mať niekedy na zaplatenie dobrovoľných príspevkov. „Ich platba je dobrovoľná, a preto nie je určená frekvencia ich platenia a výška tohto príspevku je neobmedzená. Výšku aj frekvenciu dobrovoľných príspevkov si tak môže sporiteľ zvoliť sám a kedykoľvek ju môže zmeniť. Prípadne môže iba nepravidelne vkladať nejakú sumu,“ hovorí odborník.
Ešte pred zasielaním dobrovoľných príspevkov by mal živnostník zistiť, či má uzatvorenú dohodu o zasielaní takýchto príspevkov. Ak ju nemá, musí najprv s dôchodkovou spoločnosťou podpísať zmluvu.
Budúci penzisti by sa však nemali spoliehať len na druhý pilier. „Najideálnejšie je mať všetky tri tieto spôsoby: dobrovoľný príspevok v II. pilieri, tretí pilier a ETF fondy,“ dodal P. Berka.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: