Krajniak: Keby to bolo len na mne, zrušil by som povinné odvody do druhého piliera

Pred koncom apríla ste predstavili balík inflačnej pomoci. Ešte predtým navrhovala prezidentka Zuzana Čaputová napríklad pomôcť ľuďom vo forme príspevku na bývanie. Prečo sa to nedostalo do balíku pomoci, keďže sa zvýšili aj náklady na bývanie?

V predstavenom balíku je pomoc na úrovni 260 miliónov eur. Návrhy pani prezidentky považujem za dobre mienené a zaoberali sme sa nimi, ale sú zhruba len v polovičnej výške nášho finančného vyčíslenia. V súčasnosti je zavedený príspevok na bývanie pre osoby v hmotnej núdzi, ale my potrebujeme vyriešiť zdražovanie v rámci rodín, kde aspoň jeden človek pracuje. To chceme z dlhodobého hľadiska vyriešiť formou zákona, ktorý bude definovať stav energetickej chudoby. Stanoví sa napríklad, aké percento z rodinného rozpočtu ide na energie a násobok životného minima danej rodiny. Cieľová skupina potom bude mať nárok na vyplácanie energetického príspevku.

Ide o nový návrh?

Nie, už som o tom hovoril. Česká verzia posudzovania energetickej chudoby sa mi zdá najprijateľnejšia. V Európskej únii to každý štát definuje rôzne, napríklad vo Francúzsku sa to posudzuje individuálne. Ale neviem si predstaviť, že by sme stovky tisíc slovenských domácnosti hodnotili samostatne. Lepšie je to urobiť cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý zadefinuje energetickú chudobu. Budem sa prihovárať za to, aby sa hodnotila podľa percent z rodinného rozpočtu, ktoré idú v rámci domácnosti na energie. Súčasne by sa mala hodnotiť hranica životného minima konkrétnej domácnosti, ktorá potom bude mať nárok na príplatok bez ohľadu na to, či je v hmotnej núdzi alebo nie.

Nebolo by riešením vysokej inflácie výraznejšie dvihnúť životné minimum? Automaticky by sa zvýšili aj všetky dávky, ktoré sú na životné minimum naviazané, čo by pomohlo najohrozenejším skupinám obyvateľov.

Životné minimum zvýšime na 233 eur, čo je v porovnaní napríklad s Českou republikou o 60 eur viac. Nezdá sa mi, že by to bolo nízke, ale dopĺňame to ďalšími vecami. Od mája sa zvyšuje príspevok na stravu zhruba o 85 eur ročne na jedného zamestnanca. Súčasťou inflačnej pomoci je aj zvýšenie prídavku a daňového bonusu na dieťa, čím by sme mali pokryť väčšinu rodín, ktorých sa zdražovanie týka. Za najohrozenejšiu skupinu okrem ľudí v hmotnej núdzi považujeme rodiny s deťmi, v rámci ktorej je matka na materskej alebo poberá rodičovský príspevok. Tým pádom vypadol jeden príjem v rodine, treba platiť hypotéku a tak ďalej.

Dôchodky porastú približne o 9,1 percenta

Robert Fico z opozičnej strany Smer-SD na jednej z jeho tlačových konferencií hovoril, že vláda by mala každému vyplatiť 1 500 eur bez rozdielu. Podporili by ste taký návrh?

Podporil by som aj návrh, aby sme všetkým vyplatili 3 000 eur, keby súčasne pán Fico povedal, odkiaľ tie peniaze na Slovensko prídu. Sme v eurozóne, už nemáme vlastnú centrálnu banku, ktorá nám môže kedykoľvek, ale to veľmi zveličujem, vytlačiť peniaze navyše. Objem pomoci, ktorý sme predstavili je v horizonte tohto a ďalšieho roka cez 1,5 miliardy eur. Čo je približne toľko peňazí, o koľkých hovoril v rámci pomoci aj pán Fico. Majú to aj zle prepočítané, pretože domácností je viac, než s akým počtom počítali na tlačovej konferencii.

Podľa jeho slov by to stálo zhruba dve miliardy eur.

To vám viem v rámci našej pomoci rýchlo spočítať. Budúcoročná valorizácia dôchodkov bude stáť zhruba 900 miliónov eur a 1,1 miliardy eur by mali stáť dlhodobé opatrenia na pomoc rodinám, ako je daňový bonus či rodinné prídavky.

Vy už v máji viete povedať, o aké percento sa budú od januára zvyšovať penzie? Určuje sa to podľa dôchodcovskej inflácie za prvých šesť mesiacov tohto roka.

Robíme si prognózy a odhadovaná valorizácia bude na úrovni zhruba 9,1 percenta. Na základe toho vieme odhadnúť aj výdavky na zvýšenie dôchodkov. Samozrejme, definitívne sa to uzatvorí až na konci júna tohto roka. Aj bez zavedenia rodičovského bonusu by sa tak mal priemernému penzistovi dôchodok od januára zvýšiť zhruba o 50 eur.

Jednota dôchodcov na Slovensku hovorí, že pomoc vlády v rámci zdražovania pre penzistov je nedostatočná. Nerozmýšľali ste napríklad nad mimoriadnou valorizáciou dôchodkov, ktorá by cielene zvýšila všetky dôchodky?

Mimoriadna valorizácia dôchodkov je proces, ktorý by trval štyri mesiace. Musel by prebehnúť legislatívny proces a Sociálna poisťovňa by si musela nastaviť systémy vyplácania dôchodkov v priebehu roka na inú úroveň. Reálne by mimoriadne zvýšenie prebehlo až na začiatku septembra. Informovali sme o tom aj Jednotu dôchodcov Slovenska a predstaviteľov Združenia kresťanských seniorov, s ktorými sme o tom hovorili. Technicky by to jednoducho trvalo dlho. Preto sa sústreďujem na to, aby sme od decembra minulého roka do decembra 2023, kedy bude zdražovanie najhoršie, zabezpečili aj seniorom kontinuálny prísun dodatočných peňazí nad rámec bežných starobných dôchodkov. Už sme vyplatili 13. dôchodky v hodnote 300 miliónov eur vlani v decembri, ďalších 250 miliónov išlo seniorom prostredníctvom očkovacieho bonusu a v júli vyplatíme predčasne 13. dôchodok. Ak bude situácia zlá aj na jeseň, sme pripravení rokovať o ďalšej pomoci. Od januára budúceho roka sa potom budú razantne zvyšovať dôchodky. Keď si to spočítate, je to pomoc v hodnote zhruba 1,8 miliardy eur pre penzistov nad rámec ich dôchodkov.

V júli sa vyplatí celý  13. dôchodok alebo len jeho časť? Bude sa pri ňom meniť mechanizmus výpočtu?

Bude sa vyplácať celý a mechanizmus zostane zachovaný.

Keď nemôžem pomôcť všetkým, radšej pomôžem väčšine ako vôbec nikomu

Odborový zväz Kovo nedávno oznámil, že bude pripravovať generálny štrajk. Hovorili ste o tom napríklad na tripartite? Aké majú požiadavky?

Žiadne oficiálne požiadavky sme od nich nedostali. Na tripartite sa stretávame pravidelne dvakrát mesačne. Raz mesačne je predsedníctvo a raz plenárne zasadnutie. O akomkoľvek návrhu zamestnávateľov aj odborov sme vždy pripravení rokovať. Napríklad v utorok (3. máj) sme dostali návrh na doplnenie programu tripartity od Spoločných odborov Slovenska, ktoré sú tiež súčasťou tripartity a akceptujem to. Nikdy návrhy nevetujem. Predstavitelia Konfederácie odborových zväzov a odborového zväzu Kovo sú kedykoľvek vítaní na ministerstve so svojimi návrhmi. Ak budú návrhy dobré, som ochotný ich akceptovať.

Takže neviete o žiadnych požiadavkách?

Neviem o žiadnych. Je možné, že ich ešte len poslali poštou a zatiaľ neprišli. Ale s predstaviteľmi odborov aj zamestnávateľov som ochotný kedykoľvek rokovať či diskutovať. Nemusíme sa na všetkom dohodnúť, ale rešpektujem, že každý má právo podávať návrhy alebo prezentovať svoje výhrady.

V minulosti ste mali vyostrenejšie vzťahy s Konfederáciou odborových zväzov. Zlepšilo sa to?

Stretávame sa na tripartite, takže máme pracovné a korektné vzťahy. Ale je rozdiel medzi tým, čo sa hovorí na rokovaní a čo na tlačových konferenciách. Ale za minimálne posledný rok sa nestalo, že by niekto rozprával na rokovaní niečo iné ako mimo neho. Akurát slovník a miera nástojčivosti je iná na rokovaní a iná pred kamerami. Na tripartite sa bavíme o návrhoch a pripomienkach vecne. Keďže jej predsedám, je aj v mojom záujme, aby väčšina návrhov prešla so súhlasom všetkých strán. Pri niektorých materiáloch sa to aj darí.

Bude sa nejako meniť minimálna mzda, ak sa sociálni partneri na jej výške cez leto nedohodnú, alebo sa aktivuje automatický vzorec v zákone?

Počkám si na to, či sa dohodnú alebo nie. Minimálna mzda by ale mala podľa vzorca stúpnuť na úroveň 691 eur mesačne, čo považujem za primerané.

Dôchodková reforma prvého piliera obsahuje aj takzvaný rodičovský bonus. Vy ste viackrát povedali, že tým chcete vyriešiť diskrimináciu žien, ktoré vychovali deti a majú preto nízky dôchodok. Nevyrušuje vás, že to nepomôže napríklad dôchodcom, ktorým deti umreli alebo pracujú v zahraničí?

Riadim sa dvomi princípmi. Keď nemôžem pomôcť všetkým, radšej pomôžem väčšine ako vôbec nikomu. Druhý princíp je, napríklad ako pri druhom pilieri, že ak návrhy, ktoré sa snažím presadiť, zvyšujú pravdepodobnosť vyšších dôchodkov, tak ich budem presadzovať aj napriek tomu, že to pri niekom platiť nebude. Ak väčšine pomôžem a nikomu neuškodím, tak prečo by som to neurobil?

Viete aj povedať, koľko ľudí nebude mať nárok na rodičovský bonus?

Viem vám povedať, že nárok bude mať zhruba 820-tisíc penzistov. Z celkového počtu sa bude rodičovský bonus týkať troch štvrtín dôchodcov.

Každé dieťa má výraznú ekonomickú hodnotu pre štát

Ale sú aj iné životné okolnosti. V nevýhode budú aj rodičia s dlhodobo chorým dieťaťom, ktoré nemôže pracovať. Rozmýšľali ste aj nad iným nastavením rodičovského bonusu?

Podľa mňa je oprávnené znižovať diskrimináciu žien, ktoré vychovali deti a tie v súčasnosti platia dane a odvody. Rodinám, ktoré majú člena domácnosti so zdravotným postihnutím, dáva štát v rámci pomoci viac ako 400 miliónov eur ročne. Náklady na rodičovský bonus budú výrazne nižšie. Vzájomne sa teda nevylučujú, ale naopak sa dopĺňajú. Navyše, za dva roky môjho pôsobenia ako ministra práce sa opatrovateľský príspevok a príspevok na asistenciu pre rodiny so zdravotne postihnutou osobou zvýšili o viac ako 20 percent.

Prečo sa príspevky od detí v rámci rodičovského bonusu nebudú valorizovať každý rok s celou sumou dôchodku?

Nemajú sa ako valorizovať, keďže budú stanovené ako percento z príjmu dieťaťa. Keď sa bude zvyšovať plat pracujúceho dieťaťa, budú sa zvyšovať aj jeho odvody a teda aj rodičovský bonus. Vždy sa bude počítať dva roky spätne. Vymeriavací základ za daný rok sa vydelí číslom 12, z čoho vzíde suma rodičovského bonusu.

Nebude suma rodičovského bonusu pripočítaná k dôchodku v čase jeho valorizácie?

Bude, ale rodičovský bonus sa počíta z vymeriavacieho základu pracujúceho dieťaťa. Bude to rovnaký princíp, akým sa počíta minimálna mzda.

V Česku dostanú od januára všetci dôchodcovia takzvané výchovné. Za každé dieťa bez rozdielu dostanú zhruba 20 eur k dôchodku. Nebolo by lepšie ísť českou cestou a dať rodičom za každé vychované dieťa nejakú sumu navyše k dôchodku?

Inšpirovali sa našim rodičovským bonusom, ale myslím, že naša verzia je férovejšia. V Česku ho dostane každé dieťa bez ohľadu na to, či pracuje. U nás má nárok na rodičovský bonus len rodič, ktorého dieťa pracuje.

Prečo vám to príde menej férové?

Zásluha matky a otca nespočíva len v tom, že zachraňujú demografiu národa, ale aj v tom, že každé dieťa má neskôr výraznú ekonomickú hodnotu pre štát. Minimálne preto by nemali byť za výchovu dieťaťa diskriminovaní nízkym dôchodkom. Slovenská matka dvoch detí, ktorá pôjde v budúcom roku do penzie, dostane v priemere o 80 eur menej ako dôchodkyňa, ktorá deti nemala. Uvedomujem si, že ženy nemajú deti z rôznych dôvodov, či už z vlastnej vôle alebo z nejakých tragických príčin, ale do ich dôchodky sa budú zvyšovať tak ako doposiaľ. Iba znižujeme diskrimináciu pri dôchodkoch žien, ktoré deti mali.

Môže rodič za to, že jeho dieťa v dospelom veku nepracuje?

Nie. Ale aj výška dôchodku z prvého a druhého piliera závisí od toho, koľko peňazí ste do nich odviedli. Pracujúci človek financuje penzie všetkých dôchodcov. V rámci priebežného a solidárneho systému sa tak zabezpečujú penzie aj bezdetných rodičov, aj svojich rodičov a aj tých, ktorých deti nemôžu pracovať. To je v poriadku,  akurát by kvôli tomu nemali byť diskriminovaní práve naši rodičia. To nie je fér.

Bohatší ľudia mali cez vyššie sociálne odvody zaplatiť časť výdavkov na rodičovský bonus. Návrh, že sa zruší maximálny vymeriavací základ pri sociálnych odvodoch už je zavrhnutý alebo s ním stále počítate?

Zatiaľ je to zavrhnuté, pretože som rešpektoval názor koaličného partnera. Konkrétne pána Richarda Sulíka (SaS), ktorý zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu vetoval. Vyšiel som mu v ústrety.

Prečo s tým opatrením nesúhlasil?

SaS vnímam ako politickú stranu, ktorá chráni záujmy bohatších a zdravších. Chápem, že každá politická strana zastupuje záujmy svojich voličov. Myslím, že preto ho vetoval. Ale nerozumiem, ako pri rokovaní o pomoci najviac ohrozeným skupinám obyvateľov a pomoci rodinám s deťmi môže SaS uprednostniť záujmy najziskovejších monopolov a oligopolov, ktoré žijú z toho, že nemajú žiadnu konkurenciu na trhu a občan si nemôže vybrať lacnejšiu službu či tovar. Či už hovoríme o hazarde alebo energetike.

Bez povinného odvodu do druhého piliera by Sociálna poisťovňa bola výrazne prebytková

Prečo v návrhu na zmeny v prvom pilieri chýba princíp, že starostlivosť o dieťa nemá znižovať dôchodok? Táto formulácia sa dostala aj do ústavných zmien ešte koncom roka 2020 a viackrát ste o nej aj hovorili.

Pracujeme na tom paralelne s reformou prvého piliera. Do jesene predložíme návrh legislatívnych zmien, ktoré majú upraviť druhú časť ústavných zmien.

Ako bude ten návrh vyzerať?

Chcem, aby to malo čo najširší spoločenský konsenzus. Najjednoduchšie by bolo zvýšiť podiel priemerného vymeriavacieho základu, z ktorého platí štát dôchodkové poistenie počas materskej dovolenky. Zdá sa mi to aj najférovejšie.

Dôchodkový vek v krajine sa opäť naviaže na rast strednej dĺžky života, čo má výrazne pomôcť dlhodobej udržateľnosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila, že princíp automatu dôchodkového veku bude v legislatíve ukotvený len formou bežného zákona. Neobávate sa, že to budúca vláda zase ľahšie zmení?

Jedným z najväčších problémov komunizmu bolo, že elity u nás a vo svete si trúfali plánovať budúcnosť. Ako sme videli, nefunguje to. Človek vie odhadnúť vývoj na pár rokov dopredu, ale určite nie na desaťročia až stáročia. To je aj najväčšia chyba Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a ekonomických analytikov, ktorí si myslia, že vedia odhadnúť, ako sa bude vyvíjať ekonomický systém o desiatky rokov. Kto predpokladal finančnú krízu v roku 2008, kto predpokladal pandémiu alebo vojnu na Ukrajine? Chcieť fixovať ústavným zákonom definitívnu podobu dôchodkového systému na 50 rokov dopredu je úplná ilúzia. Už dnes vieme, že čoraz menší podiel na hrubom domácom produkte štátu má práca, čo spôsobuje automatizácia a robotizácia. Budeme teda musieť vyriešiť, že dôchodkový systém po roku 2030 sa už nebude dať financovať zo zdanenia práce a odvodov.

To sa predsa nedá ani v súčasnosti.

Len skoro. Keby sme nemali povinný odvod do druhého piliera, Sociálna poisťovňa by bola výrazne prebytková. Mimochodom, jedným z argumentov pre zavedenie druhého piliera bolo odbremenenie verejných financií. Figu borovú. Už prešlo 15 rokov od jeho zavedenia a zatiaľ sa to nedeje. Druhý pilier jednoducho z dlhodobého hľadiska neprispieva k udržateľnosti verejných financií. Pozrite sa na analýzy Inštitútu finančnej politiky a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Automat nahradí dôchodkový strop strany Smer, za ktorý ste hlasovali aj vy. Prečo ste vtedy zaň hlasovali, keď pred ním varovali aj ekonómovia a teraz ho idete zrušiť?

Hnutie Sme rodina a ja osobne sme povedali, že zastropovanie dôchodkového veku podporíme, ak bude zavedený aj individuálny dôchodkový vek. Súčasťou našej dôchodkovej reformy je individuálny dôchodkový strop po 40 odpracovaných rokoch. Považujeme to za férové. Je mnoho ľudí, ktorí majú 65 rokov a ešte chcú pracovať . Tiež je mnoho ľudí, ktorí majú 60 rokov a chcú už odísť do penzie, pretože napríklad pracujú manuálne od 18 rokov. Individuálnym stropom im to umožníme.

V tom čase ste ale hlasovali za dôchodkový strop na úrovni 64 rokov. O individuálnom dôchodkovom veku sa v tom zákone nehovorilo.

Na stole boli dva návrhy. Jeden bol vtedajšej vlády a druhý z dielne hnutia OĽaNO, ktoré navrhovalo svoju variantu. Pre nás boli prijateľné obe verzie, ale prešiel vládny návrh, ktorý mal viac hlasov. Hneď po voľbách sme povedali, že chceme zachovať dôchodkový strop, ale neprekáža nám, ak sa zmení na individuálny. Zaviedli sme ho aj v ústave, teraz bude vo forme bežného zákona.

Ľudia budú vďaka zmenám môcť odísť do predčasnej penzie po 40 rokoch práce. Nahradí to súčasný predčasný dôchodok, do ktorého sa odchádza dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku?

Nenahradí. Rozdiel medzi predčasným dôchodkom a individuálnym dôchodkovým stropom je vo výške krátenia z penzie. Pri predčasnom sa kráti o 0,5 percenta a pri individuálnom strope je to 0,3 percenta. Zdôrazňujem, pri individuálnom dôchodkovom strope ide o právo odísť, nie povinnosť.

Bude môcť potom penzista prejsť z individuálneho dôchodkového veku do riadneho predčasného?

To je technický problém. Momentálne riešime, ako to urobiť v prechodnom období. Pripúšťam obe varianty, že to možné bude aj že to možné nebude. Ešte o tom bude debata.

Navrhujete tiež, aby sa aktuálna dôchodková hodnota, s ktorou počíta výpočet dôchodku, zvyšovala každý rok len o 95 percent priemernej mzdy. Má to aj nejaký iný dôvod okrem zlepšenia udržateľnosti dôchodkového systému?

Posledných desať rokov vo všetkých strategických reformných dokumentoch, ktoré Slovensko muselo prijať, bolo zo strany Európskej únie alebo Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj odporúčané zníženie dôchodkovej hodnoty. Nesúhlasil by som s jej znížením, keby to nebolo vyvážené rodičovským bonusom. Na jednej strane sa niečo zníži, ale o toľko viac do systému vrátime cez rodičovský bonus.

Nebude to motivovať ľudí, aby obchádzali systém tak, že si budú platiť len minimálne odvody, aby dostali minimálny dôchodok? Keďže novopriznané riadne starobné dôchodky budú nižšie.

Novopriznané dôchodky nebudú nižšie, iba budú pre niektoré menšinové kategórie ľudí rásť pomalšie ako by sa očakávalo podľa starého systému. Dôchodky budú rásť každému.

Nepáči sa mi naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života

Chystáte sa ešte nejako meniť minimálne dôchodky?

Minimálny dôchodok sa zmrazil kvôli jeho skokovitému rastu. Vtedy sme sa dohodli, že sa k jeho úprave vrátime až vtedy, keď 136 percent životného minima preskočí jeho aktuálnu výšku. V budúcom roku sa k tomu zrejme dostaneme a bude legitímna debata o tom, ako s tým naložíme.

Má reforma prvého piliera podporu v koalícii? Stranám SaS a Za ľudí sa rodičovský bonus nepáčil.

Mne sa zase nepáči naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Budeme musieť v našom nepáčení sa nájsť kompromis. Sú tri podstatné veci, ktoré reforma dôchodkov zahŕňa. Prvou je naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, zavedenie individuálneho dôchodkového stropu po 40 rokoch práce a rodičovský bonus. V tejto kombinácii musíme nájsť kompromis. Som ale rád, že debaty o ohrozovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií rodičovským bonusom sú za nami. Je zjavné, že návrh reformy ju nezhoršuje, ale práve naopak. Debata je len o tom, že nábeh rodičovského bonusu niečo stojí. Musíme sa dohodnúť, koľko to bude a odkiaľ na to zoberieme.

Minulý týždeň ste povedali, že ak by sa zrušil druhý pilier, mohli by sa dôchodky ihneď zvýšiť o 50 eur. Stále ste za jeho zrušenie?

Keby to bolo len na mne, zrušil by som povinné odvody do druhého piliera. Ale žiadnym spôsobom by som sa nedotkol úspor ľudí, ktoré tam majú. Viem si predstaviť, že by odvody do druhého piliera boli dobrovoľné, čo by nám umožnilo o desiatky eur mesačne navýšiť dôchodky v prvom pilieri. Dôkazom je Česká republika, kde druhý pilier zaviedli pred desiatimi rokmi. Ale keďže nie je povinný a úspory v ňom má mizivé percento ľudí, presne o takú sumu, ktorá neputuje na druhý pilier, majú teraz českí penzisti vyššie dôchodky. Aj ja som bol kedysi podporovateľom zavedenia druhého piliera. Žiaľ, predpoklady, s ktorými bol na Slovensku zavedený, sa nepotvrdili. Rešpektujem však vôľu každého, kto si chce sporiť v druhom pilieri a preto sa ho snažím aj vylepšiť.

Prečo sa do reformy druhého piliera nakoniec nedostal automatický vstup pre ľudí, ktorí začali prvýkrát pracovať?

Ide o významnú zmenu, ktorá si vyžaduje celospoločenský konsenzus. Máme pripravenú aj túto alternatívu. Ak sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní ukáže, že je väčšinová vôľa na zavedenie automatického vstupu do druhého piliera, nebránim sa tomu. Ale musí to byť väčšinová vôľa, nie želanie ekonomických analytikov.

Navrhujete aj presun 567-tisíc sporiteľov do 54 rokov do predvolenej investičnej stratégie, čiže do výnosnejších fondov. Pre sporiteľov je výhodnejšie, ak sa to uskutoční v čase, keď trhy klesnú a nie keď sú na vrchole. Ľudia, ktorí prestupujú z dlhopisových fondov tak získajú za svoje peniaze viac dôchodkových jednotiek v akciovom alebo indexovom fonde. Dá sa takýto krok vôbec správne načasovať?

Nedá sa to načasovať, pretože nikto nevie odhadnúť, aký bude vývoj na akciových trhoch. Preto aj zavádzame dvojročnú možnosť, a po súhlase Národnej banky Slovenska sa to môže predĺžiť na tri roky, aby mohla každá dôchodková správcovská spoločnosť zvážiť svoju stratégiu, podľa ktorej bude presúvať majetok neaktívneho sporiteľa. Každý sporiteľ o tom bude informovaný a bude mať dva mesiace na to, aby prejavil akýmkoľvek spôsobom vôľu, že to chce urobiť podľa seba. To sa týka 567-tisíc sporiteľov. Zvyšní sporitelia, ktorých majetok sa presúvať nebude, tiež dostanú informáciu, že nie sú v predvolenej investičnej stratégii a či podľa nej majú uložené peniaze konzervatívne alebo rizikovo.

Presun úspor do garantovaných fondov bude od veku 45 rokov. Od tohto veku má dôchodková správcovská spoločnosť povinne presúvať 12,5 percenta úspor do garantovaného fondu. Nie je to zbytočne skoro, keďže do dôchodkového veku takému sporiteľovi zostáva ešte dosť rokov na lepšie zhodnotenie úspor v rizikovejšom fonde?

Chceli sme zvoliť takú kombináciu, ktorá výrazne zvýši pravdepodobnosť vyšších dôchodkov v druhom pilieri a zároveň bude bezpečná. Z našich prepočtov vyplýva, že ak nový sporiteľ začne investovať podľa predvolenej stratégie z návrhu, tak by mal v porovnaní s investovaním len v dlhopisových fondoch úspory pri odchode do penzie vyššie o 93 percent. To je navyše len konzervatívny odhad. Ak bude v pripomienkovom konaní väčšinový konsenzus, že to má byť napríklad 46 rokov, nemám s tým žiaden problém. Pre mňa je dôležité podpísať sa pod taký návrh, ktorý je významne lepší z hľadiska úspor a súčasne bezpečný.

Návrh počíta aj so zavedením desaťročného programového výberu z polovice úspor, kedy si dôchodca sám určí výšku mesačnej penzie. Po uplynutí desiatich rokov si potom bude môcť zakúpiť doživotný dôchodok zo zvyšných úspor. Bude ukončenie programového výberu povinné, alebo bude stále možnosť ostať pri tejto forme výplaty z druhého piliera?

Nebude to povinné. Rozdelením úspor na dve polovice sa umožní, že sa druhá polovica nasporených peňazí bude ešte desať rokov zhodnocovať. Tento faktor spolu s predvolenou investičnou stratégiou by mal zabezpečiť, že sporiteľ bude mať o 27 percent vyšší dôchodok z druhého piliera. Pre sporiteľa nebude povinné, aby prešiel na doživotný dôchodok, ale nemôže zostať ani v programovom výbere. Peniaze si môže nechať na účte, ale bude to aj predmetom dedenia.

Prečo v rámci druhého piliera zanikne možnosť jednorazového výberu?

Až 63 percent sporiteľov v druhom pilieri zatiaľ uprednostnilo jednorazový výber. Zmyslom dôchodkového sporenia nie je jednorazové vybratie peňazí, ale dlhodobý a pravidelný mesačný príjem.

Nie je dôvodom prevahy jednorazového výberu hlavne to, že v druhom pilieri ešte súčasní penzisti nemali nasporené dostatočne vysoké sumy?

Nie len preto. Ale opäť platí, že bezpečnosť vo výplatnej fáze u mňa prevažuje pred možnosťou, že si niekto vyberie peniaze, ktoré majú slúžiť na penziu, naraz.

Nie je zavedenie alebo zákaz možnosti jednorazového výberu skôr ideologická otázka ako ekonomická?

Ak by sme chceli nechať človeku čo najväčšiu slobodu, v takom prípade navrhujem, aby sme zrušili povinné odvody do druhého piliera, každému zvýšili dôchodok o 50 eur v prvom pilieri a každý nech sa rozhodne, či si chce ďalej sporiť v druhom pilieri. Keby sme pokračovali v prospech čo najväčšej slobody, tak potom by sme mali zavrhnúť aj automatický vstup do druhého piliera. Ale ja verím, že niečo by mal štát len odporúčať a niečo nie. Považujem za správne, že v tomto smere uprednostňujeme skôr bezpečnosť pred okamžitým výnosom.

Plánujete do novely zaradiť aj zvýšenie sadzby príspevkov do druhého piliera?

Nie.

Štát by mohol zvážiť založenie vlastnej banky

Zostane zachovaná možnosť posielať si na svoj osobný dôchodkový účet dobrovoľné príspevky a plánuje sa ich oslobodenie od dane, ako to bolo v roku 2016?

Zostane to zachované. Oslobodenie od dane si vieme predstaviť, ale chápem ministerstvo financií, že v súčasnej rozpočtovej situácii nemajú záujem zavádzať ďalšie daňové výnimky.

Budú si môcť ľudia dobrovoľné príspevky vybrať naraz v hotovosti po dovŕšení dôchodkového veku?

Viem si to predstaviť. Myslím si, že ľudia by si mohli vyberať výnosy počas výplatnej fázy. Napríklad, ak si niekto po desiatich rokoch nekúpi doživotný dôchodok a nechá si ich na účte, viem si predstaviť, že si bude môcť vyberať ročný výnos.

Navrhujete tiež zrušiť poplatky za vedenie účtov sporiteľov a poplatky za zhodnotenie majetku v indexovom dôchodkovom fonde. Správcovské spoločnosti ale nemajú povinnosť vytvárať indexový fond, Allianz ho napríklad nemá. Nebude hroziť, že dôchodkové spoločnosti zrušia indexové fondy a nahradia ich akciovými, v ktorých budú môcť účtovať poplatky za zhodnotenie?

To je na debatu. Ale v indexovom fonde pri výbere investície správcovia nemajú veľa práce, preto sa mi poplatok za zhodnotenie majetku nezdá férový. Viem si predstaviť, že každá správcovská spoločnosť bude musieť mať jeden indexový fond povinne.

Hovorili ste o tom so správcovskými spoločnosťami? Ako na to reagovali?

Mali sme o tom debatu a znižovanie poplatkov sa im, logicky, nepáči. Išlo o predbežné rokovanie. Ak budú mať návrh, môžu sa vyjadriť v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Potom to vyhodnotíme.

Vzdali ste sa myšlienky na vznik štátnej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti?

Nie, ale ani na to netlačím. Ale v dnešnom svete globálnych korporácií, kde skoro žiadna inštitúcia na Slovensku nemá domáci kapitál, štát musí zvažovať aj zriadenie iných vlastných inštitúcií. Napríklad štátna banka, ktorá by ponúkala platobný styk aj pre bežných občanov, ktorí nechcú platiť poplatky v komerčných bankách a zároveň nechcú ani iné produkty ako úvery, kreditné karty a podobne.

Nebolo by to pre štát drahé?

Nebolo by to drahé. Banky v súčasnosti vyberajú od ľudí poplatky len za to, že u nich ľudia majú peniaze a že nimi platia. Považujem za nefér, že štáty a Európska únia čoraz viac nútia ľudí k bezhotovostnému platobnému styku, ale banky z toho profitujú. Je prirodzené, ak sa štát snaží ich profit regulovať. Jednou z foriem môže byť práve alternatíva v podobe štátnej banky. To je aj odpoveď na otázku o štátnej dôchodkovej spoločnosti. Nemyslím si, že by ju štát teraz mal zakladať a nepovažujem to ani za nevyhnutné. Skôr si myslím, že pri zmenách v druhom pilieri treba vyjednávať so súkromnými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, kde je miera ich zisku. Viem si ale predstaviť, že napríklad Sociálna poisťovňa bude spravovať vlastný druhý pilier.

Očakávate, že sa reformy druhého piliera chytí opozícia a ľuďom bude hovoriť to, čo napríklad v roku 2013, keď vláda Smeru všetkých hromadne presunula do dlhopisov? Vtedy vláda hovorila o nevýhodnosti druhého piliera, riziku straty úspor v akciových či indexových fondov a podobne.

Ťažko to budú môcť hovoriť po uplynulých desiatich rokoch, kedy sa ukázalo, že to tak nie je. Ale som pripravený rokovať o nastavení druhého piliera s každým a je jedno, či je to koalícia, opozícia, poisťovne a tak ďalej. Podľa mňa všetky navrhované zmeny sú zmeny k lepšiemu. O detailných parametroch, ako je napríklad vek, odkedy sa začnú peniaze presúvať do garantovaných fondov, som pripravený rokovať.

Aké zmeny chystáte v treťom pilieri?

Žiaľ, momentálne žiadne. Zmeny v treťom pilieri by malo zmysel zaviesť iba vtedy, ak by boli nastavené motivačne. Vytvoriť napríklad daňové úľavy pre zamestnávateľov a bonusy pre zamestnancov, aby sa zapojili do tretieho piliera. Vzhľadom na rozpočtovú situáciu na to v najbližšom období nevidím priestor.