Kto nikdy nepracoval, nedostane ani dôchodok

Majú nárok na dôchodok aj ľudia, ktorí počas svojho produktívneho života nepracovali? V diskusiách spravodajských portálov či v komentároch na sociálnych sieťach sa na túto tému často objavujú sťažnosti penzistov. Mnohí z nich tvrdia, že po desiatkach odpracovaných rokov majú nižšie dôchodky než ľudia, ktorí nikdy nepracovali.

V skutočnosti sú v tomto smere legislatíva a podmienky o niečo komplikovanejšie. Hovorkyňa Sociálnej poisťovne Zuzana Dvoráková síce tvrdí, že teoreticky nárok vzniknúť môže, išlo by však o raritnú situáciu. Kto chce získať starobný dôchodok, musí byť aspoň 15 rokov dôchodkovo poistený a dovŕšiť dôchodkový vek. Nemusí tak ísť len o poistenie počas práce.

Z. Dvoráková ale hovorí, že v súčasnosti Sociálna poisťovňa neeviduje penzistu, ktorý nikdy nepracoval a zároveň poberá dôchodok. Vo všeobecnosti tiež platí, že ak niekto celý život nepracuje a vôbec nikdy nebol dôchodkovo poistený zo zárobkov, dobrovoľne alebo cez štát, nárok na dôchodok jednoducho nikdy mať nebude.

Získať predčasný dôchodok bude ťažšie

Štát platí poistenie aj rodičovi

Slovenská legislatíva sa ale za posledné roky menila a v minulosti platil štát dôchodkové poistenie aj za ľudí, ktorí boli napríklad na úrade práce, študovali alebo absolvovali základnú vojenskú službu. Nezamestnaní ale boli dôchodkovo poistení len do konca decembra roka 2000.

Tým, ktorí boli bez práce a zároveň poberali dávky v nezamestnanosti, platil štát dôchodkové poistenie ešte od roku 2001 do konca roka 2003. V tomto roku sa zároveň skončilo aj platenie dôchodkového poistenia štátom pre študentov a ľudí, ktorí museli ísť na vojenčinu.

V súčasnosti platí štát dôchodkové poistenie napríklad aj osobe počas doby starostlivosti o dieťa od narodenia do troch rokov veku dieťaťa, alebo do šiestich rokov veku, prípadne aj do 18 rokov veku dieťaťa, ktoré je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté.

Štátom sú dôchodkovo poistení aj ľudia, ktorým sa poskytuje príspevok na opatrovanie, príspevok pre osobných asistentov, vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy a ľudia, ktorým je priznaný kompenzačný príspevok. Museli by sa tak stretnúť rôzne životné okolnosti.

Nárok na dôchodok bez práce? Raritný a nízky

Nárok na dôchodok bez práce by tak mohla teoreticky získať matka, ktorá vychovala päť detí. „Avšak, každé dieťa by sa muselo narodiť najskôr po troch rokoch od narodenia predchádzajúceho dieťaťa. Čiže doby by sa nemohli prekrývať. Tiež je dôležité uviesť, že suma dôchodku by v takomto prípade bola veľmi nízka,“ vysvetľuje hovorkyňa Sociálnej poisťovne.

Počas materskej dovolenky je rodič na dôchodkové poistenie prihlásený automaticky. Počas rodičovskej dovolenky ho zase prihlási Sociálna poisťovňa, o čom ho aj informuje. Dôchodok bez práce by mohol poberať aj človek, ktorý si platil dôchodkové poistenie dobrovoľne. Jeho výška penzie by potom závisela od toho, z akého vymeriavacieho základu by si dobrovoľné poistenie platil.

Ľudia si pri dobrovoľnom poistení vymeriavací základ síce môžu vybrať, ale legislatíva počíta aj s jeho minimálnou hranicou. Každý rok sa určuje ako polovica jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, z ktorého sa platilo sociálne poistenie. Z rovnakého základu platia napríklad živnostníci minimálne odvody.

Dosť odpracovaných rokov, ale nízky dôchodok. Ako ho štát dorovnáva? (+príklady)

Aké poistné platí štát a samoplatcovia

Sadzba len pri platení dobrovoľného dôchodkového poistenia je 18 percent na starobný dôchodok a šesť percent na invalidný. Keď platí za niekoho sociálne poistenie štát, na starobné poistenie ide tiež 18 percent, na invalidné šesť percent a do rezervného fondu solidarity idú dve percentá. Ak si samoplatca alebo niekto, za koho platí poistenie štát zároveň sporí aj v druhom pilieri, 5,50 percenta zo sadzby 18 percent putuje práve tam.

Čo sa týka vymeriavacieho základu, samoplatca si ho môže zvoliť sám. Ten minimálny je v súčasnosti na úrovni 566,50 eura. Keď platí poistné štát, vymeriavací základ za ľudí, ktorí sa starajú o dieťa, je 60 percent dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Na rok 2022 je tak vymeriavací základ vo výške 679,80 eura mesačne.

Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné za ľudí poberajúcich príspevok na opatrovanie, za osobných asistentov, vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy a či tých, ktorým je priznaný kompenzačný príspevok, je 50 percent tiež z dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Pre nich na tento rok teda platí vymeriavací základ v sume 566,50 eura.