Dôchodková reforma pomocou klasických zákonov pokračuje. Rezort ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) chce najnovšie zatraktívniť takzvaný tretí pilier. Ministerstvo teraz pripravilo zákon o osobnom dôchodkovom produkte, ktorý už predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.
(Inzercia)
M. Krajniakovi legislatívci do materiálu pretlačili napríklad návrh, že takzvaný osobný dôchodkový produkt nebudú poskytovať len doplnkové dôchodkové spoločnosti, ako je to v súčasnosti, ale akékoľvek firmy, ktoré na to majú povolenie od Národnej banky Slovenska.
Prispievať na penziu v bude môcť aj zamestnávateľ tak, ako doteraz. Novinkou je, že po novom by mal na sporenie prispievať aj štát formou dôchodkovej prémie. Sporitelia budú môcť najviac dostať od štátu sto eur, ak si budú sporiť aspoň 300 eur ročne. Zachovaný zostane aj daňový bonus 180 eur za tretí pilier.
Rezort práce ale chce, aby sa ľudia k nasporeným peniazom dostali až vtedy, keď pôjdu skutočne do penzie. Výnimku budú mať ľudia, ktorí sa dostanú do osobitne ťažkej životnej situácie.
Redakcia Finsideru sa šiestich odborníkov pýtala, ako vo všeobecnosti hodnotia navrhované zmeny v treťom pilieri z dielne rezortu práce, a ktoré zo zmien sú podľa nich najlepšie a ktoré najhoršie pre budúcich penzistov.
Odborníci v ankete:
- Jozef Mihál, bývalý minister práce a ekonóm
- Ján Šebo, ekonóm z UMB v Banskej Bystrici a vedúci výskumného tímu Oranžová obálka
- Pavel Škriniar, odborník na investície, analytik a vysokoškolský pedagóg
- Marián Búlik, finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko
- Maroš Ovčarik, finančný analytik a generálny riaditeľ Partners Investments
- Ivan Zizič, generálny riaditeľ mzdovej a personálnej agentúry Elanor
Jozef Mihál, bývalý minister práce a ekonóm
Mamiesto štátnej prémie by som v treťom pilieri, respektíve pri dobrovoľnom sporení na dôchodok všeobecne preferoval daňové úľavy. V prípade zamestnancov je najvyšší čas zvýšiť sumu nezdaniteľnej časti, ktorá je už niekoľko rokov len 180 eur, čo zodpovedá úspore na dani z príjmu necelých 35 eur. V prípade zamestnávateľov by bolo vhodné zvážiť takzvaný superodpočet, aby si zamestnávateľ mohol do daňových výdavkov uviesť povedzme 200 percent sumy, ktorou prispel zamestnancovi na tretí pilier.
Ján Šebo, ekonóm z UMB v Banskej Bystrici a vedúci výskumného tímu Oranžová obálka
Návrh zákona o osobnom dôchodkovom produkte vnímam ako dobrý pokus o vytvorenie strešného zákona pre rôzne druhy dôchodkových produktov. Osobne som bol trošku prekvapený, že osobný dôchodkový produkt má pohltiť aj zamestnaneckú schému v podobe tretieho piliera. A ešte viac prekvapený som zostal, keď som v návrhu videl príspevky zamestnávateľa do osobného dôchodkového produktu. Návrh zákona zavádza konkurenciu medzi správcami, čo vnímam pozitívne. Negatívne však vnímam vypustenie akejkoľvek kontroly produktov, pričom chýba ochrana finančného spotrebiteľa, čo by mohol byť problém. Kladne vnímam pokus o zvýšenie nepriamej daňovej a odvodovej podpory pre súkromné sporenie a tiež som bol pozitívne prekvapený zavedením prémie, čo má byť formou priamej podpory súkromného sporenia.
Práve priamu podporu vnímam však ako kompenzáciu budúcich nižších dôchodkov z prvého piliera v dôsledku zavedenia nižšieho tempa rastu aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Osobne by som v osobnom dôchodkovom produkte veľmi privítal autorizáciu produktu pred samotným spustením na trh, keďže osobný dôchodkový produkt má byť akousi národnou alternatívou celoeurópskemu osobnému dôchodkovému produktu. Momentálne však návrh ponecháva až nebezpečne veľký priestor pre nekontrolovateľné portfóliá osobných dôchodkových produktov, pričom celoeurópsky osobný dôchodkový produkt je v tomto smere oveľa bezpečnejší a transparentnejšie riešený, keďže produkt pred samotným spustením na trh musí prejsť testom vhodnosti, kontrole kvality, bezpečnosti a účinnosti navrhnutej stratégie.
Návrh zákona o osobnom dôchodkovom produkte zároveň vyžaduje od správcov v treťom pilieri, aby mali poplatky maximálne na úrovni jedného percenta, pričom iní poskytovatelia osobného dôchodkového produktu nemajú žiaden limit na poplatky. Preto tento produkt pri takomto nastavení bude vyžadovať, aby si sporitelia dávali veľký pozor na to, čo vlastne kupujú a koľko za produkt zaplatia. Aby sa nestalo, že trh zaplavia osobné dôchodkové produkty obsahujúce v sebe toxické produkty typu junk dlhopisov alebo investičných životných poistiek.
Asi najlepším návrhom je pokus o zvýšenie nepriamej a priamej podpory formou dôchodkovej prémie a tiež oslobodenia od platenia zdravotných odvodov. To by mohlo celkovo zlacniť súkromné sporenie. Vítam aj zvýšenie vplyvu zamestnávateľov, ktorí budú môcť vyberať štandardizované riešenia pre zamestnancov, čo je typická prax v zahraničí. To môže pomôcť zamestnancom, aby im zamestnávateľ v rámci svojich kapacít pomohol nastaviť vhodné dôchodkové sporenie. Veľké riziko vidím v tom, že na trh sa pod hlavičkou osobného dôchodkového produktu môžu bez akejkoľvek produktovej regulácie a kontroly dostať produkty, ktoré sú nebezpečné až toxické.
Preto pri takomto stave bude sporiteľ vystavený nutnosti detailne poznať produkt. Hodila by sa preto minimálne produktová regulácia aká je v prípade celoeurópskych osobných dôchodkových produktov. Pozor si budú musieť dávať sporitelia aj na poplatky, keďže okrem III. piliera nebudú podľa tohto návrhu žiadne limity na poplatky. Takže sa môže stať, že ľudia si budú nevedomky kupovať produkty s vrstvenými poplatkami na úrovni päť percent a viac čo bolo typické u produktov investičného životného poistenia.
Keďže návrh zákona o osobnom dôchodkovom produkte je strešným zákonom, chýba mi jasnejšia štandardizácia produktu. Nebezpečenstvo tak vidím v tzv. regulačnej slepote, keďže každý jeden osobný dôchodkový produkt môže byť jedinečný, čo zvýši náklady na efektívny dohľad nad finančným trhom a znížila by sa ochrana finančného spotrebiteľa.
Pavel Škriniar, odborník na investície, analytik a vysokoškolský pedagóg
Samozrejme, je skvelé akékoľvek vylepšenie doplnkového sporenia na dôchodok. Štátny príspevok k príspevku sporiteľa je určite zaujímavý a výrazne motivačnejší než súčasné nastavenie. Obávam sa, že opäť bude platiť to, čo dnes, že maximálne minimum. Štátne príspevky v absolútnej a nie v relatívnej výške k vkladu nepovažujem za šťastné riešenie. Ľudia si podľa mňa budú prispievať maximálne na získanie určitej výšky príspevku. Pre klientov je pozitívom, že na výber dôchodkového produktu už nebudú obmedzení iba ponukou jedného typu poskytovateľa. Na druhej strane za riziko považujem skutočnosť, že sa už nemyslí na reguláciu samotného produktu.
Marián Búlik, finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko
V prvom rade treba oceniť odhodlanie tejto vlády reformovať dôchodkový systém. Reálna reforma tu chýba od zavedenia druhého piliera, všetky následné zmeny boli len politickými, nekoncepčnými zásahmi, ktoré systém len zhoršili a o celkovej reforme nemohlo byť za posledných vyše desať rokov reči. Zmeny sú určite potrebné aj pri treťom pilieri, ktorý bol primárne vytvorený, aby zamestnávatelia pomáhali zvyšovať budúci dôchodok svojim zamestnancom. To však funguje len v malej miere, keďže priemerný mesačný príspevok firiem je len 31 eur, nehovoriac o priemernom vklade zamestnancov vo výške 20 eur. Tretí pilier má len 32 percent ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Ďalším problémom sú vysoké poplatky voči nízkemu zhodnoteniu v porovnaní s benchmarkami. Plusom navrhnutých zmien je zapojenie štátu do finančnej motivácie ľudí. Je to štát, ktorý potrebuje odľahčiť svoj rozpočet v budúcnosti od časti dôchodkových dávok. Ak dnes zainvestuje do motivačnej prémie, tak spolu s príspevkom firiem a zamestnancov a pri viacročnom zhodnotení mu táto investícia ušetrí výrazne viac, ako do nej vloží. Celkovo sú však navrhované úpravy, ktoré čakajú tretí pilier podľa môjho názoru skôr nedostatočné. Nevidím zásadné zvýšenie motivácie firiem intenzívne ponúkať tretí pilier ako benefit zamestnancom a prispievať im výrazne viac ako dnes.
Podobne ako pri druhom pilieri sú problémom dlhodobo podpriemerné výnosy a v pripravených zmenách nie je nič, čo by pomohlo dostať výnosy bližšie k trhovým benchmarkom. Ako nedostatok vnímam aj fakt, že živnostníci si na príspevky do tretieho piliera nemôžu uplatniť rovnaké daňové a odvodové prázdniny ako firmy. Pritom pri živnostníkoch sa črtá ešte väčší sociálny problém ako pri zamestnancoch a štát by mal urobiť všetko preto, aby mu toto bremeno neostalo v budúcnosti na pleciach.
Z doteraz dostupných informácií vnímam pozitívne ideu zvýšenia konkurencie v treťom pilieri a štátnu prémiu. Ak sa štát postará o určenie jasných podmienok, ktoré budú firmy motivovať súťažiť medzi sebou vo výške zhodnotenia, môže vyššia konkurencia sporiteľom len pomôcť. Zatiaľ však vieme o osobnom dôchodkovom produkte len minimum informácií. Otvorených otázok je veľa, napríklad ako bude vyzerať regulácia aktív, do ktorých budú môcť poskytovatelia osobného dôchodkového produktu investovať a ako chce štát predísť rizikovým situáciám, akú sme nedávno videli, keď správca nevyvážene investoval financie do korporátnych dlhopisov a riziko tohto nastavenia niesol klient.
Takisto je otázne, či má stačiť obyčajná licencia obchodníka s cennými papiermi, ktorú vie získať prakticky hocikto s nákladmi približne 60-tisíc eur, na to, aby mohol poskytovať dlhodobé investovanie na dôchodok. V kombinácii s ďalšími zmenami má štátna prémia potenciál motivovať ľudí sporiť. Ak budú podmienky dobre nastavené, pokladám štátnu prémiu za rozumne investované peniaze do budúcnosti. Štát môže v budúcnosti ušetriť mnohonásobok dnes investovanej sumy do prémie. Zásadné však je, aby tretí pilier neumožňoval predčasný výber v iných ako skutočne núdzových prípadoch, pretože inak dôchodkové sporenie nenaplní svoj účel. Tým je navýšenie dôchodku z prvého piliera, ktorý bude voči priemernej mzde postupne klesať.
V navrhnutých zmenách nevidím na základe doteraz zverejnených informácií nič, čo by malo mať vyslovene negatívny dopad na sporiteľov. Je tam však viacero nevyužitých príležitostí, nezodpovedaných otázok a rizík. Najviac mi chýba silnejšia motivácia firiem prispievať svojim zamestnancom výrazne vyššie sumy ako doteraz. Je správne, že štát chce zrušiť platenie zdravotných odvodov z príspevkov, čo je historický nezmysel, a motivuje firmy prejsť na nové podmienky 3. piliera, avšak nič z toho firmy výrazne nemotivuje zvýšiť príspevky. Chýba mi takisto záväzok štátu a firiem zapojených do tretieho piliera vzdelávať ľudí v sporení na dôchodok.
Vzdelávaciu úlohu štátu sa dlhodobo snažia suplovať napríklad aj finanční sprostredkovatelia, avšak to zďaleka nestačí. Okrem toho bez finančnej motivácie ľudí a bez investícií do dôchodkovej reformy a motivačnej kampane je potenciál presvedčiť väčšiu časť aktívnej populácie na sporenie iba malý. Osobne si myslím, že by sme sa mohli viac inšpirovať v anglosaskom svete, kde je model tvorby dôchodkových úspor pre zamestnancov silný a úspešný. Uvedomujem si, samozrejme, rozdiely medzi európskym sociálnym štátom a anglosaským modelom, ale som presvedčený, že niektoré črty firemných sporiacich schém by sa dali uplatniť aj u nás.
Maroš Ovčarik, finančný analytik a generálny riaditeľ Partners Investments
Tretí pilier nie je dostatočne motivačný, aj preto je doňho zapojených málo zamestnávateľov aj sporiteľov, preto ďalšie zvýhodnenie je v tomto systéme viac ako vítané. Verím, že zmeny zvýšia povedomie ľudí o treťom pilieri a vôbec o potrebe vytvárať si vlastné úspory na dôchodok. Pretože hlavne u mladých ľudí je potreba zaujímať sa o dôchodok príliš vzdialená, čo je škoda, pretože takto prichádzajú o najdôležitejšie roky svojho aktívneho života.
Vyššia konkurencia v rámci spoločnosti, ktoré poskytujú tretí pilier systému pomôže. Viac spoločnosti v systéme znamená väčší distribučný kapitál, inými slovami viac ľudí sa dostane k potrebným informáciám aj k širšiemu portfóliu produktov. Veľmi významne systému pomôže dodatočná štátna podpora. Pozitívne to vnímam hlavne preto, že táto podpora odmeňuje finančne zodpovedných, teda tých, ktorí si vytvárajú finančné rezervy na úkor súčasnej spotreby.
Ivan Zizič, generálny riaditeľ mzdovej a personálnej agentúry Elanor
Vo všeobecnosti hodnotím túto navrhovanú zmenu, ako zaujímavý postup, ktorý zatraktívni tretí pilier. Či už nepriamym vplyvom a to možnosťou zvýšenia konkurencie na trhu s týmto produktom, alebo priamym vplyvom a to napríklad štátnym bonusom resp. daňovým zvýhodnením. Česká republika, ako jedna z našich najbližších krajín túto formu takisto praktizuje.
Ďalším veľmi jasným cieľom je podpora sporenia na dôchodok, nakoľko nám výrazne narastá počet ľudí odchádzajúcich do dôchodku v pomere k novým ľudom na trhu práce, čo má zo strednodobého až dlhodobého hľadiska, takmer devastačný efekt na budúcnosť našej ekonomiky a jej smerovanie.
Najväčšou výhodou je jednoznačne navýšenie sumy všetkých príspevkov do tretieho piliera do výšky 180 eur, a z nej vyplývajúca možnosť zníženia základu dane. Daňový bonus sa bude týkať len sumy príspevku zamestnanca a teda príspevok zamestnávateľa sa neberie do úvahy. Cieľom je takisto zrušenie platenia zdravotných odvodov z príspevku zamestnávateľa. Najvýhodnejšie je toto sporenie práve pre zamestnancov, ktorým naň prispieva aj ich zamestnávateľ.
Ďalšou dôležitou novinkou je vstup štátu vo forme štátnej prémie, ktorá bude presne stanovená. Takisto ma minister Krajniak v úmysle rozšíriť možnosti produktov, ktoré má tretí pilier a to vo forme rozšírenie množstva inštitúcií, ktoré budú môcť tento produkt ľudom ponúkať a to od roku 2023. Do tejto skupiny by vedeli vstúpiť aj doplnkové správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti a v neposlednom rade aj banky a samotné poisťovne.