Štátny dôchodkový systém na Slovensku funguje na priebežnom financovaní. Pracujúci ľudia zaplatia odvody na sociálne poistenie a tieto peniaze sa vzápätí rozdelia medzi dôchodcov. Sociálna poisťovňa už dlhší čas na dôchodkoch vypláca výrazne viac, než koľko peňazí získa z odvodov. Rozdiel jej dopláca štát. Napríklad vlani štát do Sociálnej poisťovne poslal 2,75 miliardy eur. Ak by tomu tak nebolo, dôchodky by museli byť výrazne nižšie.
Exminister práce a odborník na dôchodky Jozef Mihál naznačuje, že prvý dôchodkový systém by síce mal byť priebežný, no v praxi to tak nie je. „Ak by to malo naozaj platiť, potom by Sociálna poisťovňa mala na dôchodky vyplatiť presne toľko prostriedkov, koľko získa na odvodoch od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, zamestnávateľov a od štátu za poistencov štátu. Výsledok za rok 2024 však bol taký, že Sociálna poisťovňa vyplatila 13 dôchodkov, ale zdroje mala len na výplatu 10 dôchodkov,“ vraví J. Mihál.
Sociálna poisťovňa vysvetľuje, že dotovanie zo štátneho rozpočtu sa deje na základe zákona o sociálnom poistení. „Teda ide o finančné prostriedky na nevyhnutnú technickú rezervu finančných prostriedkov pre zachovanie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne. Zákon tak garantuje, že Sociálna poisťovňa vždy disponuje dostatkom finančných prostriedkov na výplatu dávok sociálneho poistenia. Transfer finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa priebežne odvíja od výšky príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne v rozhodujúcom období. O potrebe transferu zo štátneho rozpočtu komunikujeme priebežne s ministerstvom financií,“ uvádza hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Ministerstvo práce na otázky Finsideru neodpovedalo s odôvodnením, že odpovede už zaslala Sociálna poisťovňa. Ministerstvo, pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD), už viackrát uviedlo, že napríklad 13. dôchodok bol zavedený kvôli tomu, že to strana Hlas-SD sľubovala v predvolebnej kampani. Na druhej strane sa tiež výrazne zredukoval rodičovský dôchodok. Kým v minulosti sa počítal z odvodov, po novom môžu pracujúce deti prispieť svojim rodičom dve percentá z daní. Suma sa tak výrazne znížila, Sociálna poisťovňa by na tom mala ušetriť 300 miliónov eur.
Bez dotovania by sa krátili dôchodky
J. Mihál vysvetľuje, že ak by Sociálna poisťovňa fungovala len z priebežného financovania, výdavky na dôchodky by vlani boli nižšie približne o 23 percent. „Inými slovami, 13. dôchodky by mali byť úplne zrušené a zvyšné dôchodky by mali byť znížené v priemere o 15 percent. Je však možné akceptovať skutočnosť, že približne jednu miliardu eur Sociálna poisťovňa z odvodov nedostáva, pretože tieto prostriedky idú na súkromné účty sporiteľov z druhom pilieri. Tento výpadok zdrojov by preto mal byť aspoň z časti zohľadnený pri ďalších úvahách, ako nastaviť dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou,“ myslí si J. Mihál.
O koľko by klesli dôchodky, ak by ich štát prestal dotovať?
To, že druhý pilier znižuje Sociálnej poisťovni príjem, si uvedomuje aj súčasná vláda. Preto ešte v minulom roku zmenila rozdelenie odvodov a na osobné dôchodkové účty smerujú už len štyri percentá zo mzdy. Viac peňazí tak zostáva v Sociálnej poisťovni.
Podľa Sociálnej poisťovne znižovanie penzií nehrozí, keďže ich výplatu garantuje zákon. „Ubezpečujeme našich poistencov, že o svoje nároky na dôchodkové a ostatné dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou sa nemusia obávať, zákon o sociálnom poistení i samotná ústava SR im výplatu dávok garantujú,“ upozorňuje M. Kontúr. Podpredseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) ale ešte na konci januára tohto roka pripomenul, že neudržateľný dôchodkový systém bol jeden z dôvodov zadlženia a krízy v Grécku. Tamojšie dôchodky sa preto znížili o 30 percent.
Veľkú časť peňazí pritom odhryznú trináste penzie, vlani na ne Sociálna poisťovňa vynaložila 823 miliónov eur. Ide pritom o pomerne štedré nastavenie, na čo viackrát upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa RRZ nie je jasný dôvod pre navyšovanie nesystémového 13.dôchodku. „Tradične bol 13. dôchodok prezentovaný ako špeciálna výpomoc najmä pre nízkopríjmových dôchodcov. Ak teda zvýšenie solidarity malo byť cieľom 13. dôchodku, správnejšie by bolo prenastaviť mechanizmus samotného výpočtu dôchodku bez zavedenia samotného 13. dôchodku,“ uviedla rada ešte na konci roka 2023. Fixná sumu trinástej penzie podľa rady ohrozuje finančnú stabilitu všetkých dôchodkov do budúcnosti.
Deficit by mal trochu klesnúť
V najbližších rokoch by sa mal deficit Sociálnej poisťovne mierne znížiť. Jej rozpočet na roky 2025 až 2027 bol schválený koncom minulého roku. V tomto roku by mala zo štátneho rozpočtu dostať dodatočných 2,75 miliardy eur, v budúcom roku 2,7 miliardy eur a v roku 2027 to má byť 2,35 miliardy eur. M. Kontúr tvrdí, že podľa prvého návrhu rozpočtu poisťovne na rok 2026 a rozpočtového výhľadu pre roky 2027 až 2028, o ktorom aktuálne rokujú s ministerstvom financií, bude dotovanie zo štátneho rozpočtu nižšie. „V roku 2026 by to malo byť 2,41 miliardy eur, v roku 2027 2,23 miliardy eur a v roku 2028 2,4 miliardy eur,“ uvádza hovorca Sociálnej poisťovne.
Poisťovňa okrem toho môže podľa M. Kontúra znižovať deficit prijímaním opatrení, ktoré budú smerovať k znižovaniu výdavkov. Ako príklad spomenul nedávno prijatú legislatívnu zmenu, ktorá umožňuje posudkovým lekárom ukončovanie fiktívnych práceneschopností (PN).
Podľa J. Mihála bol vlaňajšok z pohľadu deficitu poisťovne kritický z dôvodu vysokého počtu vyplácaných predčasných dôchodkov. Dva roky boli penzie tiež v dôsledku vysokej inflácie nadštandardne valorizované, podľa exministra nad rámec medziročného rastu miezd a zdrojov Sociálnej poisťovne. „Roky 2025 a najbližšie ďalšie už tak kritické nebudú. Počet predčasných dôchodkov výrazne klesne, valorizácia sa vrátila do normálu, teda na úroveň okolo dvoch percent. Zdroje Sociálnej poisťovne by naopak mali rásť vďaka rastu miezd na Slovensku a zvýšeniu maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie,“ tvrdí J. Mihál. Vláda totiž v rámci konsolidácie zvýšila hranicu, od ktorej sa už sociálne odvody neplatia. Týka sa to najmä nadštandardne zarábajúcich zamestnancov.
Exminister dodáva, že obavy v súčasnosti vyvoláva zavedenie transakčnej dane, ktorá zabrzdí rast ekonomiky a teda i zdrojov Sociálnej poisťovne. „S obavami sa musíme pozerať aj na horizont roka 2030, kedy do dôchodku postupne začnú odchádzať silné ročníky 1970 a mladší. Súčasná vláda určite 13. dôchodky nezruší ani nezníži. Ďalšia vláda ich však bude musieť prinajmenej výrazne redukovať, resp. vrátiť do pôvodnej podoby štátnej sociálnej dávky, ktorou štát pomôže poberateľom najslabších dôchodkov,“ dodáva J. Mihál.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
