Väčšina živnostníkov platí do Sociálnej poisťovne najnižšie možné odvody. V roku 2021 dosahuje minimálny vymeriavací základ 546 eur. Najnižšie možné odvody živnostníkov preto v tomto roku sú 180,99 eura.
(Inzercia)
Z rovnakého vymeriavacieho základu, z akého sa počítajú odvody, sa v budúcnosti živnostníkom vypočíta aj ich dôchodok. Podnikateľ, ktorý platí minimálne odvody, tak na tom bude pri výpočte dôchodku rovnako, ako keby bol zamestnancom a zarábal 546 eur. Keďže minimálny vymeriavací základ dosahuje polovicu priemernej mzdy, bude aj dôchodok živnostníkov približne polovičný v porovnaní so zamestnancom, ktorý poberá priemernú mzdu. V skutočnosti to bude viac ako polovica, keďže nízke dôchodky Sociálna poisťovňa navyšuje.
Problém môžu mať predovšetkým ľudia, ktorí cely život pracovali na živnosť a stále si platili minimálne odvody. Aj keď v súčasnosti sa Sociálna poisťovňa nestretáva s takýmito prípadmi, v budúcnosti bude takýchto ľudí pribúdať. Mnohí ľudia totiž dnes pracujú na živnosť, aj keď by v skutočnosti mali byť zamestnancami, keďže je to pre nich finančne výhodnejšie. No ich čistý príjem je vyšší najmä vďaka tomu, že platia nižšie dane a odvody.
Dôchodok väčšiny živnostníkov bude nízky
Ak by bol niekto živnostníkom 40 rokov, celý čas si platil minimálne odvody a tento rok by išiel do starobnej penzie, mal by dostať približne 350 eur. Keďže táto suma je nižšia, ako je výška minimálneho dôchodku za 40 odpracovaných rokov, výška jeho penzie sa upraví na sumu minimálneho dôchodku. Tento živnostník tak bude dostávať dôchodok vo výške 378,50 eura. Naproti tomu zamestnanec, ktorý celý život pracoval za priemernú mzdu, dostane dôchodok približne vo výške 583 eur.
Takýto rozdiel v sume budúceho dôchodku medzi zamestnancom a živnostníkom je spôsobený tým, že živnostníci si zo svojho príjmu najprv odpočítajú výdavky a až zo zvyšnej sumy sa im vypočíta vymeriavací základ. Mnohí živnostníci preto v maximálnej možnej miere optimalizujú svoje výdavky, aby na daniach a odvodoch zaplatili čo najmenej. A v prípade, že niekto má nízke výdavky, môže využiť 60-percentné paušálne výdavky. Vďaka tomu platí väčšina zamestnancov výrazne vyššie odvody ako väčšina živnostníkov. No následne dostanú zamestnanci aj vyššie dávky či dôchodok.
S nízkym dôchodkom môžu skončiť aj živnostníci, ktorí majú vysoké príjmy. V prípade, že živnostník využije paušálne výdavky, môže jeho ročný príjem dosiahnuť až 24 340 eur a stále bude platiť minimálne odvody. Mesačne tak môže vyfakturovať viac ako dvetisíc eur, no odvody bude platiť v rovnakej výške ako človek, ktorý zarába polovicu priemernej mzdy.
Živnostníci, ktorí nechcú skončiť s nízkou penziou, by sa preto mali čím skôr začať zaujímať o svoj dôchodok. Jedinou možnosťou, ako si môžu do budúcnosti navýšiť penziu, je, že si na ňu sami nasporia. Každý má pritom na výber z viacerých možností, ako si môže zvýšiť svoju penziu. Žiadna však nie je zadarmo.
S prípravou na penziu treba začať čím skôr
Na získanie dodatočného dôchodku slúži najmä tretí pilier. Príspevky do výšky 180 eur ročne si možno dokonca odpočítať z daní. Vzhľadom na poplatky sa však oplatí najmä zamestnancom, ktorým na tretí pilier prispieva aj zamestnávateľ.
Živnostníci si môžu posielať dobrovoľné príspevky aj do druhého piliera. V porovnaní s tretím pilierom ide o výrazne lacnejšiu alternatívu. Sporiteľ sa však k svojim peniazom dostane až po dosiahnutí dôchodkového veku. Za dobrovoľné príspevky z druhého piliera si netreba kupovať dôchodok, ale možno si ich vybrať v hotovosti bez ohľadu na výšku nasporenej sumy.
Sporiť si na dôchodok možno aj v akomkoľvek inom investičnom produkte. Na výber je množstvo podielových fondov ako aj ETF fondov. Výhodou ETF fondov je, že ak v nich máme peniaze minimálne jeden rok, nemusíme z výnosu platiť daň z príjmu. Navyše si účtujú nižšie správcovské poplatky ako aktívne spravované podielové fondy. Pri dlhodobom investičnom horizonte môže investor v ETF fonde v porovnaní s rovnako výnosným podielovým fondom zarobiť vďaka daniam a poplatkom o tisíce eur navyše.
Bez ohľadu na to, kto si aké dôchodkové sporenie vyberie, je dôležité, aby s tým začal čím skôr. Pri dlhodobom sporení totiž zarábame na úrokoch z úrokov. Vďaka tomu môžeme na úrokoch zinkasovať výrazne viac peňazí, ako sami investujeme. Získanie cieľovej sumy nás tak bude stáť menej peňazí. Napríklad, ak by sme chceli mať pri odchode do dôchodku 100-tisíc eur a začali by sme si sporiť 40 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku, museli by sme si pri 6-percentom ročnom zhodnotení každý mesiac odkladať 52 eur. Ak by sme rovnakú sumu chceli získať za 20 rokov, mesačne by sme museli dávať 220 eur. V druhom prípade by sme tak z vlastných peňazí museli vložiť viac ako dvojnásobnú sumu v porovnaní s dlhším investičným horizontom.
