Príspevky z druhého piliera by sa mohli už čoskoro investovať aj do štátnych projektov. Môže ísť napríklad o výstavbu nájomných bytov, dobudovanie a modernizáciu ciest, energetickej siete či na zelenú infraštruktúru. Zmenu zákona avizuje ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD). Konkrétny návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení by sa mal do pripomienkovania dostať v apríli tohto roka.
„Cieľom pripravovaného návrhu zákona je úprava pravidiel investovania majetku v dôchodkových fondoch tak, aby dôchodková správcovská spoločnosť mohla využiť potenciálne investičné príležitosti spojené s financovaním náročnejších investičných projektov, ktorých cieľom je zlepšiť situáciu v rôznych oblastiach na území Slovenskej republiky,“ vysvetľuje v predbežnej informácii Tomášove ministerstvo.
Na avizované zmeny reagovala aj Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS). „K vytvoreniu legislatívnych podmienok na to, aby sa dôchodkovým správcovským spoločnostiam rozšírili možnosti alternatívnych investícií, nemáme námietky. Principiálne platí, že akákoľvek investícia správcov úspor v druhom pilieri musí byť primárne v záujme sporiteľa. Preto v žiadnom prípade nesmie ísť o povinnosť alternatívnych investícií, ale o rozšírenie možností investovania správcov a táto možnosť by nemala byť limitovaná iba na Slovensko alebo na špecifický účel,“ uvádza ADSS.
O investovaní peňazí z druhého piliera sa pritom hovorilo už vlani. Ekonóm a bývalý riaditeľ ADSS Ivan Švejna v archívnom rozhovore pre Finsider uviedol, že na investovaní do štátnych projektov nie je nič zlé, ak to bude na dobrovoľnej báze. „DSS-ky si vyhodnotia kvalitu cenných papierov, čiže primeraný výnos a riziko. Nemusia to robiť len DSS-ky, ale v podstate ktokoľvek, keď budú štátne cenné papiere na voľnom trhu. Keby som si ako občan vyhodnotil, že nákup je pre mňa výhodný, nie je to problém. Ale nejde o novú myšlienku, tiež som podobný princíp v minulosti presadzoval,“ povedal vlani v lete I. Švejna.
Investícia musí byť výhodná pre klientov
Sporenie v druhom pilieri momentálne ponúka päť dôchodkových správcovských spoločností – Allianz, Kooperativa, NN, Uniqa a VÚB Generali. Tie pre Finsider potvrdzujú, že sa novým možnostiam investovania nebránia. „Každý druh investícií, ktorý zodpovedá charakteru dôchodkového sporenia a pomáha zlepšiť jeho výkonnosť, je vítaný. Ak budeme mať možnosť investovať do infraštruktúrnych projektov, tak ju určite budeme zvažovať, ale konečné rozhodnutie o realizácii investícií bude vždy závisieť od toho, či je očakávaná bezpečnosť a výnosnosť vhodná a výhodná pre našich klientov, majetok ktorých spravujeme,“ hovorí predseda predstavenstva dôchodkovej správcovskej spoločnosti Uniqa Peter Socha.
Allianz upozorňuje, že tento typ investícií nie je pre penzijné fondy najdôležitejší, preto ho v prípade priaznivých rizikovo-výnosových charakteristík pre sporiteľov bude zvažovať len ako formu doplnkovej investície. Podľa predsedu predstavenstva tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti, Miroslava Kotova, je zatiaľ predčasné sa vyjadriť k tomu, či Allianz bude investovať peniaze v druhom pilieri do projektov, ktoré zastrešuje alebo na ktorých sa podieľa štát. „V každom prípade každú jednu investíciu budeme, rovnako ako doteraz, analyzovať z hľadiska rizika a potenciálneho výnosu,“ tvrdí M. Kotov .
Aj vedúci oddelenia riadenia investícií vo VÚB Generali Igor Vilček si pochvaľuje zámer rozšíriť možnosti investovania. Podľa jeho slov to môže priniesť sporiteľom atraktívny výnos. „Najdôležitejšie však budú detaily samotných projektov. A to konkrétne – či budú dané projekty poskytovať dostatočne vysoký výnos pri danom riziku, aby vedeli konkurovať svetovým investíciám a boli tak pre druhopilierové fondy a ich sporiteľov atraktívne,“ hovorí. Ak by podľa neho napríklad projekt nájomného bývania poskytoval výnos okolo štyroch percent ročne pri podobnom riziku, ako majú akcie, tak by to pre sporiteľov atraktívne nebolo. Ak by projekt niesol garanciu štátu, že prípadné straty uhradí štát, tak už by podľa I. Vilčeka mohla byť investícia atraktívna.
Téma investícií do rôznych infraštruktúrnych projektov sa podľa NN objavila viackrát už aj v minulosti. „Ide o možnosť, ktorá je zaujímavá najmä z hľadiska diverzifikácie investícií. Dôležitý však bude konkrétny legislatívny návrh, ako aj samotné investičné projekty, ktoré by mali byť financované. Principiálne však platí, že akákoľvek investícia v druhom pilieri musí byť primárne v záujme sporiteľa. Nesmie preto ísť o povinnosť, ale o rozšírenie možností investovania správcov a táto možnosť by nemala byť limitovaná iba na Slovensko alebo na špecifický účel. Zahraničné dôchodkové fondy často investujú aj do rôznych alternatívnych investícií, vždy však ide o doplnkovú formu investícií,“ uvádza hovorkyňa NN Daniela Tomášková.
Presun peňazí do nových nástrojov
Celkový objem majetku v druhom pilieri je na úrovni zhruba 17,4 miliardy eur. Ministerstvo práce hovorí, že investičné príležitosti vhodné na financovanie náročných projektov štátu využitím aktív v dôchodkových fondoch na Slovensku neexistujú. „V dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch majú síce aktuálne slovenské štátne dlhopisy zastúpenie na úrovni približne jednej miliardy eur, priame využitie týchto aktív na financovanie rozvoja reálnej ekonomiky však chýba,“ argumentuje ministerstvo.
V súčasnosti môžu správcovia investovať peniaze v druhom pilieri do projektov, ktoré zastrešuje alebo na ktorých sa podieľa štát, formou nákupu štátnych dlhopisov. Niektoré dôchodkové správcovské spoločnosti vo svojich portfóliách slovenské štátne dlhopisy majú, no konkrétny účel, na ktorý sa prostriedky z týchto dlhopisov využívajú, nepoznajú. I. Vilček konkretizuje, že z hľadiska investovania do projektov, na ktorých sa podieľa štát, je možnosť investovať iba do dlhopisov garantovaných štátom alebo s majetkovou účasťou štátu. „Teda napríklad do slovenských elektrární, plynární, a podobne. Takže áno, vieme financovať dlh takýchto projektov aj dnes – pokiaľ sú to dlhopisy a majú investičný rating,“ hovorí.
Avšak ministerstvo chce novelou legislatívy dosiahnuť, aby dôchodkové správcovské spoločnosti mohli, v závislosti od investičnej stratégie dôchodkového fondu, rozhodnúť o presmerovaní časti investícií do nových finančných nástrojov. „Vzhľadom na to, že účelom starobného dôchodkového sporenia je zabezpečenie príjmu v starobe, bude potrebné sa zaoberať obozretným kvalitatívnym aj kvantitatívnym vymedzením takejto investície a optimálnym nastavením požiadaviek na diverzifikáciu portfólia. Je nevyhnutné, aby rozhodnutie o investičnej stratégii a objeme takéhoto typu investície aj naďalej vykonával výlučne správca – dôchodková správcovská spoločnosť,“ dodáva ministerstvo.
I. Švejna už minulý rok upozornil, že pri novinke môže nastať jeden technický problém. „Keby bolo navrhované investovanie so štátnou zárukou, pre potenciálnych kupcov to nie je problém. Pri štáte je vysoká miera záruky. Akonáhle však štát vydá záruky, ide to do verejného dlhu. Otázne je, či si štát takto dobrovoľne na papieri navýši svoj deficit. Pokiaľ by to bolo bez štátnej záruky, je otázne, kto a čím bude ručiť,“ povedal v archívnom rozhovore bývalý šéf ADSS.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
