Zavedenie predvolenej investičnej stratégie a zákaz jednorazového výberu úspor. To sú dve hlavné zmeny v II. pilieri, ktoré by mali zlepšiť jeho sporiaci potenciál, zabezpečiť pravidelný príjem v dôchodku a zároveň napraviť strategické chyby z minulosti. Novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení z dielne ministerstva práce už pred koncom augusta tohto roka schválila aj vláda. Ide o súčasť reformy dôchodkového systému na Slovensku.
Novela prešla aj pripomienkovým konaním, po ktorom sa niektoré návrhy zmenili. Zásadné zmeny v II. pilieri, medzi ktoré patrí napríklad nastavenie vhodnej investičnej stratégie, ale zostali zachované. Jedným z hlavných dôvodov, prečo druhý pilier niektorým ľuďom zarobil menej, ako by mohol, bol ich hromadný presun do takzvaných garantovaných fondov v roku 2013 počas druhej vlády Roberta Fica (Smer-SD). Keďže sa peniaze presunuli do dlhopisov, bolo ich zhodnotenie oveľa menšie, ako keby zostali v akciách.
Podľa finančného analytika z OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika bol vtedajší presun sporiteľov „katastrofálnym rozhodnutím, ktoré ľudí obralo na úsporách o miliardy eur“. Dokazujú to aj čísla. Kým priemerné ročné zhodnotenie od vytvorenia dôchodkových fondov dosiahlo v prípade najslabšieho dlhopisového garantovaného fondu hodnotu približne 1,2 percenta, v prípade najsilnejšieho negarantovaného fondu sa zhodnotenie dostalo na úroveň približne 10,7 percenta.
Obe základné opatrenia, zavedenie predvolenej stratégie sporenia a uprednostnenie dlhodobého vyplácania majetku sporiteľov až v starobe môžu podľa ministerstva práce navýšiť ušetrenú sumu v druhom pilieri po 40 rokoch sporenia o minimálne 64 percent.
Stratégia sporenia pre nových aj súčasných
Zavedenie predvolenej investičnej stratégie počíta s tým, že v nej budú automaticky zúčastnení všetci noví sporitelia, ale aj ľudia do 54 rokov, ktorí si už v druhom pilieri sporia. Rozdelenie úspor v rámci fondov sa bude odvíjať od toho, koľko má nový sporiteľ rokov. V praxi tak budú všetky príspevky smerovať do negarantovaných fondov. Peniaze sa budú zhodnocovať v akciových alebo indexových fondoch. Zachované zostáva aj opatrenie, podľa ktorého sa budú desať rokov pred odchodom do dôchodku úspory postupne presúvať do garantovaných fondov.
Väčší problém sú nízke výnosy už existujúcich sporiteľov. Ku koncu vlaňajška dosiahla hodnota úspor takmer 1,7 milióna sporiteľov v druhom pilieri viac ako 11,9 miliardy eur. Viac ako polovica sporiteľov ale mala majetok umiestnený výlučne v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Podľa ministerstva časť z nich ešte nemá vek na to, aby ich peniaze ležali vo fondoch s nízkym výnosom. Časť alebo celé úspory ľudí do 54 rokov sa preto budú presúvať do indexových či akciových fondov. Rozhodnú o tom správcovia.
„Predvolená investičná stratégia pre nových sporiteľov a najmä presun sporiteľov z garantovaných do indexových fondov je jednoznačne správnym krokom. Kým pri mladých ľuďoch je tento krok viac-menej symbolický, keďže mladí ľudia si aj dnes v drvivej väčšine vyberajú indexový alebo akciový fond, pri existujúcich sporiteľoch vo vyššom veku je to kľúčové rozhodnutie,“ myslí si M. Búlik. Každý však bude mať možnosť aktívne odmietnuť predvolenú investičnú stratégiu a úspory smerovať do fondov podľa svojho uváženia.
To, že proti presunu úspor z garantovaného do negarantovaného fondu treba aktívne namietať, podľa M. Búlika spôsobí to, že to urobí len menšina sporiteľov. „Vychádzam pritom z toho, že v roku 2013 sa len menšina aktívne zaujímala o svoje úspory a namietala proti presunu do slabo výkonných garantovaných fondov. Tým pádom je dnes šanca, že reálne väčšina sporiteľov prejde z málo výkonných až dlhodobo voči inflácii stratových garantovaných fondov do indexových fondov,“ myslí si analytik. Správcovia budú mať na prechod dva roky.
Zmeny v II. pilieri sa prejavia aj pri výplate peňazí
Reforma druhého piliera by mala zmeniť aj spôsob výplaty úspor. Ministerstvo práce chce zamedziť tomu, aby si ľudia peniaze zo sporenia v dôchodkovom veku vybrali naraz. Argumentuje tým, že úlohou druhého piliera je zabezpečenie pravidelného príjmu v penzii. Napriek tomu v súčasnosti približne 64 percent sporiteľov poberá celý dôchodok alebo aspoň jeho časť programovým výberom v jednej splátke. Vlani si takto ľudia naraz vybrali približne 44,3 milióna eur. Na doživotný dôchodok išlo len približne 5,6 milióna eur, pričom sa podľa ministerstva iba zanedbateľný objem úspor vypláca v pravidelných splátkach v dlhšom horizonte.
Po novom sa jednorazový výber obmedzí. „Popri poberaní programového výberu bude majetok sporiteľa ďalej zhodnocovaný, pričom časť tohto majetku bude umiestnená aj v akciách, a súčasne sa zavedie povinnosť zakúpenia doživotnej anuity z akumulovaného, resp. nespotrebovaného majetku, aby sa predišlo riziku nízkeho príjmu v prípade dlhovekosti,“ navrhuje ministerstvo práce. Penzista tak bude mať po novom na výber len programový výber alebo doživotný dôchodok.
Podľa M. Bulíka je to pozitívna zmena. „Sporenie v druhom pilieri z odvodov a bez zdanenia by jednoznačne malo byť viazané výlučne na zvýšenie životného štandardu na dôchodku. Programový výber v dôchodkovej správcovskej spoločnosti z garantovaného fondu počas prvej dekády po odchode na dôchodok a paralelné zhodnocovanie druhej polovice úspor je dobrou správou. Pri povinnom prechode na anuitu predpokladám ešte legislatívne zmeny pri výpočte dôchodkov,“ dodal.
Zásadnou zmenou v sporení na dôchodok bude aj úprava provízií pre správcov fondov. Po novom si budú môcť účtovať odplatu len za správu fondu. V súčasnosti si účtujú napríklad aj poplatok za zhodnotenie. Táto zmena podľa ministerstva práce zvýši nasporenú sumu sporiteľa o najmenej desať percent. „Navrhnutá zmena odplát rieši aj najväčší problém súčasnej poplatkovej štruktúry v II. pilieri a to účtovanie odplaty za zhodnotenie aj v pasívnych fondoch, čo je zo strany väčšiny odbornej verejnosti neakceptovateľné,“ tvrdí ministerstvo.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
