Odborník na penzie Švejna: Zrušenie II. piliera? Vláda ho môže poškodiť aj inak a ľudia si to ani nevšimnú

Druhý pilier bol v posledných rokoch kritizovaný mnohými politikmi. Viackrát sa skloňovalo aj zrušenie II. piliera. Pre politikov je totiž lákavé využiť množstvo peňazí, ktoré sú v ňom nakumulované. Ekonóm a bývalý riaditeľ Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) Ivan Švejna v rozhovore pre Finsider hovorí, že ak by to bolo možné, stavil by na to, že druhý pilier žiadna vláda nezruší.

„V súčasnosti je tam viac ako 15 miliárd eur. Nechcem veľmi špekulovať o zrušení druhého piliera. Všetko je možné, ale otázne je, či by do toho vláda išla. Druhý pilier môžu poškodiť aj inými a rafinovanejšími spôsobmi. Takými, že to ľudia ani nebudú vnímať a pre druhý pilier to dopadne zle. Vlády v ňom skôr budú hľadať peniaze než ho rušiť. Keby sa to stalo, určite by to nahnevalo množstvo ľudí,“ myslí si I. Švejna.

Od tohto roku ide do druhého piliera menej peňazí, keďže vláda znížila príspevok. Je podľa vás takéto nastavenie dlhodobo udržateľné, alebo bude potrebné, aby druhý pilier zohrával vyššiu úlohu?

Zníženie príspevku spôsobí, že ľudia budú mať nasporených menej peňazí. To znamená, že aj váha druhého piliera je v pomere k prvému pilieru výrazne nižšia. Na štátne dôchodky nejdú len odvody z dôchodkového poistenia, ale aj rezervného fondu a ďalších prebytkových fondov. Celkovo je to zhruba 26 percent z odvodov na štátne dôchodky a štyri percentá idú do druhého piliera. Pomer je teda v neprospech sporenia, takže aj peniaze z druhého piliera budú nakoniec nižšie.

Akým pomerom by mali byť rozdelené sadzby z odvodov do prvého a druhého piliera, aby to bolo nastavené dobre?

Som zástancom druhého piliera a toho, aby si ľudia na dôchodok šetrili na vlastné účty. Preto by som privítal, keby bol príspevok čo najvyšší. Napríklad deväť percent, ktoré sa do sporenia odvádzali po zavedení druhého piliera. Bola to adekvátna a rozumná výška. Medzitým už bolo veľa vlád a príspevok sa stále len znižuje. Neskôr bolo zavedené postupné zvyšovanie, ktoré sa malo zastaviť na šiestich percentách, čo už zrušila súčasná vládna koalícia.

Investovanie do štátu musí byť dobrovoľné

Súčasná vláda naznačuje, že bude robiť ďalšie zmeny v druhom pilieri. Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) by mali napríklad peniaze investovať do diaľnic. Keď to nedostanú príkazom, oplatí sa im peniaze zhodnocovať týmto spôsobom?

Pripomína mi to búrku v pohári vody, pretože pri druhom pilieri vidím aj významnejšie zmeny, ktoré nikto nerozoberá. Napríklad spôsob výplaty dôchodku z druhého piliera. Čo sa týka investovania do štátnych projektov, nemám s tým problém a nie je na tom nič zlé, ak to bude na dobrovoľnej báze. DSS-ky si vyhodnotia kvalitu cenných papierov, čiže primeraný výnos a riziko. Nemusia to robiť len DSS-ky, ale v podstate ktokoľvek, keď budú štátne cenné papiere na voľnom trhu. Keby som si ako občan vyhodnotil, že nákup je pre mňa výhodný, nie je to problém. Zatiaľ nevieme detaily týchto návrhov, ale nejde o novú myšlienku. Tiež som podobný princíp v minulosti presadzoval. Nastáva tam však jeden technický problém. Keby bolo navrhované investovanie so štátnou zárukou, pre potenciálnych kupcov to nie je problém. Pri štáte je vysoká miera záruky. Akonáhle však štát vydá záruky, ide to do verejného dlhu. Otázne je, či si štát takto dobrovoľne na papieri navýši svoj deficit. Pokiaľ by to bolo bez štátnej záruky, je otázne, kto a čím bude ručiť.

Mohla by ručiť Národná diaľničná spoločnosť (NDS), keby išlo o investovanie do diaľnic?

Mohla, ale to len špekulujeme. Keby to bola NDS, musela by povedať, ako a čím bude ručiť. Teoreticky si viem predstaviť, že by to mohlo fungovať napríklad pomocou mýta. Postavila by sa diaľnica spolufinancovaná z druhého piliera a na nej by fungoval mýtny systém. Príjem z neho by slúžil ako záruka. Aj keď bol návrh zatiaľ prezentovaný len vo filozofickej rovine, treba si dať pozor na prípadné detaily. Ako som už povedal, keď to bude dobrovoľné, nie je to problém. Iné je, ak to bude povinné a DSS-ky by museli napríklad časť z portfólia investovať do štátu. Samozrejme, to už by bolo bez vyhodnocovania kvality a rizika investície. Potom sa môže stať, že to bude v neprospech sporiteľov. Ak štát chce, aby to bolo v prospech sporiteľov, nemusí to dávať príkazom.

Nejde skôr o to, že pri povinnom investovaní by išlo o spôsob, ako z druhého piliera ľahko vytiahnuť peniaze na štátne projekty?

Niekto by to tak mohol vnímať, ale ešte na stole nie je žiaden konkrétny návrh a neprebehla ani žiadna diskusia. Išlo len o politické vyhlásenie. Konkrétnejšie sa môžem vyjadriť až potom, ako bude na svete aj konkrétnejší návrh.

Štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš vyjadril nespokojnosť s nastavením druhého piliera. Podľa jeho slov môže byť druhý pilier výhodný len pre ľudí, ktorí počas celej aktívnej kariéry zarábajú vyše trojnásobok priemernej mzdy. Súhlasíte s tým?

Nesúhlasím, ale jeho tvrdenia treba brať ako politické vyjadrenie, nie ekonomické. Spor o druhý pilier za posledných 20 rokov je jasný. Keď s ním niekto nie je stotožnený, tak ho bude vždy kritizovať a hľadať na ňom chyby. Sú politici, ktorí nie sú v druhom pilieri a kritizujú ho. Treba to brať ako fakt, preto je dôležité, aby ľudia vyvinuli vlastný tlak na jeho zlepšenie. Aktívni sporitelia, teda tí, ktorí nezostali v dlhopisových fondoch po hromadnom presune v roku 2012, sú s druhým pilierom spokojní a páči sa im spôsob výplaty. Je to ich súkromné vlastníctvo. Napríklad pri výnosoch od vzniku niektorých fondov nad desať percent sa nie je ani o čom baviť. Desaťpercentný výnos vám nedá nikto. Keby sa to ľuďom nepáčilo, mali niekoľkokrát možnosť z druhého piliera vystúpiť.

Druhý pilier má iný genetický kód

Oplatí sa byť v druhom pilieri aj ľuďom s nízkym zárobkom alebo živnostníkom, ktorí majú minimálny vymeriavací základ? Nie je pre nich lepšie zostať len v prvom pilieri, keďže ľuďom s nízkym zárobkom dôchodky dotuje štát?

Druhý pilier je plne zásluhový. Takže je logické, že pri vyšších odvodoch sú aj vyššie úspory. Prvý pilier je zase solidárno-zásluhový. To znamená, že sa zohľadňuje zásluhovosť a sčasti aj solidarita. Tí, čo platia príliš nízke odvody, majú pri výpočte štátneho dôchodku nárok na bonifikáciu penzie. A naopak, tomu, kto platí vysoké odvody, sa pri výpočte uberá z dôchodku. Ak niekto platí minimálne odvody a berie to len z pohľadu výšky dôchodku, od štátu dostane viac peňazí ako zo sporenia. Druhý pilier však nemôžete úplne porovnávať so štátnym, pretože má úplne iný genetický kód. Ide o súkromné peniaze, ktoré sú napríklad dedičné, alebo ich môže dostať oprávnená osoba. Pre niekoho je súkromné vlastníctvo dôležitejšie ako istota vyššieho dôchodku od štátu. Každý to vníma inak. Štát je vo výhode, pretože jeho predstavitelia môžu sľúbiť 13. dôchodky či rodičovské bonusy bez toho, aby boli kryté rozpočtom. Druhý pilier vám môže dať len toľko, koľko zarobí vo fondoch.

Podľa predstáv Branislava Ondruša by dôchodkové spoločnosti mali v rámci akciových a indexových fondov garantovať výnosy. Keď sa v roku 2009 zaviedli garancie v druhom pilieri, dôchodkoví správcovia sa zbavili akcií a ponechali si vo svojom portfóliu len dlhopisy. Báli sa, že by museli z vlastných peňazí doplácať klientom prípadné krátkodobé straty. Na indexové fondy tiež nemajú žiaden vplyv, pretože len kopírujú zvolený index. Môžu garancie fungovať pri akciových a indexových fondoch?

Sám ste si odpovedali. Myslím, že garancie pri indexových a akciových fondoch nie sú odbornou myšlienkou. Nikto na svete nemôže garantovať výnosy akcií. Nikto by tiež dobrovoľne negarantoval výnosy, keď môže prísť nejaká kríza, počas ktorej akcie prirodzene klesajú. Čudujem sa, že niekto ešte môže prísť s takou myšlienkou, keď videl, ako katastrofálne to v minulosti dopadlo.

Dopadlo by to ako v roku 2009?

Určite áno. Ľudia aj DSS-ky rozmýšľajú ekonomicky. Keby sa zaviedli nejaké garancie, vložia peniaze do produktov, kde sú nižšie, ale istejšie výnosy. Jednoducho garantovať akcie a indexy, je nezmysel. Aj keď majú v dlhodobom horizonte výrazne vyššie výnosy ako dlhopisy, respektíve garantované fondy. Samotné pomenovanie na garantované a negarantované fondy bolo tiež veľmi nešťastné riešenie. Pre človeka je to zavádzajúce, lebo slovo negarantovaný navodzuje negatívny dojem a slovo garantovaný zase niečo pozitívne. V celom dôchodkovom systéme sú veľmi zvláštne PR aktivity.

Aké aktivity máte na mysli?

Napríklad názov Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca aj dôchodky. Nemalo by ísť o poistenie, pretože starobu vieme predvídať. Poistenie kryje nepredvídateľné udalosti ako napríklad práceneschopnosť či úraz. U susedov sa to napríklad volá Česká správa sociálneho zabezpečenia. Alebo napríklad 13. dôchodok. Ak niekto celý život platil odvody z 12 platov, prečo by mal dostať 13. dôchodok? Teraz hovorím o filozofickom princípe. Keby vláda chcela zvýšiť penzie, vedela by to urobiť aj pri tých klasických mesačných dôchodkových dávkach.

Bez zmien sa prvý pilier poraziť nedá

Podľa štatistík bola vlani priemerná suma doživotného dôchodku bez pozostalostného krytia a zvyšovania takmer 22 eur mesačne. Mohla by suma časom prevýšiť štátny dôchodok?

Bol by som strašne rád, ale povedali sme si, aký pomer peňazí ide do prvého a aký do druhého piliera. V súčasnosti je druhý pilier vo výraznej nevýhode, preto ani nemôže poraziť prvý pilier bez zmien v pomere príspevkov. Na druhej strane to, že sú dôchodky z druhého piliera v súčasnosti také nízke, má viacero príčin. Jedným z nich je malý kmeň, z ktorého poisťovne nevedia dobre vypočítať dožitie. Vytvárajú si vlastné tabuľky, v ktorých sa počíta aj s vyššou mierou rizikovej marže. Súkromná firma nechce riskovať. Keby mali podrobnejšie informácie o svojom kmeni, možno by boli aj doživotné dôchodky vyššie. Ľudia majú stále na výber, či si vyberú doživotný dôchodok alebo programový výber. Keď niekto neakceptuje ponuku doživotného dôchodku a spĺňa podmienky, má právo vybrať si svoje úspory naraz a skúsiť ich zefektívniť inak. To je ekonomická sloboda.

Keď má niekto nasporenú príliš nízku sumu, ktorá nepostačuje na zakúpenie doživotného dôchodku, vypláca správcovská spoločnosť mesačne dôchodok vo výške mediánu. Pre tento rok je výška stanovená na 14,90 eura mesačne. Nebolo by prospešnejšie, keby si títo sporitelia mohli peniaze vybrať naraz?

Existuje niečo ako úspory z rozsahu. Keď je príliš veľa účtov s nízkym objemom peňazí, technicky by sa to neoplatilo vyplácať naraz. V súčasnosti robí DDS-kám problém aj automatický vstup do druhého piliera. Keďže do neho vstupuje každý, kto začne pracovať, počítajú sa napríklad aj brigádnici a cudzinci, ktorí na Slovensku pracujú len chvíľu. Kvôli tomu sa stáva, že vzniká mnoho mŕtvych účtov v druhom pilieri. DDS musí tieto účty spravovať a vznikajú administratívne náklady.

V súčasnosti poskytujú doživotný dôchodok len Generali a Allianz – Slovenská poisťovňa. Prečo do toho nie je zapojených viac poisťovní?

Zatiaľ nevidia potenciál na trhu. Ide o beh na dlhé trate a zatiaľ ešte nemáme toľko sporiteľov, ktorí by mali nárok na doživotný dôchodok. Netreba nútiť ľudí, aby si povinne kupovali doživotný dôchodok. Sú to súkromné peniaze. Poisťovne navyše na seba berú riziko dožitia.

Ako hodnotíte nastavenie podmienok v druhom pilieri, ktoré pripravilo ministerstvo práce ešte pod vedením exministra práce Milana Krajniaka?

Automatický vstup do druhého piliera bol nedomyslený. Potom sa zmenilo, že fondy nebudú platené podľa výkonu, ale percentom z objemu. Nemyslím si, že to bol správny krok. Okrem toho bolo zmrazené zvyšovanie príspevku. Exminister sa pokúsil zmeniť aj výplatnú fázu, aby sa ľudia nedostali k peniazom. Dobrým krokom bol presun úspor do indexových fondov a zavedenie predvolenej investičnej stratégie. Problém je v tom, že sa to týka ľudí, ktorí sú narodení neskôr ako v roku 1969. Všetci tí, ktorí pôjdu najbližších desať rokov do penzie, sú v dlhopisových fondoch, ktoré im veľa nezarobia. Túto skupinu nevyriešili a teraz bude každý rok debata o tom, že majú nízke dôchodky. Do presunu fondov a predvolenej stratégie by som zaradil aj starších ľudí.

Dôchodkový systém sa zrejme nezrúti

Keby sa niektorá vláda rozhodla, že druhý pilier zruší, čo by sa stalo s majetkom v jednotlivých fondoch?

V súčasnosti je tam viac ako 15 miliárd eur. Nechcem veľmi špekulovať o zrušení druhého piliera. Všetko je možné, ale otázne je, či by do toho vláda išla. Druhý pilier môžu poškodiť aj inými a rafinovanejšími spôsobmi. Takými, že to ľudia ani nebudú vnímať a pre druhý pilier to dopadne zle. Vlády v ňom skôr budú hľadať peniaze než ho rušiť. Keby sa to stalo, určite by to nahnevalo množstvo ľudí. Ak by to bolo možné, stavil by som na to, že druhý pilier vlády nezrušia.

Pre demografickú krízu môže mať štát problémy s vyplácaním dôchodkov. Kedy sa to môže odraziť na výške dôchodkov?

To sa hovorí dlhé roky, že štát nebude mať na výplatu dôchodkov. Vieme spočítať, koľko ľudí bude pracovať na dôchodky a koľko ľudí bude v penzii. Demografia je veľmi exaktná veda, pretože viete, koľko ľudí sa rodí a kedy začnú odvádzať peniaze. Netreba pri tom vymýšľať žiadne bulharské konštanty. Pri prerozdeľovacom systéme sú len tri možnosti ako riešiť demografickú krízu. Prvou možnosťou je vyšší výber odvodov. To sa dá dosiahnuť ich zvýšením, efektívnejším výberom alebo vyššou zamestnanosťou. Druhou možnosťou je menej razantné zvyšovanie dôchodkov, alebo ich zníženie. Poslednou možnosťou je posúvanie odchodu do penzie. Ale ide o povinnú hru štátu, takže tento systém vie vydržať veľmi dlho. Štát má navyše aj iné možnosti, ako financovať dôchodky. Napríklad z prebytkových fondov či z daní. Ale nikdy to nebude také akútne, že sa zrúti celý dôchodkový systém.

Nepoškodí systém aj vyplácanie rôznych dodatočných dávok ako napríklad 13. dôchodkov?

Súčasné nastavenie trinástych dôchodkov je nezmyselné, pretože doteraz boli nastavené adresnejšie. Viac dostali tí, ktorí mali najnižšie dôchodky a naopak. To malo ako takú logiku. Teraz dostanú všetci rovnako podľa toho, aký dôchodok dostávajú. Poznám dôchodcu, ktorý dostáva penziu vo výške 2 000 eur. Potrebuje taký penzista ešte 600 eur? Samozrejme, že veľa dôchodcov si to zaslúži, ale treba myslieť aj na to, odkiaľ tie peniaze zoberieme. Platí, že keď chcete niekde pridať, musíte niekde zase ubrať. Trináste dôchodky nikde vo svete nie sú zavedené tak ako u nás. Sociálny systém má byť adresný, ale plošné vyplácanie trinásteho dôchodku je všetko možné, len nie adresná pomoc.

Penzie z druhého piliera sú nízke, no zabúda sa na jednorazové výbery. Kazí to aj štát či dĺžka sporenia