Keď politici prichádzajú do parlamentu s návrhmi na prilepšenie pre dôchodcov, spravidla argumentujú tým, že penzisti majú veľmi nízke dôchodky. Často tiež naznačujú, že dôchodcovia na Slovensku sú ohrození chudobou a veľa z nich má problém prežiť. Aj preto parlamentom často prechádzajú napríklad mimoriadne valorizácie dôchodkov či zavedenie trinásteho dôchodku ako plnohodnotnej dôchodkovej dávky. Sociálna poisťovňa pritom na podobné opatrenia nemá peniaze. Plošné vyplácanie je navyše neadresné a dôchodcovia nie sú najohrozenejšou skupinou.

Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb. Teda približne každý šiesty človek. Podiel aj počet obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením medziročne stúpol. Ukazovatele chudoby sa totiž postupne zhoršujú už od roku 2020. Dlhodobo pritom platí, že domácnosti s deťmi sú z hľadiska výskytu chudoby podstatne rizikovejšie ako domácnosti bez detí. Chudobe vlani čelila pätina obyvateľov domácností s deťmi (20,4 % osôb) a niečo viac ako 15 percent ľudí žijúcich v domácnostiach bez detí.

Na tento paradox pri zavádzaní trinásteho dôchodku upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa nej nie je zrejmé, prečo vzniká taká náhla potreba dodatočných plošných dotácií akurát pre skupinu dôchodcov. „V spoločnosti žijú oveľa viac príjmovo ohrozené skupiny. Napríklad domácnosti, ktoré majú závislé deti, majú dvakrát vyššiu príjmovú chudobu. A z toho, domácnosti, ktoré majú len jedného rodiča, majú takmer 5-krát vyššiu príjmovú chudobu ako penzisti. Podobné závery dostaneme aj pri prirátaní sociálneho vylúčenia. Takáto chudoba je prítomná v celkovej populácii na úrovni 16,5 %, zatiaľ čo pre dôchodcov predstavuje len 13,1%. To poukazuje na to, že výška dôchodkov je relatívne štedrejšia voči výške iných sociálnych dávok,“ napísala rada ešte na konci predminulého roka.

Najviac sú ohrozené neúplne rodiny

Spomedzi domácností s deťmi boli vlani najviac ohrozené neúplné rodiny, v ktorých chudobe čelilo až takmer 38 percent ľudí. Tieto rodiny tvoria spravidla jeden rodič a jedno či viac detí. Avšak medziročne sa situácia zlepšila, v predošlom roku čelilo chudobe až 46,4 percenta neúplných rodín. Prejavmi chudoby boli vlani viac ohrozené aj rodiny, kde je tri a viac detí a dvaja rodičia. Takmer 33 percent ľudí žijúcich v takomto type domácnosti bolo dotknutých niektorým z troch prejavov chudoby či ich kombináciou. Ale aj pri tomto type domácnosti došlo z poklesu z hodnoty 37,1 percenta v roku 2023. V rámci domácností bez detí boli najviac ohrozené jednočlenné domácnosti žien vo veku 65 a viac rokov (30,3 %). Ide tak najmä o osamelé dôchodkyne.

Spomedzi troch dimenzií chudoby alebo sociálneho vylúčenia je na Slovensku najviac ľudí ohrozených príjmovou chudobou. Ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s nižšími príjmami, ako je každoročne prepočítaná národná hranica chudoby. Vlani bola táto hranica pre jednočlennú domácnosť na úrovni 6 103 eur ročne, teda vo výške 509 eur na mesiac. Priemerný starobný dôchodok vlani v decembri dosahoval 683,10 eura.

Hranica príjmovej chudoby je osobitne nastavená pre rôzne typy domácností podľa počtu jej členov. Pod hranicou príjmovej chudoby vlani žilo 14,5 percenta osôb, čo je približne 778-tisíc obyvateľov. Medziročne sa ich počet zvýšil len mierne o takmer 12-tisíc.

Druhá dimenzia chudoby – závažná materiálna a sociálna deprivácia vyjadruje, čo si domácnosti obyvateľov nemôžu dovoliť. Celkovo bolo touto dimenziou chudoby ohrozených na Slovensku 7,6 percenta obyvateľov. Medziročne ich počet stúpol o viac ako 33-tisíc osôb. Najčastejším nedostatkom bola neschopnosť zaplatiť si týždeň dovolenky raz za rok mimo domu (33,4 % obyvateľov), nasledovala neschopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške 461 eur (28,2 %) a pretrval tiež problém so zabezpečením výmeny opotrebovaného nábytku (23,3 %). Tretia dimenzia chudoby je veľmi nízka intenzita práce, ktorá vlani trápila 3,8 percenta obyvateľov.

Adresná pomoc pomáha a šetrí peniaze

Zo štatistík vyplýva, že aj penzisti môžu byť ohrození chudobou, no v menšej miere ako ľudia s nezaopatrenými deťmi. RRZ preto aj pri zavedení trinásteho dôchodku ako plnohodnotnej dávky upozornila, že predošlé nastavenie trinástych penzií bolo adresnejšie.

„Tradične bol trinásty dôchodok prezentovaný ako špeciálna výpomoc najmä pre nízko príjmových dôchodcov. Ak teda zvýšenie solidarity malo byť cieľom 13. dôchodku, správnejšie by bolo prenastaviť mechanizmus samotného výpočtu dôchodku bez zavedenia samotného 13. dôchodku. Ad-hoc pravidlo fixnej sumy je totiž len jedným z riešení a nijako nenadväzuje na súčasný výpočet dôchodku, kde sa určitým pomerom kombinuje zásluhovosť a solidarita. Na jednej strane fixná suma prirodzene znamená vyšší nárast príjmu pre chudobnejších dôchodcov. Predchádzajúca vláda však túto solidaritu medzitým oveľa viac zvýraznila a to bez toho, aby navyšovala celkové náklady 13. dôchodku,“ napísala na jeseň predminulého roka RRZ.

Najchudobnejší dôchodcovia v minulosti dostávali 300 eur, dôchodcovia s najvyšším príjmom len 50 eur. V súčasnosti dostávajú všetci penzisti rovnakú sumu. Závisí od toho, aký je priemerný dôchodok v krajine v predchádzajúcom roku. Starobný dôchodca tak napríklad v tomto roku dostane priemernú výšku starobného dôchodku za vlaňajšok. Nikto pritom nemôže dostať vyššiu sumu ako starobný penzista. Okrem toho platí, že trinásty dôchodok nemôže byť nižší ako 300 eur. Rovnakú výšku 13. dôchodku tak dostanú penzisti, ktorí majú vysoký príjem ako aj tí, ktorí sú ohrození chudobou.

Ministerstvo práce, pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD), už viackrát uviedlo, že 13. dôchodok bol zavedený kvôli tomu, že to strana Hlas-SD sľubovala v predvolebnej kampani. Na druhej strane sa tiež výrazne zredukoval rodičovský dôchodok. Kým v minulosti sa počítal z odvodov, po novom môžu pracujúce deti prispieť svojim rodičom dve percentá z daní. Suma sa tak výrazne znížila, Sociálna poisťovňa by na tom mala ušetriť 300 miliónov eur.

Na druhej strane bol tiež okresaný daňový bonus na deti. Na deti do 18 rokov mohli rodičia vlani dostať najviac 140 eur mesačne a bonus pre staršie deti bol na úrovni 50 eur. Od januára platí, že na deti do 15 rokov je maximálna výška bonusu sto eur. Na staršie deti budú môcť rodičia dostávať maximálne 50 eur. Na deti nad 18 rokov si ho už nebudú môcť uplatniť vôbec.

Na dôchodku prídeme o polovicu príjmu. Spoliehať sa na štát sa preto neoplatí