Konfederáciu odborových zväzov (KOZ SR) od júna tohto roka vedie nová prezidentka Monika Uhlerová. Od jej nástupu do funkcie sa odborárom okrem iného podarilo prvýkrát v histórii dohodnúť na novej sume minimálnej mzdy so zamestnávateľmi. V súčasnosti už prebiehajú rokovania aj o tom, aby zamestnanci neplatili daň z minimálnej mzdy. Odborári to chcú dosiahnuť zvýšením nezdaniteľného minima.
„Je možnosť to zmeniť pri životnom minime, pretože nezdaniteľná časť je naň naviazaná. Ministerstvo práce je gestorom zákona o životnom minime a diskutujeme o tom,“ tvrdí M. Uhlerová v rozhovore pre Finsider. Odbory sa pod jej vedením chcú zároveň venovať aj zmenám na pracovnom trhu, dôchodkom či rozdielom v platoch mužov a žien. Novozvolená prezidentka sa ale obáva politických zmien.
V rozhovore sa dočítate:
- Či sa zároveň s minimálnou mzdou od budúceho roka zvýšia aj príplatky.
- Aký systémový problém vidí pri platoch v štátnej a verejnej správe.
- Ako sa zachová, ak bude musieť v budúcnosti rokovať s fašistickými stranami.
- Prečo a ako sa podľa nej musí zmeniť dôchodkový systém na Slovensku.
- Kto a čo spôsobuje veľké rozdiely v odmeňovaní mužov a žien.
Firmy a odborári sa v polovici júla prvýkrát v histórii fungovania tripartity dohodli na sume minimálnej mzdy. Prečo sa to nestalo už aj v minulých rokoch? Čo bolo teraz iné?
Jeden z faktorov, ktoré to v súčasnosti pozitívne ovplyvnili, bola nespokojnosť so sociálnym dialógom či so stavom legislatívneho procesu za posledné týždne. Spolu so zamestnávateľmi sme tento stav kritizovali. Týmto spôsobom sme chceli ukázať, že sa medzi sebou vieme dohodnúť aj bez vlády a využiť priestor na zhodu, ktorý nám umožňuje zákon o minimálnej mzde. V minulosti tiež dohody viazli kvôli príplatkom za prácu, ktoré boli na minimálnu mzdu naviazané. Zhode odborov a zamestnávateľov tak bránili náklady, ktoré by firmám stúpli pri vyššej minimálnej mzde cez príplatky. Tým však nechcem povedať, že súhlasím so zmrazenými príplatkami. Určite by mali rásť a byť vyššie.
Nie sú príplatky za prácu zmrazené už dva roky?
Zmena zákona nastala pred dvomi rokmi, ale tak, že prestali rásť až od januára 2022.
Rokovali ste popri minimálnej mzde tento rok aj o príplatkoch za prácu?
Prioritne sme sa bavili o konkrétnej sume minimálnej mzdy pre budúci rok a dosiahli sme zhodu. Bude vyššia ako by garantoval legislatívny automat. Tému príplatkov sme otvorili na rokovaní s ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina) pred pár týždňami. Povedal, že je ochotný o tom rokovať a podobnú ochotu som cítila aj zo strany zamestnávateľov. Musíme len nájsť spôsob, ktorý by vyhovoval všetkým. Systém ale treba opäť nastaviť tak, aby príplatky za prácu v noci alebo cez víkendy rástli. Diskusia bude už len o tom, ako to urobiť.
Je šanca, že sa príplatky zvýšia od januára budúceho roka?
Ja šancu vidím, ale neviem povedať, kedy by došlo k zmene zákona a s akou účinnosťou. Keby to bolo len na mne, bolo by to čo najskôr. Zatiaľ sa len dostávame k rokovaciemu stolu. Chcem však ešte podotknúť, že kým je rast príplatkov v tejto chvíli zákonne zmrazený, nič nebráni odborom a firmám si ho dojednať v kolektívnych zmluvách. Aj na to slúži kolektívne vyjednávanie.
Debatovali ste na úrovni tripartity aj o znížení daňovo-odvodového zaťaženia minimálnej mzdy?
Vo všeobecnosti je daňové zaťaženie práce veľmi vysoké. Je preto dôležité baviť sa o daniach komplexne. Menej zaťažovať prácu, a viac zdaňovať luxus, majetok, dedičstvo a podobne. Niekoľkokrát sme o tom debatovali pri rôznych novelách zákonov. Navrhovali sme zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane tak, aby sa čo najviac priblížila, respektíve úplne pokryla úroveň minimálnej mzdy. Ľudia s najnižšími zárobkami by potom vôbec neplatili daň z príjmu. Je možnosť to zmeniť pri životnom minime, pretože nezdaniteľná časť je naň naviazaná. Počíta sa ako 21-násobok životného minima.
Sú podobné zmeny priechodné cez súčasnú vládnu koalíciu?
Nepáčilo by sa to samosprávam, pretože sú financované z podielových daní fyzických osôb. Akonáhle sa zvýši nezdaniteľná časť základu dane, znížia sa aj ich príjmy. Je legitímne, že by sa im to nepáčilo. Ale verím, že vedením seriózneho dialógu by sme našli riešenie či zhodu. Ministerstvo práce je gestorom zákona o životnom minime a diskutujeme o tom.
Ľudia nebudú s platom nikdy spokojní
S vládou ste sa dohodli aj na zvyšovaní platov v štátnej a verejnej správe. Sú zamestnanci s výsledkom spokojní?
Zamestnanci zväčša nebudú nikdy spokojní a vždy by každý chcel mať viac. Problémom odmeňovania v štátnej a verejnej správe je samotný systém. Platové tarify sú veľmi nízke a keď na takom základe niečo budujete, stále to bude málo. Keby sa platy zvyšovali zo základnej tarify aj o 30 percent, stále to bude málo. Preto by sa mal systém odmeňovania od základu zmeniť a potom bude kolektívne vyjednávanie len príjemnou nadstavbou. Keby bol základný tarifný plat slušný už teraz, aj nízka valorizácia napríklad o päť percent by bola dobrým výsledkom.
Bavíme sa o platových tabuľkách, ktoré sú prílohou zákona. Prečo je taký problém ich zmeniť? Napríklad o takú úroveň, ako sa valorizovali.
Legislatíva o odmeňovaní ľudí v štátnej a verejnej správe spadá pod úrad vlády. Legislatívci vám napíšu zákon, aký len chcete, ale musia vedieť, koľko peňazí na to majú. Problémom a zároveň kľúčom k riešeniu platov je tak štátny rozpočet. Napríklad v roku 2018 bol novelizovaný zákon o odmeňovaní zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme. Vtedy sa zmena pripravovala a riešila v spolupráci s odborármi. Podľa tejto skúsenosti viem, že je naozaj potrebné vedieť, aký balík peňazí je na to ochotné vyčleniť ministerstvo financií. Podľa toho vedia aj legislatívci nastaviť platové tarify. Na zmeny išlo vtedy asi 1,5 miliardy eur, platové tarify sa zvýšili v priemere o desať percent v roku 2019. Nasledujúci rok sa platy valorizovali o ďalších desať percent. Išlo o prvú veľkú systémovú zmenu pri odmeňovaní zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme. Ale je nevyhnutné zmeniť aj odmeňovanie ľudí v štátnej službe. Napríklad zamestnanci na úradoch práce majú po 20-ročnej praxi a s vysokoškolským titulom plat zhruba 700 eur mesačne.
Nemôže sa stať, že niektoré štátne úrady ľuďom zvýšia základný plat podľa dohody a na druhej strane im zoberú z odmien či osobných príplatkov?
Aby sa to nestalo, musia jednotlivé rezorty na valorizáciu platov dostať peniaze.
Keby sa to stalo, zistili by ste to?
Dozvedeli by sme sa o tom od zamestnancov alebo od odborových organizácií. Ale keď sa bude na jeseň predkladať rozpočet do parlamentu, musí prejsť aj tripartitou, kde si to vieme skontrolovať.
Odborári chcú riešiť chlebové témy
V júni tohto roka vás zvolili za prezidentku KOZ SR. Spravili ste alebo chystáte aj nejaké personálne či systémové zmeny?
KOZ zastrešuje 25 autonómnych odborových zväzov a ich vedenie si volia ich členovia podľa svojich stanov. To znamená, že ja nemôžem ovplyvniť to, kto bude vo vedení jednotlivých zväzov. Práve naopak, jednotlivé zväzy rozhodujú o tom, kto bude vo vedení KOZ.
Ako funguje financovanie KOZ?
Konfederácia žije z rozpočtu, ktorý napĺňajú príspevky od jednotlivých odborových zväzov. A jednotlivé odborové zväzy majú podiel príspevkov od svojich odborových organizácií a tie majú peniaze z príspevkov od svojich členov. To je jediný zdroj financovania KOZ, pretože nevlastníme žiadne majetky a neprijímame žiadne dary. Prípadne ešte participujeme na realizácii projektov z eurofondov, ale tam sú zase presne nastavené pravidlá, na čo sa môžu peniaze použiť.
Aké máte plány do budúcnosti v rámci vedenia KOZ?
Chcem sa venovať chlebovým témam, ktoré sú v našich podmienkach stále aktuálne. Máme čo doháňať vo zvyšovaní platov, miezd či minimálnych miezd, chceme riešiť rovnosť v odmeňovaní žien a mužov, sociálnu spravodlivosť, dôstojné pracovné podmienky a podobne. Aktuálne sú aj otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci či kvalita pracovných podmienok a prostredia. Pre mňa sú ešte kľúčové témy v oblasti digitalizácie, technologického pokroku, klimatických zmien a demografického vývoja. Tie budú mať zásadný vplyv aj na trh práce. Či už na podmienky a výšku odmeňovania, garancie v platoch a mzdách a pracovné podmienky. Musíme sa baviť aj o tom, ako sa bude pracovať v sťažených a neustále sa meniacich podmienkach v súvislosti so spomínanými výzvami, a to napríklad pri čoraz vyšších teplotách. Musíme sa aktívne zapojiť aj do procesu spravodlivej transformácie, čiže prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku, ktorá opäť ovplyvní zamestnanosť, odmeňovanie, pracovné podmienky či pracovnú legislatívu. Je veľmi veľa tém, ktorým sa musia odbory v súčasnosti venovať.
So súčasným ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina) mala Konfederácia v minulosti spory. Ako je to v súčasnosti?
Za dva roky sme sa postupne posunuli k schopnosti viesť konštruktívny dialóg a baviť sa o témach, pri ktorých máme obaja záujem hľadať riešenia. Napríklad pri príplatkoch za prácu alebo zmenách nastavenia filozofie životného minima. Inštitút sociálnej politiky už v rámci toho pripravuje alternatívy jeho nového výpočtu a zvyšovania. Bavili sme sa aj o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá ide v podobe návrhu novely zákona už budúci týždeň do medzirezortného pripomienkového konania. Komunikácia sa postupne otvára a vidím, že vieme nájsť aj spoločnú zhodu.
Cez médiá ste si za posledné dva roky vymieňali aj kritické odkazy. Nie je to prekážka pri súčasných rokovaniach?
Nedávno sme o tom debatovali s pánom ministrom práce a na rovinu som mu povedala, že zmeny v Zákonníku práce, v zákone o minimálnej mzde alebo v zákone o tripartite, ktoré spravil, nás nahnevali a považujeme ich za zbytočné a škodlivé. Pán minister povedal, čo zase nepovažoval za korektné on z našej strany. Stále si myslím, že v roku 2020 nemusel na legislatívu siahať, boli by sme okrem iného aj ušetrení od týchto konfliktov.
S fašistami by som nerokovala, tvrdí Uhlerová
Ako hodnotíte protiinflačné opatrenia vlády, ktoré už boli schválené? Či už ide o jednorazové príspevky alebo dlhodobé opatrenia.
Nebolo pri nich dostatočne splnené kritérium včasnosti a adresnosti. Navyše, z protiinflačného balíčku sa stal v podstate prorodinný balíček a bol kritizovaný aj po procesnej a obsahovej stránke. Podľa mňa nie je adresný a prišiel neskôr, ako mal. Potom boli schválené jednorazové opatrenia, ktoré sú zase dosť nízke. Sto eur je pre človeka, ktorému majú pomôcť so zdražovaním, veľmi málo.
Niektoré opatrenia prešli s podporou fašistov. Keby nastala situácia, že odbory budú musieť s týmito stranami rokovať, ako by ste sa zachovali?
V budúcnosti môže nastať situácia, že bude nevyhnutné práve s takýmito stranami o niečom rokovať. Úprimne, desím sa pri pomyslení na to, že by som bola pred podobnú dilemu postavená. Vyriešila by som to tak, že s podobnými stranami jednoducho nebudem rokovať o ničom. Viem, že by ma časť odborárov za tento postoj kritizovala, ale ja nie som zástancom prístupu „účel svätí prostriedky“. Ak si chcem zachovať vnútornú konzistentnosť a integritu, sú pre mňa fašistické strany hranica, ktorú neprekročím a nebudem s nimi rokovať o ničom.
Máte v súčasnosti nejaké oficiálne či neoficiálne dohody, spolupráce či partnerstvo s niektorou opozičnou stranou?
Stále existuje dohoda o spolupráci so stranou Smer-SD, ktorá bola uzavretá v roku 2005. Obsahovo je neaktuálna a niekoľko rokov sa nerealizuje jej obsah. Ale právne stále existuje.
Plánujete s tým niečo urobiť?
Aj do samotnej kandidatúry na miesto prezidentky KOZ som vstupovala s tým, že chcem odpolitizovať odbory na Slovensku. Aj verejne som priznala, že je to môj cieľ. Jedným z krokov, ako sa zbaviť nálepky politickej strany, je nemať žiadnu zmluvu so žiadnou politickou stranou. Budem robiť všetko preto, aby sme žiadnu zmluvu s politickou stranou nemali.
Opozícia zbiera podpisy pod referendum za predčasné voľby. Podporíte podpisovú petíciu tak, ako ste predtým podporili petíciu na vyhlásenie referenda za predčasné voľby, za ktorým boli strany Hlas-SD a Smer-SD?
Nezapájame sa do toho. Ide o aktivitu opozičných politických strán, ktorá je úplne legitímna. Primárnym cieľom každej politickej strany je dostať sa k moci, čo je prirodzené. Petičné aktivity tohto typu ale nie sú agendou odborov. Ak niekto z odborárov chce podpísať petíciu alebo sa v nej angažovať, je to na jeho rozhodnutí. Ale ako Konfederácia alebo niektoré z členských odborových zväzov na tom oficiálne neparticipujeme. Nikto z politických strán nás v tejto súvislosti ani neoslovil.
Peniaze namiesto stravných lístkov
Ešte vlani sme sa spolu rozprávali o zmenách v Zákonníku práce, ktoré okrem iného priniesli napríklad možnosť vybrať si namiesto stravných lístkov peniaze. Povedali ste, že nízkopríjmové skupiny si namiesto obedu kúpia „suchý rožok s paštétou“. Aká je teda reálna situácia po vyše roku?
Legislatíva bola v tomto prípade chybne nastavená a musela sa niekoľkokrát opravovať. Aj to svedčí o zbytočnosti zmien pri stravnom. Neviem vyhodnotiť, či si ľudia namiesto obedu kupujú rožky s paštétou. Ale vo všeobecnosti sa po tretej zmene v legislatíve časť stravného nad istý limit začala zdaňovať, ale nie len pri hotovosti, ale aj pri stravnom lístku. Takže v konečnom dôsledku to zamestnancom uškodilo. Predtým sa pri stravnom lístku nezdaňovalo nič.
V tripartite po zmenách v zákone môžu zasadať tri organizácie na strane zamestnávateľov aj na strane odborárov. Okrem vás tam sedia aj Spoločné odbory Slovenska (SOS). Zhodnete sa s nimi na všetkom alebo vznikajú aj problémy?
Ich príchodom sa nezmenilo v podstate nič. Ani k horšiemu, ani k lepšiemu. SOS ale nemali zatiaľ nikdy stanovisko, ktoré by sa nezhodovalo s našim stanoviskom.
Parlament vlani zrušil aj rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa o ďalších zamestnávateľov. Ako sa to prejavilo v praxi?
Zníži sa tým počet zamestnancov, ktorí sú pokrytí kolektívnymi zmluvami, čo je z môjho pohľadu negatívne. Ide to aj proti ambíciám Európskej únie, ktorá už aj cez smernicu o minimálnych mzdách tlačí na väčšie pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Odporúčaná úroveň je 70 percent, u nás je to maximálne 25 percent. Po zrušení ich rozširovania to v súčasnosti môže byť ešte menšie číslo.
Pohľad na dôchodkový systém sa musí zmeniť
Odborové zväzy ešte v roku 2020 ostro protestovali aj proti dôchodkovej reforme súčasného ministra práce. Spísala sa kvôli tomu aj petíciu za zachovanie dôchodkového stropu, ktorú podpísalo 305-tisíc ľudí. Akú to malo dohru?
Išlo o aktivitu odborového zväzu KOVO, ktoré malo vyzbierané podpisy ešte z čias vlády Roberta Fica. Keďže sa vtedy nakoniec zaviedol dôchodkový strop, ďalší postup v súvislosti s petíciou nebol potrebný. Keď prišla súčasná vláda s návrhom na zrušenie dôchodkového stropu, chceli dozbierať podpisy k tým, ktoré už mali vyzbierané. Ale z právneho hľadiska by to nebolo v poriadku. Otázka z petície pri zbieraní podpisov ešte za vláda R. Fica bola totiž inak naformulovaná ako tá, pod ktorú by zbierali podpisy za súčasnej vlády. Keby zmiešali tie podpisy dokopy, nebolo by to zrejme právne v poriadku.
Ako hodnotíte súčasné návrhy na zmeny v dôchodkovom systéme? Čo z toho by ste podporili?
Pohľad na budúcnosť dôchodkov musíme úplne zmeniť. Odpovedať si na otázky, ako bude vyzerať v budúcnosti trh práce, ako a z čoho súčasná a nastupujúca generácia bude platiť odvody a podobne. Pracovať sa bude určite menej a časť zárobkov sa zmení z pravidelných na nárazové. Napríklad zamestnanec sa rozhodne, že pol roka nebude pracovať a bude cestovať. Ale zarobí si nárazovo, prípadne si zarobí cez netradičný pracovný kontrakt. Zamestnanec neodpracuje 40 rokov v kuse. Prichádzajú k nám aj nové formy práce, ktoré nie sú legislatívne ošetrené, ale na európskej úrovni sa na nich už začína pracovať, ako je napríklad práca cez digitálne platformy. Preto sa ani na dôchodky nemôžeme pozerať po starom, už nebudú postavené na systéme pravidelného zárobku, pravidelných odvodov a objemu sústavne odpracovaných rokov. Jednoducho, dôchodkový systém sa musí úplne zmeniť.
Aká krajina môže byť Slovensku príkladom v rámci dôchodkového systému?
Škandinávske krajiny. Všetci by sme chceli mať ich model, ale s angloamerickými daňami. Najprv sa musíme rozhodnúť, aký model chceme a potom znášať jeho následky, výhody i nevýhody.
Vy už ste viackrát spomínali, že by sa na Slovensku mal skracovať pracovný čas. Ako by to malo vyzerať?
Momentálne to testujú niektoré krajiny a firmy. Predbežné výsledky sú pozitívne. V slovenských podmienkach testovala model skráteného pracovného času spoločnosť NN. Nastavili to ale tak, že skrátili pracovný týždeň, ale objem odpracovaných hodín zostal zachovaný. Ambíciou do budúcnosti by malo byť skrátenie pracovného týždňa, ale aj objemu práce. Technologický pokrok išiel rapídne dopredu, preto by mal sčasti nahradiť aj ľudskú pracovnú silu a zamestnanci by mali odpracovať menej hodín. V skutočnosti sa ale nič nezmenilo napriek tomu, že rástla aj produktivita práce. Bola by som rada, keby sme sa dožili trojdňového víkendu a štvordňového pracovného týždňa. Ale zmena musí ísť ruka v ruke so skrátením objemu práce a zachovaním miezd.
Ako taký systém zvládne napríklad firma, ktorá funguje na tri smeny a šesť dní v týždni?
Pre niektoré odvetvia to bude predstavovať tlak na zmenu organizácie práce a na zvýšenie počtu zamestnancov. Môže to pomôcť znížiť aj nezamestnanosť. Z pohľadu organizácie práce to určite bude pre firmy znamenať aj náklady navyše.
Už ste o tom hovorili aj so zamestnávateľmi? Čo na to hovoria?
Len vo filozofickej rovine. Mnohí to považujú za revolučnú tému. Dôležité je, aby sa dostala do verejného priestoru. Musíme o nej diskutovať aj odborne, laicky aj politicky. Aby nastali nejaké zmeny, na konci dialógu sa toho musia chytiť politici a pretaviť to do legislatívnej roviny a zmeny verejných politík.
Rozdiely v odmeňovaní sú stále vysoké
Ženy a muži stále nezarábajú rovnako, napriek tomu v krajine podľa Národnej banky Slovenska sledujeme už niekoľko rokov postupné znižovanie rozdielu v ich odmeňovaní. Najvýraznejšie sa to zlepšilo v roku 2020. Čomu to pripisujete?
Vtedy vypukla pandémia, preto je tento rok aj z pohľadu platov špecifický a nepovažovala by som ho za smerodajný. Rozdiel klesol napríklad aj preto, lebo vtedy stúpla nezamestnanosť žien a odchádzali z nižšie platených odvetví a pozícií ako sú služby, obchod, cestovný ruch, hotelierstvo a podobne. Jednoducho vypadli zo štatistiky.
Rozdiel v odmeňovaní je na úrovni 15,5 percenta a pozícia Slovenska stále mierne zaostáva za priemerom krajín Európskej únie. Čo spôsobuje stále pomerne vysoký rozdiel?
Spôsobuje to najmä materstvo a starostlivosť o rodinu, ktoré sú väčšinou na pleciach žien. Dokazuje to aj celosvetová štatistika, podľa ktorej vyše 70 percent domácej práce vykonávajú ženy. Na Slovensku je to asi 68 percent. Pri materstve žena odchádza z trhu práce a zastaví sa jej kariérny rast, ktorý potom dobieha veľmi ťažko. Ženy potom aj dosiahnu na nižšie pracovné pozície. Ďalší problém je domáca práca, ktorú zväčša vykonávajú ženy, je neplatená a nie je rovnomerne rozložená medzi muža a ženu. Je to nezaplatená práca, ktorá je mimo štatistík a neodzrkadľuje sa v celkovom hrubom domácom produkte (HDP) krajiny. Môžeme povedať, že každý deň sa žena na Slovensku okrem svojej práce ešte ďalších päť hodín venuje domácim neplateným prácam. V tomto smere by sme sa mali začať baviť o tom, či by domáca práca nemala byť platená a započítavať ju do celkového HDP krajiny. Dôvodom rozdielov medzi zárobkami sú aj zložky mzdy.
Akým spôsobom to ovplyvňujú zložky mzdy?
Odvetvie, v ktorom je najnižší mzdový rozdiel, sú ozbrojené sily. Až 95 percent mzdy príslušníka alebo príslušníčky tvorí základná mzda. Neexistuje veľký priestor na diskrimináciu, pretože ich platy sú nastavené v tabuľke systému odmeňovania. Zvyšných päť percent sú odmeny a prémie. V iných odvetviach, kde je vysoký mzdový rozdiel na úrovni napríklad 25 až 26 percent, je nižší podiel základnej zložky mzdy na celkovej mzde. Preto tam vzniká aj veľký priestor pre nerovnosti v prémiách a podobne. Štatisticky viac žien pracuje vo verejnom sektore, kde je odmeňovanie nízke, v sektoroch, ktoré aj označujeme za „prefeminizované“ ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálne služby. Tieto sektory sú dlhodobo finančne i personálne poddimenzované.
Aké zmeny by mali nastať, aby sa rozdiel ešte zmenšil?
Pri riešení rozdielu v odmeňovaní by ženám pomohlo napríklad budovanie infraštruktúry starostlivosti o deti a starších členov domácnosti. Odľahčilo by sa bremeno starostlivosti o členov domácnosti, ktoré leží primárne na pleciach žien. Mali by sa posilniť sociálne služby, starostlivosť o deti a podobne. Navyše, štatistiky krajín, ktoré majú silné sociálne služby, ukazujú, že tieto opatrenia zvyšujú aj pôrodnosť. Je mylné domnievať sa, že pôrodnosť zvyšujú finančné príspevky, ale skôr je to dobre vybudovaná a kvalitná starostlivosť o deti a seniorov. Pomohli by aj legislatívne opatrenia, ktoré už majú svoju podobu v eurosmerniciach. Napríklad podpora kolektívneho vyjednávania. Cez kolektívne zmluvy môžete dosiahnuť vyššiu mzdu, ale je nástrojom aj na stieranie rozdielov v odmeňovaní. Pripravuje sa aj eurosmernica o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu. V nej sú opatrenia, ktoré už máme aj v našej legislatíve ako napríklad povinné uverejňovanie ponúkanej mzdy v inzerátoch alebo sloboda hovoriť o svojej mzde s kolegami. Existuje aj zaujímavé a motivačné nástroje v iných krajinách, ktoré stierajú rozdiely v odmeňovaní. Napríklad vo švajčiarskych firmách, v ktorých sa preukáže viac ako päťpercentný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov za rovnakú prácu, sa potom tieto firmy nemôžu uchádzať o verejné zákazy. Niečo podobné by mala obsahovať aj eurosmernica o rovnakom odmeňovaní, ale zatiaľ len pre firmy nad 250 zamestnancov.
Môžu opatrenia úplne vymazať diskrimináciu v odmeňovaní žien a mužov?
Existujú veci, ako napríklad dojčenie, ktoré nemôže robiť muž. Ale ak žena dojčí a bude na materskej napríklad rok, nemala by mať sťažený návrat do práce a nanovo rozbiehať kariéru. Musia byť dostupné flexibilné alebo skrátené úväzky s tým, aby boli podmienky odmeňovania dôstojné. V našich podmienkach sú skrátené úväzky slabo platené. Jednoducho povedané, akokoľvek sa žena rozhodne v rámci materskej alebo rodičovskej, musí mať umožnený plynulý návrat na trh práce bez toho, aby bola diskriminovaná za svoje materstvo a starostlivosť o domácnosť napríklad nižšou mzdou. Potom sa to s ňou ťahá až do dôchodku. Aj práce a úlohy v domácnosti by mali byť v domácnosti rovnomerne rozložené.
Prečo podľa vás stále nie sú domáce práce rozložené rovnomerne medzi muža a ženu?
Spôsobuje to spoločenské nastavenie a stereotypy, ktoré sa ľuďom vštepujú od narodenia. Dievčatá počúvajú, že sa raz vydajú, budú upratovať a variť. Chlapcom sa zase vštepuje, že sa musia postarať o rodinu a ochrániť ju. Počúvame to aj z úst politikov napríklad počas Medzinárodného dňa žien, na čo som už alergická. Hovoria napríklad, že ďakujú žienkam za starostlivosť, alebo že sú ženy ich ozdobou, kvetinkami, oporou a podobne. Tým potvrdzujú, že v ich svete sa musia ženy starať o mužov, aby dobre fungovali. A ešte im ten svet aj skrášľovať. Toto je jeden z dôvodov, prečo má väčšinu úloh v domácnosti na starosti žena, alebo prečo je tolerované, že žena zarobí za tú istú prácu menej ako muž.
Monika Uhlerová
Vyštudovala politológiu na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Doktorandské štúdium absolvovala na Katedre politológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Počas štúdia, ako aj počas svojej praxe absolvovala niekoľko zahraničných študijných pobytov, kde sa zameriavala na problematiku histórie, vývoja, politiky a súčasných trendov, špecifík a výziev odborového hnutia, sociálneho dialógu či kolektívneho vyjednávania. V súčasnosti je prezidentkou Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR. Do funkcie bola zvolená v júni 2022.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
