Keď zamestnanec príde o prácu a nepodarí sa mu nájsť hneď nové zamestnanie, na istý čas nahradí jeho príjem dávka v nezamestnanosti. Stačí, že sa prihlási na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Počas zamestnaneckého pomeru za neho totiž firma platila odvody na poistenie v nezamestnanosti. Na druhej strane, keď bez práce zostane živnostník, na podporu od štátu sa spoliehať nemôže. Aj keď živnostníci povinne platia sociálne odvody, ich peniaze nejdú na poistenie v nezamestnanosti. Môžu si ho ale platiť dobrovoľne.
Živnostník začína platiť sociálne poistenie až potom, ako podá svoje prvé daňové priznanie z podnikania. Potom ich platí buď na minimálnej úrovni, alebo podľa výšky jeho zárobkov. Keď ho už začne platiť, jeho peniaze putujú len na dôchodkové a nemocenské poistenie či do rezervného fondu. Ak chce mať živnostník po skončení podnikania nárok na podporu v nezamestnanosti, musí sa dobrovoľne prihlásiť na platenie aj tohto poistenia. Robí sa to v Sociálnej poisťovni prostredníctvom registračného listu.
Sociálna poisťovňa ponúka päť kombinácií dobrovoľného poistenia. Živnostník má teda možnosť poistiť si len nezamestnanosť a nemusí si platiť niečo navyše na dôchodok či nemocenské poistenie. Poistiť sa pritom nemožno spätne. Od vzniku poistenia bude mať živnostník nárok na dávku v nezamestnanosti až po dvoch rokoch platenia odvodov. Druhou podmienkou získania dávky je prihlásiť sa na úrade práce a zrušiť či prerušiť živnosť.
Výšku odvodov si živnostník zvolí sám
Živnostník si pri dobrovoľnom poistení sám vyberá výšku vymeriavacieho základu, z ktorého bude platiť odvody. Z rovnakého vymeriavacieho základu sa mu v budúcnosti bude počítať aj dávka v nezamestnanosti. Nemusí sa pritom zhodovať s vymeriavacím základom, z ktorého už platí povinné odvody. Podmienkou je, že bude v rozmedzí medzi minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom. Minimálny tento rok dosahuje 652 eur a maximálny 9 128 eur mesačne.
Nikomu sa ale neoplatí platiť si poistenie v nezamestnanosti z maximálneho vymeriavacieho základu. Dávka v nezamestnanosti sa totiž počíta najviac z dvojnásobku priemernej mzdy. Ak bude niekto platiť viac, nebude to už mať vplyv na výšku dávky v nezamestnanosti. V súčasnosti sa dávka v nezamestnanosti počítať najviac zo sumy 2 608 eur, keďže priemerná mzda v predminulom roku dosiahla úroveň 1 304 eur. Výška tejto hranice sa opäť zmení v júli tohto roka, kedy bude známa suma priemernej mzdy za vlaňajšok.
Na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti sa platí poistné vo výške dvoch percent zo zvoleného vymeriavacieho základu. Na nemocenské poistenie platí živnostník sadzbu 4,4 percenta, 18 percent na dôchodkové starobné poistenie, šesť percent ide na dôchodkové invalidné poistenie a 4,75 percenta putuje do rezervného fondu. Sadzba mesačných platieb do zdravotnej poisťovne je pre živnostníka na úrovni 15 percent z vymeriavacieho základu. Pri ľuďoch so zdravotným postihnutím je sadzba polovičná.
Keď si živnostník pri poistení v nezamestnanosti vyberie najnižší možný vymeriavací základ, bude platiť mesačné poistné vo výške 13,04 eura mesačne. Naopak, ak by si niekto zvolil vymeriavací základ vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, jeho mesačné poistné by dosiahlo 52,16 eura mesačne.
Dávka v nezamestnanosti pre živnostníka
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 percent denného vymeriavacieho základu. Dávka v nezamestnanosti živnostníka, ktorý si bude platiť najnižšie možné odvody, bude za jeden deň predstavovať takmer 11 eur. V mesiaci, ktorý má 30 dní, tak bude mať nárok na dávku vo výške 321,60 eura a v mesiaci, ktorý má 31 dní, dostane 332,30 eura.
Živnostník, ktorý si bude platiť poistenie v nezamestnanosti z vymeriavacieho základu na úrovni dvojnásobku priemernej mzdy, bude mať nárok na dávku vo výške takmer 43 eur na deň. Jeho dávka v nezamestnanosti v mesiaci, ktorý má 31 dní, bude teda 1 329,10 eura a v mesiaci, ktorý má 30 dní, jej maximálna výška dosiahne 1 286,20 eura.
Dávka v nezamestnanosti sa poberá odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Maximálne ju možno dostávať šesť mesiacov. Ak by ich živnostník využil všetky a hneď po dvoch rokoch platenia poistného, pri minimálnych odvodoch na poistenie v nezamestnanosti by dokopy dostal takmer 1 962 eur a na poistenie by zaplatil vyše 312 eur. Pri odvodoch z dvojnásobku priemernej mzdy by živnostník za šesť mesiacov dostal takmer 7 846 eur a zaplatil by vyše 1 251 eur.
Nárok na vyplácanie dávky zaniká, keď je živnostník vyradený z evidencie úradu práce. Vyplácanie sa môže prerušiť aj vtedy, ak živnostník začne poberať nemocenské či materské dávky, ošetrovné alebo rodičovský príspevok.
Minimálne odvody živnostníka v roku 2024
| Rok | Minimálne sociálne odvody (€) | Minimálne zdravotné odvody (€) | Minimálne odvody spolu (€) |
|---|---|---|---|
| 2023 | 200,72 | 84,77 | 285,49 |
| 2024 | 216,13 | 97,80 | 313,93 |
| Zvýšia sa o: | 15,41 | 13,03 | 28,44 |
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
