Minimálna mzda bude od januára budúceho roka opäť vyššia. Kým vlani sa na jej výške dohodli firmy a odborári, tento rok to zrejme platiť nebude. Na tradičných prvých rokovaniach, ktoré prebiehajú do polovice júla daného roka, totiž nenašli spoločnú reč. Podľa slovenskej legislatívy môže tripartita o výške minimálnej mzdy na nasledujúci rok rokovať a prípadne sa dohodnúť až do konca augusta. Bez zhody po tomto termíne bude minimálna mzda od januára budúceho roka rásť podľa vzorca, ktorý do zákona dostal ešte exminister práce Milan Krajniak (Sme rodina).
(Inzercia)
„Napriek viacerým návrhom a konštruktívnemu priebehu rokovaní si vás dovoľujeme informovať, že v zákonnom termíne do 15. júla tohto roka k dohode sociálnych partnerov o výške minimálnej mzdy na rok 2024 nedošlo. Uvedenú informáciu sme oficiálne oznámili aj ministerke práce. Sociálni partneri však majú podľa zákona o minimálnej mzde možnosť rokovať na tripartitnej úrovni do konca augusta, kde sa budeme snažiť tento zákonom stanovený priestor ešte využiť na prípadný kompromis,“ informovala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR).
Súčasné vedenie ministerstva práce by pritom preferovalo, keby sa zástupcovia firiem a zamestnancov na novej výške najnižšej mzdy dohodli. Hovorkyňa ministerstva Kristína Korenková pre Finsider uviedla, že je to najmä kvôli obmedzeným kompetenciám poverenej úradníckej vlády. „Ak sa sociálni partneri nedohodnú, platí zákonom stanovený mechanizmus určenia minimálnej mzdy vo výške 57 percent priemernej mesačnej mzdy zamestnanca z roku 2021. V tom prípade by výška minimálnej mzdy v budúcom roku bola stanovená na 744 eur,“ potvrdila hovorkyňa ministerstva práce.
Firmy chcú menej a odborári viac
Pri rokovaniach medzi firmami a odborármi nastal tradičný problém. Minimálna mzda by mala podľa zamestnávateľov rásť miernejšie, zástupcovia zamestnancov by zase preferovali razantnejšie zvýšenie.
Firmy volajú potom, aby sa pri navrhovaní minimálnej mzdy brali do úvahy reálne možnosti zamestnávateľov tak, aby minimálna mzda bola zvládnuteľná pre tých na západnom, ale aj východnom Slovensku. Keď totiž rastie minimálna mzda, firmám sa zvyšujú náklady aj v súvislosti s príplatkami za prácu, ktoré sú na ňu naviazané. Okrem základnej minimálnej mzdy rastie aj jej ďalších šesť stupňov, ktoré sú rozdelené podľa druhu profesie.
„Viaceré firmy mali v ostatnom období v dôsledku externých vplyvov existenčné problémy, čo mohlo obmedzovať ich schopnosť zvyšovať mzdy rýchlejším tempom. Firma podnikajúca na východnom Slovensku, prípadne v menej rozvinutých okresoch môže prirodzene znášať zvyšovanie nákladov v súvislosti s minimálnou mzdou oveľa citlivejšie ako firma na západnom Slovensku, ktorá si vyššie náklady dokáže premietnuť do vyšších cien,“ uviedla hovorkyňa AZZZ SR Miriam Filová. Firmám podľa nej priťažila pandémia, energetická kríza, zdražovanie, nedostatok surovín či inflácia.
Konkrétne návrhy výšky minimálnej mzdy zamestnávatelia zatiaľ nechcú bližšie komentovať. M. Filová to odôvodňuje tým, že sa ešte v rámci rokovania tripartity môže nájsť určitý kompromis. Finsider oslovil aj zástupcov zamestnancov s otázkou, akú výšku minimálnej mzdy na rokovaniach navrhujú. Na otázky do publikovania článku nereagovali.
Minimálna mzda môže stúpnuť o vyše 43 eur
Ak sa do konca augusta na minimálnej mzde nedohodne tripartita, od januára budúceho roka by mala stúpnuť o 43,28 eura. Ľudia s najnižšími zárobkami by tak mali mesačne dostávať na účet sumu 743,28 eura. Takýto prepočet vyplýva z výšky priemernej mzdy za rok 2022, ktorá je známa od marca. Slovenská legislatíva počíta sumu na ďalší rok automatickým výpočtom ako 57 percent priemernej mesačnej mzdy v krajine spred dvoch rokov. Priemerná mzda v roku 2022 pritom dosiahla úroveň 1 304 eur.
Na Slovensku je okrem základnej minimálnej mzdy zavedených ďalších päť stupňov náročnosti práce, ktoré majú stanovenú svoju vlastnú najnižšiu možnú mzdu. Napríklad na druhom stupni sú okrem iného aj jednoduché remeselné práce, na šiestom stupni zase napríklad riadiace a manažérske pozície. Týmto zamestnancom tak tiež stúpnu ich najnižšie zárobky. Každý stupeň rastie o rovnakú sumu, o akú sa zvyšuje základná minimálna mzda. V tomto prípade sa teda každá suma na jednotlivom stupni zvýši o 43,28 eura. Najnižšia výplata na druhom stupni tak od januára stúpne z pôvodných 816 eur na vyše 859 eur a na najvyššom stupni náročnosti práce zase z tohtoročných 1 280 eur na viac ako 1 323 eur mesačne.
Na výšku minimálnych platov sú naviazané príplatky za prácu v noci, cez víkendy, za sťažený výkon práce, za prácu cez sviatok u dohodára a za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska. Príplatok za nepravidelnú prácu v sobotu dosahuje 50 percent minimálnej hodinovej mzdy, pri pravidelnej práci zase 45 percent. Za nepravidelnú prácu v nedeľu dostanú zamestnanci príplatok na úrovni sto percent hodinovej minimálnej mzdy, pri pravidelnej práci v nedeľu by to malo byť minimálne 90 percent. Za sťažený výkon práce je príplatok na úrovni 20 percent.
Na minimálnu mzdu sa naviazali aj príplatky za prácu v noci. Za klasickú nočnú je príplatok na úrovni 40 percent z hodinovej minimálnej mzdy, pri rizikovom povolaní zamestnanec dostane polovicu z hodinovej najnižšej mzdy. Zamestnanci v nerizikovej práci s pravidelnou nočnou smenou majú nárok na príplatok vo výške najmenej 35 percent z minimálnej hodinovej mzdy. Neaktívna časť pracovnej pohotovosti sa odmeňuje príplatkom na úrovni 20 percent z minimálnej mzdy.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: