Nárok na materskú dovolenku by mohli mať po novom aj matky, ktoré sa ešte nestihli zamestnať, ale napríklad len nedávno ukončili štúdium na vysokej alebo strednej škole. Počíta s tým návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý do parlamentu predložila skupina poslancov. V súčasnosti vzniká nárok na materskú v prípade, ak budúca mama v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
(Inzercia)
Po novom by sa do tohto obdobia mala započítať aj doba štúdia na strednej škole alebo vysokej škole. Zásadnou podmienkou bude úspešné dokončenie školy. Poslanci v návrhu neuvádzajú, že budúca matka musí počas tohto obdobia napríklad chodiť na brigády alebo pracovať. Nemocenské poistenie totiž platia len zamestnanci, podnikatelia alebo dobrovoľne poistení ľudia. Nie je preto jasné, z čoho sa bude počítať výška materskej dávky.
„Cieľom predkladaného návrhu zákona je rozšírenie okruhu poistenkýň, ktoré majú nárok na materské s dôrazom na tehotné ženy a matky tesne po ukončení štúdia. Tento krok môže slúžiť ako motivácia najmä mladých žien k materstvu po úspešnom skončení strednej alebo vysokej školy,“ píšu poslanci v návrhu.
Nárok na materskú po škole
Týmto opatrením sa podľa predkladateľov zlepšia možnosti žien na skĺbenie rodičovstva a pracovného života, obzvlášť pre skupinu vysokoškolsky vzdelaných žien, ktoré vzhľadom na chýbajúcu právnu úpravu a nemožnosť poberať materskú po ukončení štúdia, nemali vytvorené priaznivé podmienky na materstvo. „Pri tvorbe tohto legislatívneho návrhu vychádzame z praxe, ktorá sa osvedčila v Česku, kde táto právna úprava už platí a okrem iných faktorov spôsobuje odliv slovenských študentiek na české vysoké školy, čím naše hospodárstvo výrazne stráca,“ uvádza sa v dôvodovej správe.
V súčasnosti má nárok na materské zamestnankyňa, živnostníčka s povinným nemocenským poistením, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a tiež napríklad žena, ktorá už nie je nemocensky poistená, ale je v ochrannej lehote. Trvá maximálne sedem dní alebo osem mesiacov v prípade poistenkyne, ktorej poistenie zaniklo už v období tehotenstva. Vo všetkých prípadoch ale musia budúce mamy platiť nemocenské poistenie minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Nárok na materskú potom vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred pôrodom a spravidla sa poberá 34 týždňov.
Študentky na strednej a vysokej škole nie sú nemocensky poistené, nemajú tak po štúdiu nárok na materskú. Obzvlášť špecifickou skupinou sú podľa predkladateľov doktorandky, ktoré študujú dlhšie a školu skončia vo vyššom veku. Vzhľadom na to, že nie sú nemocensky poistené, sa po ukončení doktorandského štúdia musia zamestnať, aby im nárok na materské vznikol. Tým podľa poslancov dochádza k zvyšovaniu veku rodičiek. Priemerný vek prvorodičky na Slovensku sa od roku 2015 po rok 2020 zvýšil o 0,5 roka na aktuálnu hodnotu približne 28,1 roka.
Otázna je výška materskej dávky
Sociálna poisťovňa študentkám nemá z čoho vypočítať materskú dávku. Určuje sa totiž ako 75 percent hrubej mzdy alebo vymeriavacieho základu, z ktorého podnikatelia a dobrovoľne poistený platia odvody. Poslanci v návrhu nešpecifikovali, ako by sa mal pri študentkách po škole určovať vymeriavací základ. Priznávajú totiž, že návrh bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. V návrhu ale chýba analýza.
Ministerstvo financií preto v stanovisku k návrhu píše, že je potrebné uviesť a zdôvodniť všetky predpokladané dôsledky na rozpočet. Tie by mali byť vyčíslené na bežný rok a tri nasledujúce rozpočtové roky dopredu. „Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov,“ píše ministerstvo v stanovisku. K samotnej myšlienke a obsahu návrhu sa ale sekcia rozpočtovej politiky ministerstva nevyjadruje.
Poslanci argumentujú tým, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia podľa štatistík Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zarábajú v priemere o 60 percent viac ako ľudia s nižším dosiahnutým vzdelaním. Zároveň v prípade vysokoškolsky vzdelaných ľudí úrady práce evidujú najnižšiu mieru nezamestnanosti. „Predkladaným návrhom zákona sa zameriavame na ženy, pri ktorých máme na Slovensku dlhodobý problém s nízkym percentom ekonomicky aktívnych žien. Je ich len 48 percent v porovnaní s priemerom Európskej únie, kde ich je okolo 60 percent,“ píšu predkladatelia.
Predseda parlamentu už návrh posunul parlamentným výborom, ktoré si ho musia preštudovať do konca apríla tohto roka. Ak by prešiel celým legislatívnym procesom a podpísala by ho aj prezidentka Zuzana Čaputová, študentky budú mať nárok na materskú aj bez práce od januára budúceho roka.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: