Väčšina ľudí by sa mala mať v budúcom roku lepšie ako v tomto roku. Porastú platy i dôchodky. No z dlhodobého hľadiska nám hrozia problémy a to práve preto, že vláda príliš veľa rozdáva a málo sporí. „Krátkodobo sa dajú tieto opatrenia zaplatiť a zadotovať. Ale dlhodobo to pôjde proti rastu životnej úrovne. Práve tým, že odmeňujeme lenivosť a trestáme aktívnosť,“ tvrdí v rozhovore pre Finsider hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.
(Inzercia)
Problém môže nastať aj s dôchodkami. Do penzie teraz odchádzajú silné ročníky a mladšie ročníky, ktorý prichádzajú na trh práce, sú až o polovicu menej početné. Preto hrozí, že bude čoraz viac penzistov a naopak menej pracujúcich, ktorí platia odvody. Preto sa môže stať, že výška dôchodkov v budúcnosti bude musieť byť nižšia ako dnes. „Je tam jasný nepomer, keď o polovicu menej ľudí bude prispievať do systému, ale nároky budú dvojnásobne vyššie. Jednoducho sa to nebude dať ufinancovať a už teraz je Sociálna poisťovňa v deficite,“ vraví Z. Štefanides.
V rozhovore sa dočítate
- Ako sa bude vyvíjať nezamestnanosť
- Či budú platy zvyšovať aj zahraničné firmy, ktoré sem prišli aj pre nízke mzdy
- Čo ovplyvní ceny hypoték
- Aké opatrenia môžu zachrániť naše dôchodky
- Ako sa odrazí 30 % odvod na službách bánk
Budeme sa mať v roku 2024 horšie alebo lepšie ako v tomto roku?
Spotrebiteľ, ktorý má aj zamestnanie, uvidí na výplatnej páske prírastok. Bude zaujímavý, v porovnaní s tým, ako budú rásť spotrebiteľské ceny. Po dvoch rokoch poklesu porastie zamestnancom reálna mzda. To znamená, že rast miezd bude vyšší ako inflácia a reálna kúpna sila domácnosti sa zlepší. Z tohto pohľadu výhľad pre domácnosti je určite lepší, ako bol pred rokom.
Ako na tom budú firmy?
Väčšina firiem na Slovensku je exportne orientovaná. A pravda je taká, že výhľad pre globálnu ekonomiku asi nie je lepší, ako bol minulý rok v takomto čase. Ale možno nie je ani horší. Aspoň odhady oficiálnych inštitúcií viac-menej počítajú s tým, že globálny rast ekonomiky bude budúci rok na podobnej úrovni, ako bol ten rok. Bude síce pod dlhodobým priemerom, ale stále by mal dosahovať takmer tri percentá. Ale tento rast nebude rovnomerný. A pre Slovensko je najdôležitejšie, že rast bude veľmi slabý, dokonca až záporný, v Nemecku. To sa borí s recesiou. Už tento rok tamojšia ekonomika klesla. A podľa najnovších odhadov klesne aj budúci rok. To je samozrejme zlou správou pre firmy, ktoré sa orientujú na nemecký trh, respektíve dodávajú svoje produkty pre nemecký priemysel na ďalšie spracovanie. Preto bude záležať, kam firmy umiestňujú svoje produkty. Pokiaľ sa orientujú na domácich spotrebiteľov, budú to mať o niečo lepšie ako v tomto roku. Ale firmy, ktoré sú orientované na globálny trh, a hlavne ak spolupracujú s nemeckým priemyslom, budú mať podobné problémy s odbytom a s objednávkami, ako majú tento rok.
Ako na tom bude nezamestnanosť? Bude klesať, alebo už sme dosiahli dno?
Situácia s nezamestnanosťou je taká, že nie sú ľudia.
Ale napríklad v Česku je nezamestnanosť stále výrazne nižšia.
Áno, to je historický fakt. Nezamestnanosť v Česku je najnižšia zo všetkých krajín Európy. To je niečo výnimočné. Na Slovensku sú nejaké štrukturálne veci, prečo je nezamestnanosť dlhodobo vyššia. Ale pravda je taká, že trh sa skôr borí s nedostatkom pracovníkov. Je to pre to, že už nejakú dobu klesá počet ľudí v produktívnom veku. A začína to byť cítiť hlavne teraz, keď na trh prichádzajú slabé ročníky, ktoré sú až o polovicu menej početné ako ročníky, ktoré tvoria ľudia v preddôchodkovom veku. A navyše tento rok mnohých láka aj výhodný odchod do predčasného dôchodku.
Je to dobrá správa pre zamestnancov? Porastú im vďaka tomu mzdy?
Presne tak.
Budú mzdy zvyšovať aj zahraničné firmy, ktoré svoju produkciu vyvážajú a k nám prišli možno práve preto, že sú u nás nižšie mzdy?
To je skôr otázka na konkrétne firmy, ako na pozorovateľa z vonku. Ale povedal by som, že tento problém nie je iba na Slovensku, ale je prakticky všade v západnej Európe. Pnutia na trhu práce existujú všade. Takže z tohto pohľadu firmám asi neostáva nič iné, len zaplatiť tých zamestnancov. Či to spravia tu alebo v Česku alebo v Poľsku, je už na ich rozhodnutí.
Takže zamestnanci sa nemusia báť vypýtať si vyššiu mzdu?
Zamestnanci naozaj budú mať v najbližších rokoch navrch. Demografia je taká, aká je. Európa starne a pracovná sila ubúda. A dopyt po kvalitnej pracovnej sile rastie.
Ak investori uveria štátu, ceny hypoték by už nemali rásť
Aká bude v budúcom roku inflácia?
Rast cien je u nás už teraz veľmi nízky, aj keď 12-mesačná zmena je ešte stále relatívne veľká, najvyššia v eurozóne. Je to kvôli tomu, že začiatkom tohto roka stúpli ceny energií, plynu a podobne. Toto nás budúci rok, aspoň z toho, čo hovorí vláda, nečaká. Štát chce ceny energií zmraziť, takže pre domácnosti by nemali stúpnuť. Už len táto položka spotrebiteľského koša bude ťahať celkovú infláciu nadol. Otázka je, čo to spraví s ostatnými cenami, ktoré sú ťahané normálnym trhovým mechanizmom, teda dopytom a ponukou. Pri tovaroch a službách môže paradoxne zmrazenie cien energií infláciu skôr povzbudiť, pretože ľudia budú mať viac peňazí v peňaženkách na míňanie, ako by mali, keby ceny energií vzrástli.
Sú úroky na hypotékach už na svojom vrchole, alebo budú ešte rásť?
Do cien hypoték vstupuje viacero faktorov. Oficiálne úrokové sadzby sú v súčasnosti na vrchole. Ďalší pohyb bude smerom dole. To sú však oficiálne sadzby, ktoré sú krátkodobé. Ide viac o referenčné sadzby pre vkladové produkty ako pre hypotéky. Na tie si banky musia požičať dlhodobé zdroje, pretože na Slovensku je viacej úverov ako vkladov. To znamená, že keď banky chcú poskytovať úvery, musia ísť na trh a vydať krytý dlhopis. Z neho musia platiť investorom výnos, ktorý je porovnateľný s tým, ako si požičiava štát na trhoch. Takže pokiaľ investori budú vnímať Slovensko ako dôveryhodného dlžníka, a pod Slovenskom myslím predovšetkým štát, pretože ten určuje referenčnú výšku výnosov, nebude sa zvyšovať ani riziková prirážka (pozn. red.: Riziková prirážka vyjadruje, o koľko viac si investori pýtajú za dlhopisy v porovnaní s Nemeckom), tak ceny hypoték by naozaj už nemali rásť.
Poskytujú banky hypotéky za vyššie úroky, než koľko platí štát investorom na dlhopisoch, pretože inak by bolo pre banky výhodnejšie namiesto hypoték investovať radšej do týchto dlhopisov?
To je asi až veľmi zjednodušujúce. Viac by som sa na to pozrel z pohľadu investora. Pre neho je alternatívou krytého dlhopisu od banky štátny dlhopis, keďže riziko je pri ňom podobné. Na konci dňa je však najdôveryhodnejším dlžníkom v krajine štát, pretože ten môže v prípade problémov zvýšiť dane a získať dodatočné peniaze. Banky si preto požičiavajú vždy trochu drahšie ako štát.
Ako investori vnímajú opatrenia, ktoré predstavila nová vláda? Považujú stále Slovensko za dôveryhodného dlžníka?
Finančné trhy zareagovali voči ohláseným opatreniam zhovievavo. Od kedy máme novú vládu, riziková prirážka Slovenska sa nijako nezvýšila v porovnaní s ostatnými krajinami. Ale ani sa neznížila. Viac-menej sme stále približne 1,2 percentného bodu nad rizikom Nemecka, ktoré je benchmarkom eurozóny. Dôležité je, čo sa bude diať budúci rok. Pretože ohlásený deficit štátneho rozpočtu je naozaj masívny. Je to cez 6 percent HDP. V miliardách eur to je podobné číslo, keďže HDP Slovenska je niečo cez 100 miliárd eur. Okrem toho štát musí refinancovať maturujúci dlh. To znamená, že dlhopisy, prostredníctvom ktorých si požičal v minulosti a sú splatné budúci rok, musí znovu refinancovať. Spolu tak štát potrebuje z finančného trhu získať dvojciferné číslo v pomere k HDP. A to sú naozaj vysoké finančné nároky, keď krajina ide prefinancovať desatinu svojej ekonomiky za jeden rok. Záleží, aký bude apetít investorov a či budú ochotní financovať takéto vysoké nároky alebo nie. Zatiaľ sa zdá, že sú naozaj ochotní a že nepožadujú zvýšenie rizikovej prirážky.
Čo môže s touto rizikovou prirážkou spraviť zníženie ratingu od agentúry Fitch?
Zatiaľ je to iba jedna lastovička. Ďalšie dve hlavné agentúry rating Slovenska potvrdili. Po zmene ratingu riziková prirážka zatiaľ nestúpla. Uvidíme, čo sa stane, keď štát vstúpi na trh s novými emisiami dlhopisov.
Čo by sa stalo, ak by Európska komisia zmrazila eurofondy pre Slovensko?
To by už naozaj vyslalo negatívny signál o našej dôveryhodnosti a schopnosti fiškálnej konsolidácie. Pretože veľká časť z tých zdrojov, ktoré majú Slovensku pomôcť s verejnými financiami, má pochádzať z Európskej únie. Sú to naozaj vysoké sumy. Akékoľvek zmrazenie týchto očakávaných fondov by narušilo cestu fiškálnej konsolidácie alebo predpokladanú trajektóriu, čo by bol určite problém.
Odrazilo by sa to aj na raste rizikovej prirážky?
Ja si myslím, že áno. Na toto investori sú už citliví. Videli by zdvihnutý prst, ktorý signalizuje, že je tu určitý problém, ktorý môže nadobudnúť rozmery ako v prípade Maďarska a Poľska, kde boli fondy zmrazené na dlhšiu dobu. A u nich to malo naozaj vplyv na rizikové prirážky.
Mohli by sa v takom prípade dostať úroky z hypoték až na takú úroveň, aké sú v Maďarsku?
Máme euro, takže naše sadzby sú niekde úplne inde, ako v krajinách, ktoré euro nemajú. Takže na takú úroveň sa určite nedostanú. Ale samozrejme je tam riziko, že ak by investori požadovali vyššiu cenu za zdroje, ktoré investujú do kúpy slovenských dlhopisov, či už teda dlhopisov štátu alebo bankových dlhopisov, tak by sa to odrazilo aj na cenách hypoték.
Všetci sa budeme mať o niekoľko rokov horšie
Nová vláda predstavila viaceré opatrenia, ktorými chce získať peniaze, ale zároveň chce aj vo veľkom rozdávať. Bude sa mať kvôli tomu niekto horšie?
Horšie sa budeme mať všetci o niekoľko rokov. Ľudia, ktorí si sporia v druhom pilieri, dostanú menej. Krátkodobo to možno bežný človek nepocíti. Krátkodobo sa dajú tieto opatrenia zaplatiť a zadotovať. Ale dlhodobo to pôjde proti rastu životnej úrovne. Práve tým, že odmeňujeme lenivosť a trestáme aktívnosť.
Budú musieť byť v budúcnosti nižšie dôchodky, keďže štát si nebude môcť dovoliť požičiavať čoraz viac a viac peňazí?
Dôchodky, aj keď sa to možno nezdá, sú v pomere k priemernej mzde na Slovensku relatívne štedré. A toto je dlhodobo neudržateľné. Pretože dôchodcov bude čoraz viac a ľudí v produktívnom veku čoraz menej. Pyramídová štruktúra, na ktorej je postavený prvý dôchodkový pilier, je v takejto forme neudržateľná. Do dôchodku pôjdu v nasledujúcich desiatich rokoch ročníky z takzvanej baby boomer generácie, keď sa na Slovensku rodilo ročne 100-tisíc detí. A namiesto nich budú do práce prichádzať ročníky, ktoré sú o polovicu menšie. Takže je tam jasný nepomer, keď o polovicu menej ľudí bude prispievať do systému, ale nároky budú dvojnásobne vyššie. Jednoducho sa to nebude dať ufinancovať a už teraz je Sociálna poisťovňa v deficite. Krátkodobo sa to dá zaplatiť, dajú sa presmerovať peniaze z budúcich dôchodkov do tých súčasných, ale to je len také opatrenie, ktoré zhorší neférovosť medzi jednotlivými generáciami.
Hrozí, že kvôli tomu budú musieť byť dôchodky v pomere k priemernej mzde len polovičné v porovnaní so súčasnosťou?
V určitých prípadoch sa to ľahko môže stať. Mladých, ktorí budú vstupovať na pracovný trh, je o polovicu menej a navyše mnoho z nich odchádza do zahraničia, kde študujú a už sa nevrátia. Toto je ďalší faktor, ktorý zhorší jednoduchú matematiku prvého piliera.
Čo nás môže zachrániť? Prílev pracovníkov zo zahraničia?
Áno, to je samozrejme jedna z tých najjednoduchších pomôcok. Prichádza k nám množstvo ľudí z Ukrajiny, ktorí musia utekať pred vojnou. A väčšinou sú to vzdelaní ľudia. Ono je to v podstate sebecké, nielen z pohľadu Slovenska ale aj ďalších západných krajín, ktorí prijímajú utečencov. Pre Ukrajinu je to zlá správa, keďže mladí a šikovní ľudia museli z krajiny odísť a je otázne, či sa ešte vrátia. Naopak, pre krajiny, ktoré týchto ľudí prijímajú, je to obrovská príležitosť pre vzpruhu lokálnych ekonomík a zároveň aj ich dôchodkových systémov.
Ako sa banky vysporiadajú s 30 % odvodom, ktorý budú od januára platiť? Pocítia to zákazníci?
Odvod vo výške 30 % spolu so štandardnou daňou z príjmu 21 %, znamená efektívne zdanenie 45 %. Je to zdanenie, ktoré je naozaj veľmi vysoké z historického pohľadu na Slovensku, ale aj relatívne vysoké v porovnaní s ekonomickým prostredím, v ktorom fungujeme, teda v Európe. Týmto spôsobom bude ziskovosť bánk znížená a už aj bez toho bola ziskovosť bánk na Slovensku v rámci únie podpriemerná. Napríklad v porovnaní s Českom bola polovičná a o tretinu nižšia ako je priemer eurozóny. Akékoľvek ďalšie zníženie ziskovosti stavia banky na Slovensku do negatívneho svetla, pretože väčšina bánk je vlastnená zahraničnými akcionármi, ktoré majú banky aj v iných krajinách. Budú dvakrát zvažovať, či budú investovať svoj kapitál na Slovensku, kde bude zisk zdanený výrazne vyššie ako v iných krajinách.
Čo to bude znamenať?
Akcionári sa môžu rozhodnúť, že budú menej investovať do zlepšenia služieb. Banky na Slovensku napríklad investujú 200 miliónov eur do IT. Sú to preto všetkým slovenské start-upy v rôznych formách, alebo investujú do digitalizácie svojich produktov a služieb. A keď výnosnosť kapitálu bude podpriemerná a ešte zhoršená novým odvodom, bude aj menej peňazí na takéto investície. Možno sa to neodrazí na cene produktov, ale môže sa to odraziť na kvalite a na novej ponuke bankových produktov.
Nebudú slovenské banky v nevýhode v porovnaní so zahraničnými, ktoré poskytujú na diaľku svoje služby aj na Slovensku? Napríklad Revolut nedávno oznámil, že už tu má vyše 200-tisíc klientov. Ten ale odvod platiť nemusí.
Samozrejme je to neférové, keď časť sektora platí takmer 50 % daň a konkurenčné finančné firmy takúto daň neplatia.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
