Živnostníkom, ktorí si neodsúvali termín na podanie daňového priznania, sa od 1. júla zmenil ich vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne. Kým doteraz platili poistné na základe svojho príjmu v roku 2019, od júla ho musia platiť podľa svojho zárobku v roku 2020. Keďže sa odvody platia mesačne pozadu, prvýkrát ich musia v novej výške zaplatiť najneskôr v pondelok 9. augusta.
Výška odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby sa vždy mení od 1. júla. Pre ľudí, ktorí si odložili termín na podanie daňového priznania, sa ich suma zmení až 1. októbra. K týmto dátumom sa aj posudzuje, či živnostník musí platiť povinné poistné alebo nie.
Kto musí platiť odvody?
Povinné odvody na sociálne poistenie musia od 1. júla platiť všetci živnostníci, ktorých celkový ročný príjem v predchádzajúcom roku prekročil 12-násobok minimálnej mzdy. Museli tak vlani zarobiť viac ako 6 078 eur. O tom, či živnostník musí platiť odvody alebo nie, nerozhoduje zisk, ale dôležitý je hrubý príjem ešte pred odpočítaním výdavkov.
Ak niekto doteraz odvody neplatil a vlani v hrubom zarobil viac ako 6 078 eur, od 1. júla mu vzniklo dôchodkové poistenie. Takýto živnostník sa nemusí prihlasovať do Sociálnej poisťovne. Tá ho naopak bude informovať o vzniku poistenia, keďže všetky potrebné údaje získava z daňových priznaní. Sociálna poisťovňa plánuje zaslať listy živnostníkom do 21. júla. Dozvedia sa z nich aj to, aký je ich vymeriavací základ a koľko a kam majú platiť.
Ak niekto vie, že má platiť odvody a napriek tomu by nedostal list od Sociálnej poisťovne, mal by ju pre istotu kontaktovať. Vyhne sa tak prípadnému nedoplatku. Takýto živnostník totiž bude musieť zaplatiť odvody aj napriek tomu, že mu to Sociálna poisťovňa neoznámila.
Kým niektorým živnostníkom mohlo povinné poistenie od júla vzniknúť, iným môže zaniknúť. Ak napríklad niekto doteraz platil odvody na sociálne poistenie a vlani jeho hrubý príjem zo živnosti neprekročil sumu 6 078 eur, nebude musieť už za júl zaplatiť poistné. Sociálna poisťovňa aj týmto ľuďom pošle list s informáciou o zániku povinného poistenia.
Komu sa zvýšia odvody?
Kým o tom, či musíme platiť odvody alebo nie, rozhoduje hrubý príjem, o samotnej výške odvodov rozhoduje už dosiahnutý zisk. Zo základu dane zo živnosti je potrebné najprv odpočítať zaplatené odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Následne vydelíme toto číslo koeficientom 1,486 a výslednú sumu vydelíme dvanástimi mesiacmi. Získame tak vymeriavací základ pre platenie odvodov.
Každý povinne poistený živnostník musí platiť odvody aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu. Ten je v tomto roku vo výške 546 eur. Minimálne odvody pritom budú platiť všetci živnostníci, ktorých minuloročný zisk znížený o odvody nepresiahol 9 797 eur. Ak niekto doteraz platil minimálne odvody a bude ich platiť aj po novom, výška poistného sa mu teraz nezmení, keďže minimálny vymeriavací základ sa mení až v januári.
Priplatiť si budú musieť všetci podnikatelia, ktorých skutočný vymeriavací základ je vyšší ako minimálny vymeriavací základ a zároveň je vyšší ako ten, z ktorého platili poistné doteraz. Vypočítať si presnú výšku odvodov možno pomocou kalkulačky na stránke Sociálnej poisťovne. K výpočtu je potrebné zadať údaje z daňového priznania k dani z príjmov.
Minimálne odvody živnostníkov na sociálne poistenie
- Minimálny vymeriavací základ je 546 eur
- Z neho musia živnostníci zaplatiť 4,4 percenta na nemocenské poistenie, 18 percent na starobné poistenie, 6 percent na invalidné poistenie a 4,75 percenta do rezervného fondu
- Celkové mesačné poistné z minimálneho vymeriavacieho je preto v roku 2021 vo výške 180,99 eura
Aký dôchodok dostanú živnostníci
Každý môže dostať vždy len dávky z toho poistenia, na ktoré si platí odvody. Keďže živnostníci platia poistné na nemocenské, starobné a invalidné poistenie, môžu dostať dávky len z týchto troch poistení. Ak by chceli mať nárok aj na dávku v nezamestnanosti, museli by uzatvoriť dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Zo starobného poistenia môže živnostníkom po splnení podmienok vzniknúť nárok na starobný alebo predčasný dôchodok. O predčasný dôchodok môžu požiadať najviac dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku. Jeho výška sa počíta rovnako ako suma starobného dôchodku. Len výsledná čiastka sa zníži o pol percenta za každých začatých 30 dní, ktoré žiadateľovi chýbajú do dovŕšenia dôchodkového veku. Ak by niekto požiadal o predčasnú penziu v najskoršom možnom termíne, príde o 12,5 percenta z mesačného dôchodku.
Výška starobného dôchodku závisí predovšetkým od počtu odpracovaných rokov a od toho, z akého vymeriavacieho základu živnostník platil odvody. Ak by niekto celý život platiť odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, hrozí mu, že jeho dôchodok bude veľmi nízky. Živnostníkom v tomto prípade môže pomôcť aspoň minimálny dôchodok. V súčasnosti platí, že ak niekto odpracuje 40 rokov, má nárok na minimálny dôchodok vo výške 378,50 eura. Ak by tento rok išiel do dôchodku zamestnanec, ktorý celý život poberal mzdu na úrovni na úrovni priemerného platu, mal by nárok na dôchodok vo výške 583 eur.
Na čo majú nárok z nemocenského poistenia
Z nemocenského poistenia môžu živnostníci získať napríklad dávku v nezamestnanosti, ošetrovné či materské. Nemocenská dávka dosahuje v prvých troch dňoch 25 percent denného vymeriavacieho základu a od tretieho dňa 55 percent. To znamená, že ak bol živnostník chorý 30 dní, má nárok na nemocenskú dávku v celkovej výške 280,10 eura.
Ošetrovné zase dosahuje 55 percent denného vymeriavacieho základu. Možno ho poberať najviac desať dní. Ak by sa živnostník, ktorý platí minimálne odvody, staral o choré dieťa, dostane za desať dní ošetrovné 98,80 eura.
Materské je na úrovni 75 percent denného vymeriavacieho základu. Živnostníčka s minimálnymi odvodmi má nárok za každý deň na dávku vo výške 13,46 eura. V mesiaci, ktorý má 30 dní, preto dostane 403,90 eura.
Podnikatelia, ktorí platia vyššie poistné, majú automaticky nárok aj na vyššie dávky či dôchodok. Dávky sa vždy počítajú z rovnakého vymeriavacieho základu, z ktorého sa rátajú aj odvody. Ak by napríklad niekto mal vymeriavací základ pre platenie odvodov tisíc eur, dostal by v prípade 30-dňovej práceneschopnosti nemocenskú dávku 512,90 eura. Materské za 30 dní by zase dosahovalo 739,80 eura.