Stredoškoláci majú po maturitách, vysokoškoláci zase odovzdávajú záverečné práce a pripravujú sa na štátnice. Mnohých z nich potom čaká vstup na trh práce. Povinnosti absolventa neminú ihneď po skončení školy. Keď ich zanedbá, môže sa jeho pracovný život po skončení štúdia začať dlhom. Zoznam povinností pritom závisí od toho, či ide o absolventa strednej alebo vysokej školy, čo chce po skončení školy robiť a či nepoberá napríklad sirotský dôchodok. Koniec štúdia sa týka aj rodičov, ktorí na bývalého študenta poberajú rodinné prídavky.
(Inzercia)
Štát považuje absolventa strednej školy za študenta až do 31. augusta tohto roka. Dovtedy za neho platí zdravotné poistenie. Iné je to pri vysokoškolákoch, ktorí nie sú poistencami štátu odo dňa štátnic. Medzi povinnosti absolventa strednej a vysokej školy teda prioritne patrí zdravotné poistenie. Keď ich nevyrieši včas, bude ho poisťovňa považovať za samoplatcu a účtovať mu mesačné poistné. Aby sa tomu absolventi vyhli, majú niekoľko možností. Určujúce je rozhodnutie absolventa, čo chce po škole ďalej robiť. Môže ďalej pokračovať v štúdiu, ísť na úrad práce alebo začať pracovať.
Kým bývalý stredoškolák má na rozhodnutie o tom, čo bude robiť po škole čas až do konca augusta, absolvent vysokej školy to musí riešiť ihneď. Bývalý vysokoškolák sa musí po štátniciach zamestnať, začať podnikať alebo sa prihlásiť na úrad práce. V opačnom prípade bude musieť platiť zdravotné odvody. Na úrad práce sa musí prihlásiť do siedmich kalendárnych dní odo dňa štátnic. Tým pádom sa stane poistencom štátu. V prípade, že to niekto urobí po tomto termíne, stane sa poistencom štátu až v deň žiadosti. Za všetky predchádzajúce dni mu zdravotná poisťovňa vyúčtuje poistné, ktoré bude musieť zaplatiť. Tento rok je minimálna výška zdravotných odvodov 84,77 eura mesačne.
Ak sa absolvent strednej školy do konca prázdnin nezamestná alebo nezačne podnikať, tiež by mal ísť na úrad práce čo najskôr. Aj pre neho platí sedemdňový termín, ale počíta sa od konca prázdnin. V obidvoch prípadoch platí, že ak niekto od septembra pokračuje ďalej v štúdiu, pri odvodoch nič riešiť nemusí. Režim bude pre neho rovnaký ako doteraz. Počas letnej prestávky medzi koncom jedného štúdia a začiatkom ďalšieho sa tiež nemusí hlásiť na úrade práce. Absolvent je v takom prípade považovaný za poistenca štátu odo dňa zápisu na ďalšie štúdium.
Povinnosti absolventa v Sociálnej poisťovni
Iné je to pri sociálnom poistení, ktoré absolventi stredných alebo vysokých škôl nemusia riešiť vôbec. Po skončení štúdia teda medzi povinnosti absolventa nepatrí žiadne oznámenie či prihlásenie sa v Sociálnej poisťovni. To sa zmení až prvým zamestnaním alebo začiatkom podnikania. Zdravotné a sociálne odvody začne automaticky platiť zamestnanec, ale všetky povinnosti má v tomto prípade jeho zamestnávateľ. Pri živnostníkovi sa sociálne odvody začínajú platiť až po prvom daňovom priznaní. Zdravotné odvody musí začať platiť sám. Kým mu poisťovňa nespraví ročné zúčtovanie, platí minimálne poistné.
Hlásiť sa v Sociálnej poisťovni musia absolventi, ktorí zároveň dostávajú sirotský dôchodok. Platí to aj v prípadoch, kedy študent mení školu a preruší štúdium. „Ak to neurobí, bude povinný vrátiť sumy sirotského dôchodku, ktoré mu Sociálna poisťovňa vyplatila navyše, keďže mu už nepatrili. Sociálna poisťovňa zistí túto skutočnosť z registra ministerstva školstva s mesačným oneskorením,“ tvrdí Sociálna poisťovňa.
To, či sirota ešte študuje, sa overuje potvrdením školy. Sociálna poisťovňa si to spravidla zisťuje sama v registri ministerstva školstva, študenti tak v podstate nemajú žiadne povinnosti. Poisťovňa im to napriek tomu odporúča urobiť. Nahlásiť zmeny musia povinne absolventi škôl v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany, či siroty študujúce v zahraničí.
Nárok na sirotské ľudia stratia po ukončení štúdia, ale aj pri dovŕšení 26 rokov veku. Výška sirotského dôchodku sa vypočíta ako 40 percent starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal nárok rodič študenta pred smrťou. Môže ísť aj o 40 percent predčasného dôchodku, na ktorý mal rodič nárok.
Koniec školy a dávky od štátu
Bývalí študenti sa po škole nemôžu spoliehať na to, že budú dostávať dávky v nezamestnanosti. Jednou z podmienok síce je prihlásenie sa na úrade práce, žiadateľ musí byť v posledných štyroch rokoch pred tým poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní. Počas štúdia nikto nie je automaticky sociálne poistený, preto nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti či iné podporné dávky. Štát za študenta platí len zdravotné poistenie, ktoré mu zabezpečí zdravotnú starostlivosť v prípade choroby, úrazu či liečby.
Študent môže od 16-tich rokov platiť sociálne poistenie dobrovoľne. V ponuke balíkov Sociálne poisťovne je aj poistenie v nezamestnanosti. Študent si len musí zvoliť, z akého vymeriavacieho základu chce platiť odvody. Sadzba poistenia je potom na úrovni dvoch percent. Sociálna poisťovňa ponúka celkovo päť balíkov dobrovoľného poistenia. Medzi povinnosti absolventa dobrovoľné poistenie nepatrí.
Koniec štúdia sa týka aj rodičov, ktorí tým zároveň prichádzajú o rodinné prídavky. Pri vysokoškolákoch naň už nemajú nárok po jeho štátniciach, pri stredoškolákovi od septembra, ak sa nezamestná, nezačne podnikať alebo sa nezaeviduje na úrade práce skôr. Medzi povinnosti absolventa oznámenie či predloženie iných dokladov v prípade rodinných prídavkov nepatria. Rodičia majú na prídavky nárok až dovtedy, kým nemá ich dieťa viac ako 25 rokov veku. Podmienkou je denné štúdium strednej či vysokej školy.
Prídavok na dieťa je od januára tohto roka na úrovni 60 eur mesačne, príplatok k prídavku na dieťa zasa v sume 30 eur mesačne. Ten môžu čerpať len ľudia, ktorí si za normálnych okolností nemôžu uplatniť daňový bonus na dieťa, ale zároveň poberajú prídavky. Ide napríklad o dôchodcov. Samotné prídavky na deti majú pomáhať s výchovou a výživou dieťaťa a sčasti majú slúžiť aj ako pomoc s nákupom školských potrieb.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
