Slovensku sa nedarí dobiehať krajiny západnej Európy. V Indexe prosperity, ktorý druhýkrát pripravili analytici Slovenskej sporiteľne, obsadilo Slovensku 24. priečku spomedzi 27 krajín Európskej únie (EÚ). Ešte pred rokom bolo Slovensko o jedno miesto vyššie.
(Inzercia)
Zo susedných krajín sa západnú Európu darí dobiehať predovšetkým Poľsku a Maďarsku. Slovensko podľa analytikov Slovenskej sporiteľne síce nechudobnie, ale susedné krajiny bohatnú rýchlejšie.
Jedným z faktorov, ktorý výrazne brzdí našu krajinu, je chýbajúca vízia. „Nestagnujeme len v Indexe prosperity, ale stagnujeme ekonomicky v podstate už viac ako dekádu. Ak to chceme zmeniť, potrebujeme najmä víziu. Potrebujeme sa zhodnúť, ako má vyzerať prosperujúce Slovensko v budúcnosti,“ vraví generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil.
Skúsenosti z vyspelých krajín podľa neho ukazujú, že úspešnou cestou môže byť spolupráca všetkých dôležitých strán – vlády, súkromného a mimovládneho sektora. Tieto strany sa musia spoločne dohodnúť a pripraviť riešenia, ktoré sa nebudú roky meniť. Tým sa zachová kontinuita a predvídateľnosť práva pre ľudí a firmy.
Zaostávanie Slovenska nie je dobrou správou pre ľudí, firmy ani štát. Veľký problém môže spôsobovať aj pracovná sila, keď do desiatich rokov ubudne vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov približne 200-tisíc ľudí. A neskôr to má byť horšie. „Ak sa ako krajina chceme pohnúť k prosperujúcej budúcnosti, potrebujeme zmeny. Napríklad demografickú výzvu môžeme riešiť niekoľkými spôsobmi. Vytvorením atraktívneho prostredia pre vysokokvalifikovaných ľudí z tretích krajín, zastavením odlivu mozgov či znížením byrokratickej záťaže. V neposlednom rade by nám mohla pomôcť robotizácia. Na tomto poli však vidíme, že po veľmi slušnom tempe na začiatku dnes spomaľujeme,“ povedala hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Ako zaostávame v robotizácii, vidno podľa nej napríklad v spracovateľskom priemysle. Kým od roku 2016 sme dokázali zvýšiť počet inštalovaných robotov tomto sektore o 16 percent, v Česku to bolo bolo o 87 percent a svetový priemer narástol o vyše 100 percent. A napríklad v Číne to bolo o takmer 500 percent.
Zaostávanie Slovenska vidno aj vo vzdelávaní, čo tradične potvrdzujú aj výsledky PISA testov. Podľa vedúceho oddelenia makroekonomických analýz Erste Group Juraja Kotiana by sme mohli hľadať inšpiráciu v európskej jednotke vo vzdelávaní, v Estónsku. „Svoj úspech postavili na troch kľúčových pilieroch. Na motivovaných učiteľoch, autonómii a flexibilite a na prístupe, že všetci študenti sú dôležití. Kľúčovú úlohu zohráva vzdelávanie už v ranom detstve. Vie zmierniť sociálne rovnosti a podporiť lepšie výsledky študentov. Aj preto sa kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom veku stáva prioritu v mnohých krajinách,“ tvrdí J. Kotian.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
