Rusko aj Čína chcú zmeniť terajšie rozloženie síl vo svete, v ktorom dominuje Západ. Číne sa už z Afriky podarilo Európanov čiastočne vytlačiť. „Rusko a Čína teraz pozerajú na Západ a vidia tam slabosť, ktorú chcú využiť,“ tvrdí v rozhovore pre Finsider riaditeľka geopolitiky v investičnom inštitúte Amundi Anna Rosenberg.

Vo svete je podľa nej oveľa viac ekonomických treníc. Ak pribúdajú, znamená to, že studená vojna sa môže premeniť na horúcu. Geopolitika dnes hrá úlohu v každom druhom ekonomickom scenári. Riziko však prináša aj veľa príležitosti pre iné krajiny. „Napríklad Mexiko a Vietnam môžu byť víťazmi presunu výroby z Číny,“ vraví A. Rosenberg.


V rozhovore sa dočítate:

  • Prečo sa studená vojna môže premeniť na horúcu
  • Čo môže zmeniť umelá inteligencia
  • Ako môže Rusko využiť zmrazený konflikt
  • Ako sa dá predpovedať politický vývoj
  • Prečo Afričania uprednostňujú čínske investície

Žijeme z geopolitického hľadiska vo veľmi neistom svete?

Áno a v nasledujúcich rokoch bude miera neistoty vo svete stúpať. Sledujeme, ako sa krajiny odmietajú pridať na jednu stranu, pretože vo svete nie je len jedna mocnosť. Nevieme presne, čo chce Rusko, vidíme, že Irán, Severná Kórea a Čína sa k nemu oportunistický pridávajú s cieľom zmeniť terajšie rozloženie síl vo svete. Navyše sledujeme veľa ekonomických prekážok.

Máte na mysli ohlásené clá novozvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom?

Nielen clá. Vo svete je oveľa viac ekonomických treníc. Ak pribúdajú, znamená to, že studená vojna na môže premeniť na horúcu. Uvidíme viac ciel, sankcií a viac treníc. To bude znamenať, že krajiny už nebudú na sebe ekonomicky tak závislé. Keď nie ste s niekým ekonomicky spojený, máte viac odvahy s ním bojovať.

Prispievajú k tomu aj sociálne siete a nástup umelej inteligencie?

Určite je to trend, ktorý prebieha na pozadí deglobalizácie. Dezinformácie sa šíria ľahšie a na politickej scéne vidíme nestabilitu, lebo sociálne siete zasiahli do tradičnej politickej komunikácie. Umelá inteligencia to ešte zhorší, lebo dokáže vytvoriť alternatívnu realitu, ktorú bude ťažké vyvrátiť. Budeme sa pýtať čoraz častejšie, čo je reálne a čo nie. Navyše, klimatická zmena tiež prispieva k neistote.

Takže miera rizík vo svete stúpa?

Určite. Pri vojenských konfliktoch na Ukrajine a v Izraeli sa zatiaľ najhoršie scenáre nepotvrdili. Ale keď máte veľa rizikových miest naraz, pravdepodobnosť, že sa niečo pokazí, stúpa.

Trump sa s najbližšími partnermi napokon dohodne

Aké sú teraz hlavné výzvy v multipolarizovanom svete?

Veľa krajín sa snaží zgrupovať do rôznych aliancií. Niektorí chcú dedolarizovať svoju ekonomiku. Otázne je, či sa blížime k bipolárnemu svetu. Podľa mňa tam smerujeme.

Sme sa začiatku studenej vojny?

Myslím si, že už v nej sme. Pozrite sa, čo sa deje na Ukrajine, v Sýrii či v Izraeli. V týchto konfliktoch je veľmi veľa protichodných záujmov mocností. V Sýrii bojujú proti sebe Rusi a Turci, hoci chcú spolupracovať v BRICSe (Pozn.: Rozhovor sa uskutočnil ešte pred pádom Asadovho režimu v Sýrii). Na Ukrajine s Ruskom bojuje Severná Kórea a iránske drony proti Ukrajine podporovanej Západom. Studená vojna bola aj v minulosti na mnohých miestach, ako napríklad v Angole horúca, ale nie priamo medzi hlavnými hráčmi.

Amundi hovorí, že žijeme vo svete anomálii. Ktoré sú to?

Veľa anomatít, na ktoré nie sme zvyknutí, sa deje najmä v geopolitike. Aj to, že ekonómovia rozprávajú o geopolitike, je anomália. Geopolitika dnes hrá úlohu v každom druhom ekonomickom scenári. Riziko však prináša aj veľa príležitostí pre iné krajiny. Napríklad Mexiko a Vietnam môžu byť víťazi presunu výroby z Číny. Obchodné cesty sa menia – mimo Ruska a mimo Červeného mora. Máme tu veľa anomálii, ale dôležité je to, že firmy sa im vždy dokážu prispôsobiť, aby zarobili.

Trump chce zaviesť clá aj na najbližších obchodných partnerov Mexiko a Kanadu. Je to rozumné?

Trump sa s nimi napokon dohodne, len teraz si získava priestor pre budúce vyjednávania.

Jeho vzťah s Európskou Úniou je tiež zvláštny. Na jednej strane sme spojenci, na druhej konkurenti. Ako sa to bude vyvíjať?

Pre EÚ to nebude ľahké. V Trumpovom tíme sa stále rieši otázka, či chcú za partnera oslabenú EÚ alebo posilnenú. Trumpovi sa samozrejme nepáči, že európske tovary prúdia vo veľkom do USA, na zároveň chce mať na druhej strane Atlantiku silného partnera. Takže uvidíme ťažké obchodné rokovanie plné vyhrážok.

Sme v studenej vojne, ktorá môže prerásť do horúcej, lebo riziká vo svete rastú, tvrdí expertka na geopolitiku
Anna Rosenberg (Foto: Amundi)

Ukrajina môže po skončení vojny rýchlo rásť

Niektorí vedci tvrdia, že národné štáty sú len umelý konštrukt. Sú krehké, najmä v časoch neistoty. Prežijú tieto ťažké časy?

S týmto názorom súhlasím. Veľa štátov má umelé hranice a mnohé sú postavené na histórii. Tým nechcem naznačiť, že sa majú hranice teraz prekresľovať, ako to robí Rusko na Ukrajine. Rusko a Čína teraz pozerajú na Západ a vidia tam slabosť, ktorú chcú využiť. Vedia, že aj v minulosti sa už impériá rozpadli.

Niektoré medzinárodné organizácie predpovedajú, že ak sa vojna na Ukrajine skončí budúci rok, tak rast jej HDP sa môže vrátiť na predvojnovú úroveň už v rokoch 2028 až 2029, samozrejme so zahraničnou finančnou pomocou. Nie je to príliš optimistický scenár?

Ak sa im podarí uzavrieť prímerie, tak to nie je nereálne. Naozaj tam pritečie veľa investícii, vrátia sa tam utečenci, ktorí so sebou prinesú kapitál. Ale dosiahnuť prímerie, ktoré by bolo také stabilné, aby prilákalo investorov, bude veľmi ťažké. Tí nebudú chcieť investovať do krajiny, kde je riziko, že vojna sa opäť rozhorí a kde je frontová línia veľmi dlhá.

Predstavuje zmrazený konflikt stále riziko pre investorov?

Určite a navyše sú obavy z toho, že Rusko si len vyberie čas na znovuvyzbrojenie.

Čierne labute sa predvídať nedajú

Predpovedáte aj politický vývoj v krajinách. Nie je to nepredvídateľné, ak si vezmeme príklad brexitu či prvé víťazstvo Trumpa v roku 2016?

Mnohí tvrdia, že predpovedať politický vývoj je ťažké, pretože sa nedá oprieť o tvrdé dáta ako v ekonómii. Zvyčajne mám úspešnosť predikcií okolo 70 percent. Predpovedala som brexit. Portfólio manažér má pravdu zvyčajne pri polovici investičných rozhodnutí. To znamená, že politické dianie je predvídateľné, pretože ľudské správanie politikov je tiež také. Stačí sledovať ich motivácie, ako riešia problémy. Je to stratégia, pri ktorej sa dá uspieť, ak máte všetky diely puzzle.

A čo udalosti, ktoré sa nazývajú čiernou labuťou?

Tie sa predvídať nedajú, to bol prípad covidu. Aj výsledky volieb je už ťažšie predvídať, lebo sú tam nové vplyvy cez sociálne médiá. Nemôžeme už veriť predvolebným prieskumom tak ako v minulosti. Tiež sa ťažko predvída neracionálna voľba niektorých ľudí.

Bolo od Ruska rozumné napadnúť Ukrajinu, keď rátali s tým, že prídu sankcie, zastavia sa dodávky plynu do Európy, čím príde o veľké peniaze?

Nie, ale analytici u Putina podcenili jeho snahu zanechať po sebe dedičstvo a to, že mu nezáleží na ekonomike. Riziko vidím aj v tom, že moc je teraz skoncentrovaná v rukách niekoľkých mužov. Mali by sme vedieť pochopiť, ako rozmýšľajú, aby sme vedeli predvídať, čo urobia.

Čína v posledných rokoch zvýšila svoj ekonomický vplyv v Afrike a pomaly z nej vytláča Európanov. Predstavuje to riziko?

V prvom rade by sme mali pochopiť, že Európania sa sami vnímajú ako tí dobrí, ale Afričania ich tak nevnímajú. V Afrike je veľa ciest a železníc vybudovaných z čínskych peňazí, ale prečo? Lebo Čína nežiada od lokálnych vlád dlhý zoznam podmienok od zníženia korupcie či dodržiavania ľudských práv. Vlády potrebujú cesty a nechcú meniť svoje politické systémy a až potom stavať cesty. Samozrejme, Čína im nepožičiava a nestavia cesty z altruizmu, ale žiadna krajina to tak nerobí.

Sledujeme aj horúci konflikt v Izraeli, v Libanone aj v Sýrii. Čo sa dá očakávať v tomto regióne?

V Gaze a Libanone sa situácia upokojí. V Sýrii je to zložitejšie, lebo tam sa stretáva viacero hráčov s rôznymi sférami vplyvu. Otvorenou otázkou ostáva, či Izrael nezaútočí na Irán. Celkovo by z týchto konfliktov mohol vyjsť Izrael posilnený a Irán oslabený.

Sme v studenej vojne, ktorá môže prerásť do horúcej, lebo riziká vo svete rastú, tvrdí expertka na geopolitiku

Anna Rosenberg

Vyštudovala orientálne a africké štúdia v Londýne. Kariéru začínala ako výskumníčka Blízkeho východu a Afriky. Neskôr sa venovala ekonomike subsaharskej Afriky. V roku 2019 spoluzakladala firmu Signum global advisors, ktorá sa venuje politickým predpovediam pre investorov. Od roku 2022 pracuje pre Amundi ako riaditeľka geopolitiky v investičnom inštitúte.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: