Jeseň 2019. Po svojich posledných prázdninách si Karol začal hľadať pracovné miesto. Netrvalo dlho a aj si ho našiel. Jeho plat patril k priemeru jeho kamarátov z obce, takže nebol sklamaný.
Ako to už býva, krátko na to ho oslovil jeden z jeho spolužiakov zo strednej školy. Mal pre neho návrh spolupráce spojenú s ponukou na privyrobenie si. Karol neváhal, beztak sa s ním už dlho nevidel.
Z predostretej ponuky finančných produktov si vybral to najvýnosnejšie a najmodernejšie – ETF. Tie totiž zarábajú 10 a viac percent ročne a netreba tam ani platiť daň, či ako to spolužiak spomínal. Dohodli sa na pravidelnom investovaní 200 eur mesačne. Hneď na začiatku sem poslal aj svoje úspory vo výške 1 680 eur.
Investovanie najprv vynášalo
A spolužiak mal veru pravdu. Dôkazom boli prvé mesiace sporenia do ETF, keď Karolov výnos dosiahol takmer 8 %. Stav účtu postupne rástol, aj keď občas došlo k miernemu poklesu. Tomu však Karol nevenoval pozornosť. Veď si sporil na dôchodok a spolužiak vravel, že tieto poklesy sú bežné a netreba si ich všímať. Dokonca, že na tých poklesoch vlastne zarobí.
Prišla jar 2020. S ňou bol spojený prepad na akciových trhoch a lockdown slovenského hospodárstva.
Karol ostal pre zatvorenie ekonomiky doma. Jeho príjem bol skôr otázny, než pravdepodobný.
Karol sa však až tak veľmi neobával. Vedel, že bol zodpovedný a že si pravidelne odkladal peniaze do ETF a že si ich odtiaľ môže kedykoľvek vybrať. Stačí zavolať spolužiakovi.
Potom prišlo vytriezvenie a precitnutie do reality. Hodnota Karolovej investície ani zďaleka nebola taká, akú očakával.
Doteraz investoval 3080 eur, a to mu ešte posledný mesiac neodišlo pravidelných 200 eur, lebo pre meškajúcu výplatu nemal toľko na účte. Stav účtu bol aktuálne 1120 eur, čo bolo o čosi viac, ako keď sa naň pozeral týždeň predtým. Vtedy tam bolo iba 1040 eur.
Karol sa až teraz dozvedel, ako to s tými investíciami naozaj funguje. Prvých takmer 1700 eur smerovalo na uhradenie vstupného poplatku. Z ďalších platieb sa mu stŕhali priebežné poplatky. A ďalší pokles v úsporách mu spôsobil viac ako 30-percentný prepad na trhoch.
Zo šesťmesačnej finančnej rezervy mu tým pádom ostala iba dvojmesačná. Karol sa začal báť, z čoho zaplatí bežné účty, ak sa firma pre pandemické opatrenia dostane do finančných problémov.
Začal sa zamýšľať, či mu prípadné hľadanie nového pracovného miesta nebude trvať dlhšie ako spomenuté dva mesiace, na ktoré mu vystačia úspory.
Kde spravil Karol (alebo jeho spolužiak) chybu?
Budovanie finančnej rezervy nie je raketová veda, no treba dodržiavať pár základných pravidiel. Základom je snaha o pokojný spánok. To platí tak pre klienta ako aj pre jeho finančného agenta.
Pokojný spánok zaručia úspory, ktorých výška sa nemení a ktoré zabezpečia človeku úhradu nákladov na život na niekoľko mesiacov. Na koľko? Na tak dlho, ako dlho bežne trvá nájdenie si nového zamestnania pri kvalifikácii, ktorú má daný človek.
Takúto výšku úspor je potrebné mať v banke. Iba tá garantuje, že klientovi vyplatí aspoň toľko a nikdy nie menej (pozn.: to platí pri súčasných pravidlách Fondu ochrany vkladov).
Až vtedy, keď je takýto vankúš vybudovaný, je vhodné obzerať sa po výnosnejších nástrojoch. Výnosnejších preto, lebo to, čo je v banke, sa zhodnocuje smiešnym percentom. Navyše je toto smiešne percento smutne pod mierou inflácie.
V snahe poraziť infláciu prichádzajú do úvahy investičné produkty. Pokračovať v budovaní finančnej rezervy treba najprv s peňažnými a dlhopisovými fondmi. Tie neponúkajú garanciu ale potenciál aspoň nejakého výnosu. A ak v nich bude dostatočný objem úspor na vykrytie výdavkov na ďalšie mesiace, dá sa obzerať po zmiešaných či realitných fondoch.
Akciové podielové fondy sú na rade až následne. Práve pre ich kolísavosť (volatilitu) sa nedá spoľahnúť na ich výšku. Resp. práve pre existenciu úspor v banke a nízkorizikových aktívach prípadný pokles akciových investícii neohrozí životný štandard klienta.
Riešenie
Ak by Karol začal uvažovať tak, že prvé peniaze vloží do bezpečia a až následne bude riešiť dlhodobé ciele, aj v čase pandémie by mal toľko, koľko vložil. Práve pandémia (resp. zatvorenie ekonomiky) je obdobie, kedy ľudia potrebujú riešiť existenčné problémy. Poznámky typy „mal počkať šesť mesiacov a mal by to späť“, sú akoby mu niekto povedal „šesť mesiacov nejedz a potom budeš môcť jesť viac ako dnes“.
Začať bankovými produktami je zároveň lacné. Nie sú tam žiadne vstupné poplatky, ktoré by znižovali stav úspor.
To, že sa až ďalšie peniaze majú investovať rizikovejšie, je práve z dôvodu nízkeho zhodnotenia bankových produktov, všadeprítomnej inflácie a poplatkov spojených s výberom výnosnejších riešení.
Príbeh o Karolovi je, samozrejme, vymyslený, no je inšpirovaný skutočnými udalosťami.
Autor je odborný asistent na Katedre podnikových financií Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave.