Slováci v investičnej gramotnosti zaostávajú. Napriek tomu si v investovaní veria

Aj keď sa investičná gramotnosť Slovákov zlepšuje, nárast je len pozvoľný. Kým medziročne sa investičná gramotnosť Slovákov zvýšila 0,6 percenta, v susednom Česku nárast dosiahol 5,5 percenta. Rozdiel vidno aj v absolútnych číslach. Kým na Slovensku dosahuje index investičnej gramotnosti hodnotu 100,6 bodu, v Česku to je 107,4 bodu. Informovala o tom investičná spoločnosť Portu.

Index investičnej gramotnosti ukazuje, ako ľudia rozumejú investíciám a ako dokážu prijímať správne rozhodnutia pri zhodnocovaní svojich peňazí. Na Slovensku i v Česku bola úvodná hodnota indexu nastavená na 100 bodov. Ak sa vedomosti zlepšujú, index rastie, ak sa zhoršujú, zase klesá. Od začiatku je úroveň investičnej gramotnosti v oboch krajinách rozdielna. Priemerný Slovák by v Česku nedosiahol so svojimi vedomosťami sto bodov. Preto bola úvodná úroveň indexu v Česku prepočítaná na bázu slovenských vedomostí vyššia než 100 bodov.

„Vyšší nárast investičnej gramotnosti v Česku v porovnaní so Slovenskom môže prameniť aj z toho, že Česko v uplynulom roku vykázalo o niečo vyššiu infláciu než Slovensko. Takže to, ako ochrániť svoje úspory, bolo v ČR o niečo silnejšou témou. Inflácia v Česku dosiahla podľa harmonizovaného indexu Eurostatu takmer 15 percent, kým na Slovensku podľa toho istého ukazovateľa zhruba 12 percent,“ vraví ekonóm Lukáš Kovanda.

Na Slovensku ukazujú najvyššiu investičnú gramotnosť predovšetkým starší ľudia. Tí mladší zostali pod úrovňou sto bodov. Kým v Česku sa mladí ľudia najviac zlepšujú, u nás zaznamenali najväčší medziročný prepad vedomostí. Podľa Portu môže byť dôvodom zaostávanie slovenského školstva, keďže najvyššiu mieru vedomostí preukázali tí, ktorí sa vzdelávali ešte v dobách spoločného štátu.

Kto vie najmenej, verí si najviac

Podľa analytičky spoločnosti Wood & Company Evy Sadovskej detailnejšie otázky o investovaní ukázali, že Slováci základným princípom investovania stále dostatočne nerozumejú, alebo si neveria. Na Slovensku i v Česku pritom najlepšie vedomosti preukázali ľudia z hlavného mesta. Naopak najviac zaostávajú ľudia z východného Slovenska a v Trnavskom kraji.

Z prieskumu vyplýva, že mnohí ľudia nevedia, že pri investovaní ich výnosy nie sú zaručené. Túto skutočnosť si uvedomuje len tretina ľudí. „Minulé výnosy nie sú relevantné pre určenie výnosov budúcich,“ vraví zakladateľ Portu Radim Krejčí. Dodáva, že proti poklesom na akciových trhoch nie je možné poistiť sa. „Česi i Slováci zhodnocujú peniaze predovšetkým na sporiacich účtoch a iba menšina sa prikláňa k dlhodobému investovaniu. Tomu potom zodpovedajú nedostatočné vedomosti v oblastiach, ako je záruka budúcich výnosov či poistenie proti prípadným poklesom na trhoch,“ hovorí R. Krejčí.

Prieskum zároveň potvrdil, že sebavedomie nezodpovedá skutočným vedomostiam ľudí o investovaní. Na Slovensku je tento fenomén ešte silnejší ako v Česku. Napriek tomu, že Slováci vedia o investovaní menej než Česi, veria si v ňom viac. Za skúsených a znalých investorov sa na Slovensku považuje viac ako tretina respondentov, v Česku je to iba štvrtina. Paradoxne najmenej v svoje schopnosti verí na Slovensku najstaršia veková skupina, ktorá ale dosiahla v prieskume najlepšie výsledky.

„Veľa ľudí začalo investovať počas pandémie covidu. Vtedy trhy zažívali zlaté časy, keď väčšina aktív stúpala na cene. Mnohí tak mohli získať presvedčenie, že sú na investovanie experti. Ak dali peniaze do čohokoľvek, darilo sa im,“ vysvetľuje riaditeľ Portu Martin Luňáček. Rok 2022 priniesol týmto investorom vytriezvenie. „Pozitívne na tom ale je, že ľudia získali skúsenosť. Zistili, že investície nie je možné brať ako lotériu, je potrebné k nim pristupovať s rozumom, dívať sa na ne dlhodobo, správne rozumieť, do akého finančného produktu dávam peniaze, aké sa k nemu viažu riziká a teda aj možné straty,“ hovorí M. Luňáček.