Zajíc z Amundi: Ošiaľ okolo umelej inteligencie mi pripomína dotcom bublinu

Skúsený investor upozorňuje na to, že akcie firiem, ktoré pracujú s umelou inteligenciou rastú až príliš rýchlo. To mu pripomína dotcom bublinu zo začiatku milénia. Poukazuje aj na prílišný optimizmus na finančných trhoch, keď investori veria, že úroky pôjdu dole a centrálne banky dokážu skrotiť popri tom infláciu. To sa nemusí podariť.

„Kľúčová otázka pre investorov v tomto roku bude, kedy prejsť z krátkych dlhopisov na tie dlhšie. Kto toto vyrieši, bude víťazom na trhu,” tvrdí v rozhovore pre Finsider zástupca riaditeľa investícií v spoločnosti Amundi Czech Republic Asset Management Petr Zajíc.

---

---

V Spojených štátoch sa politici dlho naťahovali o zmrazení dlhového stropu. Napokon sa dohodli. Čo to bude znamenať pre finančné trhy?

Zmiernilo sa potenciálne riziko vypnutia amerických štátnych úradov, i keď trhy tušili, že sa politici dohodnú. Preto nastalo isté upokojenie na trhoch.

Očakávate, že americká centrálna banka – Fed ešte v tomto roku pribrzdí zvyšovanie úrokov?

Trhy očakávajú nielen pribrzdenie ich zvyšovania, ale do konca roka ich zníženie až o trištvrte percenta. To je podľa mňa najväčší problém. Keď k tomu pridáme očakávanie ohľadom vývoja americkej ekonomiky a ziskovosti firiem, tak prevláda optimizmus. Recesia v ekonomike sa neočakáva, zisky firiem by mali medziročne narásť o päť až šesť percent. Trhy dnes počítajú s bezoblačným scenárom.

Čo to znamená?

Inflácia bude skrotená, úrokové sadzby klesnú, žiadna recesia nenastane a bude pokračovať rast ziskovosti firiem. To by bolo pekné, ale nerozumiem, ako sa pri tomto scenári môže znížiť inflácia. Potravinová alebo energetická inflácia môže ísť dole, lebo je naozaj už na vrchole, ale rast cien nastal aj v službách a tie skoro nikdy nejdú dole. Cena benzínu klesne, ale cena u holiča je stále vyššia a vyššia. Preto si myslím, že inflácia tak ľahko neklesne. A keď Fed bude znižovať sadzby tak už vôbec nie.

Dnes je rozumné vložiť peniaze aj na termínované vklady

Inflácia naďalej ukrajuje z výnosov investorov. Ako sa pred ňou najlepšie ochrániť?

Pred súčasnou infláciou, ktorá odráža rast cien za posledných 12 mesiacov sa už nijako neochránite. Musíme sa pozerať dopredu na inflačné očakávania. Ak sa centrálnym bankám podarí skrotiť infláciu na budúci rok na dve percenta, tak investovať sa oplatí aj do štátnych dlhopisov, ktoré už majú vyšší výnos. Tiež do akcií a dokonca je rozumné vložiť peniaze na termínované vklady.

Pomôžu pri ochrane pred infláciou aj investície do nehnuteľností, keď trh teraz zamrzol a s ním aj ceny?

Výkonnosť realitného fondu tvorí cena nájmu, čo je päť až sedem percent hodnoty nehnuteľnosti ročne. Keď však máte sedempercentný úrok na úveroch ako my v Česku, tak by ste potrebovali výnos na úrovni 12 percent ročne, čo je nedosiahnuteľné. Druhá časť zhodnotenia fondu je cez rast ceny nehnuteľnosti. Ak za ich doterajším zhodnotením boli nízke úroky, tak teraz je potenciál zhodnotenia menší, lebo úroky narástli. Keďže dúfam, že úroky sa na nulu nevrátia, lebo to bol jeden z najväčších problémov ekonomiky a príčina dnešnej vysokej inflácie, tak aj trh nehnuteľností bude ovplyvnený. Iná situácia je pri rezidenčnom bývaní a iná pri komerčných nehnuteľnostiach alebo skladoch. Navyše, keďže peňazí bolo na trhu veľa, tak vznikali rôzne, ako ja hovorím, „mickey mousové“ investičné stratégie.

Čo si pod tým má človek predstaviť?

Vznikali napríklad rôzne pofidérne investičné fondy, dlhopisy aj firmy. Dnešné vysoké úroky budú akoby sitom pre udržateľné projekty. S financovaním za nulové úroky prežije všetko, teraz už nie.

Aktívne fondy môžu v čase poklesov zarábať viac ako ETF

ETF fondy boli cez koronakrízu na výslní, teraz sa im už tak nedarí. Ako vidíte ich budúcnosť?

Určite prežijú, pretože ich spravujú veľké investičné spoločnosti. Ale treba sa pýtať, kedy má zmysel investovať do ETF fondov. Keď trhy rastú, tak investovanie do nich je menej rizikové než do aktívne spravovaných fondov. Ale keď je na trhu volatilita a poklesy, tak zrazu aktívne investičné fondy môžu prekonávať vo väčšej miere pasívne spravované ETF fondy.

Aktívni manažéri viac riskujú.

Iste a majú výhodu v tom, že môžu držať viac hotovosti. Keď trh padá o 20 percent a oni majú hotovosť, tak časť portfólia dokážu ochrániť pred poklesom. ETF fondy takto nemôžu zareagovať a len kopírujú padajúci trh.

Oplatí sa vyberať aj medzi jednotlivými akciami firiem?

Teraz už určite. V minulosti niektoré akcie rástli o 20 iné o 30 percent. Dnes sú akcie, ktoré vedia narásť o 100 percent a iné klesnú o 50 percent. Dobrým príkladom sú výrobcovia čipov. Nvidia narástla v tomto roku extrémne o stovky percent a Qualcomm len o päť percent. Navyše, sedem najväčších firiem z akciového indexu S&P 500 stojí za väčšinou jeho výkonnosti. Ťahajú preto celý index hore. Bez nich by tohto roku nerástol o 11 percent, ale len o necelé percento. Táto koncentrovaná výkonnosť v niekoľkých firmách nemusí byť dobrá vec.

Čo sa skrýva za touto koncetrovanou výkonnosťou?

Pravdepodobne fenomén umelej inteligencie. Všetky firmy, ktorých akcie rastú, majú niečo spoločné s jej vývojom. Z toho mi však naskakuje husia koža, lebo mi to pripomína časy z roku 2000, keď praskla dotcom bublina. Dnes keď niekto povie, že bude pracovať s umelou inteligenciou, jeho akcie narastú. Otázne je, či je to dlhodobo udržateľný rast. Ak akcie týchto siedmich firiem začnú padať, strhnú so sebou celý index S&P 500, lebo tvoria skoro tretinu jeho hodnoty.

Lenže tie firmy majú stabilné zisky a rastú. Prečo by ich investor nemal kupovať?

Pre mňa ako hodnotovo orientovaného investora je to len ocenenie. Má zmysel kupovať akcie Amazonu za cenu, ktorá je, aj po započítaní očakávaného budúceho rastu zisku v budúcom roku, 45 násobok jej zisku na akciu? Mne sa zdá, že je to veľa.

Pri kryptomenách je veľa regulačných rizík

EÚ v rámci zelenej politiky tlačí na udržateľné podnikanie. Budú preto príťažlivejšie ESG fondy?

Tlaky na všetko zelené už poľavujú, lebo sa zapája do rozhodovania sedliacky rozum. Politici pochopili, že bojovať s emisiami len na pôde EÚ nemá význam, keďže Čína ich produkuje oveľa viac. Ale napriek tomu ESG fondy majú za sebou technologický pokrok, takže je dobré do nich investovať. Len je ťažké trafiť sa do zeleného projektu, ktorý v budúcnosti zarobí najviac.

Na Slovensku polícia prešetruje firmu Axe Capital Group, ktorá získala od investorov asi 50 miliónov eur na obchodovanie pomocou botov. Už od vlaňajšia nevypláca z investičných fondov výnosy. Bude takých firiem pribúdať?

V Česku sme mali podobný škandál s firmou s názvom Xixoio. Veľa týchto firiem je buď podvod od začiatku, alebo majú naivne postavený biznis model, alebo sú založené na nulovom financovaní. Niektoré z nich prežijú, ale veľmi ťažko je pri nich oddeliť zrno od pliev.

Turecká líra od znovuzvolenia Recepa Erdogana za prezidenta dramaticky padá. Je to len pre jeho špeciálny prístup k menovej politike, alebo trhy berú do úvahy aj politické faktory?

Obvykle platí, že treba nakupovať niečo, čo je lacné a padá, ale to nie je prípad tureckej líry. Turecko má veľmi neortodoxnú menovú politiku. Preto investícia do líry je ako investovať do kryptomien. Neviete jej hodnotu predpovedať a navyše je tam silný politický vplyv. Nekupoval by som ani turecké dlhopisy, lebo pri tureckej vysokej inflácii majú nízky výnos.

Začiatkom júna podali americké regulačné úrady žaloby na dve veľké kryptoburzy Binance aj Coinbase. Majú sa investori týchto aktív báť?

Nie som fanúšik kryptomien, lebo hľadám za investíciou reálnu hodnotu a pri nich ju nedokážem odhadnúť. Už som počul, že bitcoin je investičné zlato, ale ani to nesedí. Zlato bolo v minulosti naozaj ochranou pred infláciou, nakupovali ho centrálne banky. Ale potom sa zrušil zlatý štandard a jeho protiinflačná funkcia sa zrušila. A podobné riziko vidím aj pri bitcoine. Čo keď sa o 10 rokov jeho tvorcovia dohodnú, že zmenia jeho algoritmus, prípadne navýšia jeho produkciu? Alebo sa zavedie daň z ťažby bitcoinu. Je tu veľa regulačných rizík. Verím, že niektoré kryptomeny môžu prežiť, ale možno ich bude len päť percent z dnešného počtu.

Pri nákupoch dlhopisov s dlhou splatnosťou by som bol opatrný

Ak by som chcel investovať konzervatívne podľa klasickej poučky 60 percent akcií a 40 dlhopisov, urobím v dnešných časoch dobre?

Tento klasický pomer v portfóliu už posledných 15 rokov neplatí. Dlhopisy mali v minulých rokoch nulové alebo záporné výnosy. Pamätám si, že keď som začínal s investovaním v roku 2000, tesne po dotcom bubline, tak výnosy z akcií sa vtedy priblížili výnosom z päťročných štátnych dlhopisov, čo bolo 2,5 percenta. Po roku 2008 akcie prinášali väčší výnos ako dlhopisy. A teraz sme opäť v situácii, že dividendový výnos z akcií je nižší ako výnosy na štátnych dlhopisoch. Preto je rozumné mať v portfóliu opäť aj dlhopisy.

Ktoré dlhopisy sú výhodnejšie – s kratšou či dlhšou splatnosťou ?

Zatiaľ máte na krátkodobých dlhopisoch nižšie riziko a vyšší výnos. Kľúčová otázka bude, kedy prejsť z krátkych dlhopisov na tie dlhšie. Kto toto vyrieši, tak bude víťazom na trhu.

Kedy sa to bude lámať?

Ťažko povedať. Ak centrálne banky budú na konci roka znižovať sadzby a zároveň chcú znižovať infláciu, tak to ťažko dokážu. Úroky na dlhopisoch sú už zaujímavé, ale možno aj ich ponuka sa bude zvyšovať, lebo štáty sa naďalej zadlžujú. Preto by som bol zatiaľ opatrný pri nákupoch dlhopisov s dlhou splatnosťou.

A čo podnikové dlhopisy?

Ak je to veľká firma s vysokým ratingom, tak by som ju do portfólia zaradil. Lenže v Česku dlhopisy vydávajú už spomínané “mickey mousové” firmy, eseročky bez ratingu, bez účtovnej závierky. Tieto dlhopisy sú rizikové a môžu poškodiť celý dlhopisový trh.

Investori prišli o peniaze napriek tomu, že ich NBS varovala. Silný marketing prevalcuje aj kontrolné mechanizmy, tvrdí Katarína Faktorová z Finportalu