Vláda plánuje od apríla 2025 zaviesť daň z finančných transakcií. Pôjde o daň z prevodov, ktorá sa okrem bezhotovostných transakcií bude týkať aj výberu hotovosti. Vzťahovať sa bude len na podnikateľské účty. Výška dane bude závisieť od toho, akým spôsobom podnikateľ transakciu uskutoční. Najmenšia daň z prevodov bude v prípade platby kartou. Naopak najvyššia bude pri výbere hotovosti.

Daň z transakcií majú platiť všetky firmy ako aj živnostníci. Nebude sa preto vzťahovať na bežné účty. Živnostníci však už nebudú môcť na podnikanie využívať svoj osobný účet, ale budú si musieť založiť podnikateľský.

Aká vysoká bude daň z prevodov?

Výška dane z finančných transakcií bude závisieť od toho, či pôjde o bezhotovostný prevod, výber hotovosti alebo o platbu kartu.

• Pri bezhotovostnom prevode podnikatelia zaplatia daň z transakcie vo výške 0,4 percenta z prevádzanej sumy. Ak napríklad niekto prevedie tisíc eur, štátu zaplatí 4 eurá. Maximálne si štát z jednej transakcie zoberie daň vo výške 40 eur. Takúto daň podnikatelia zaplatia, ak bezhotovostne pošlú 10-tisíc eur. Pri tejto a vyššej prevádzanej sume už výška dane nerastie.
• V prípade výberu hotovosti – či už v bankomate alebo v pobočke, bude transakčná daň dvojnásobná v porovnaní s bezhotovostným prevodom. Podnikatelia tak z každej takejto transakcie zaplatia 0,8 percenta. Ak si niekto vyberie tisíc eur, jeho daň z finančnej transakcie dosiahne 8 eur. Navyše pri výbere hotovosti nie je stanovená žiadna maximálna výška dane. Ak by si niekto chcel vybrať napríklad 20-tisíc eur, zaplatí na dani 160 eur a ak bude chcieť vybrať 50-tisíc eur, daň z transakcie sa vyšplhá na 400 eur.
• Platba kartou bude pre podnikateľov z hľadiska transakčnej dane najlacnejšia. Ak budú platiť kartou, nebudú platiť daň z prevodov za každú jednu transakciu, ale zaplatia len ročný poplatok vo výške dvoch eur. Tento poplatok im banka strhne pri prvom použití svojej karty. Pre podnikateľov tak bude najvýhodnejšie, ak budú čo možno najviac platieb uskutočňovať kartou. V porovnaní s bezhotovostnými prevodmi či výberom hotovosti môžu takto ušetriť desiatky až stovky eur.

Na aké platby sa bude vzťahovať daň z finančných transakcií?

Podľa návrhu zákona o dani z finančných transakcií je predmetom dane:

• finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu podnikateľa,
• použitie platobnej karty, ktorá bola vydaná k podnikateľskému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie,
• preúčtovaný náklad, ktorý súvisí s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.

Z ktorých transakcií sa nebude platiť daň z prevodov?

Nová daň z transakcií sa nebude platiť zo všetkých prevodov. Zákon určuje, kto túto daň nemusí platiť a zároveň stanovuje aj účely, v prípade ktorých podnikatelia nemusia daň z prevodov platiť. Predmetom transakčnej dane nie je:

• platba, ktorá je vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie,
• odpísanie a vrátenie finančných prostriedkov – pôjde predovšetkým o neautorizované alebo chybne vykonané platby,
• platby, ktoré súvisia so správou cenných papierov alebo iných finančných nástrojov,) alebo platobné operácie súvisiacace s nákupom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v súvislosti so správou starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia,
• nákupy štátnych dlhopisov
• platobná operácia obchodníka s cennými papiermi súvisiaca s nákupom cenných papierov v mene jeho klienta na účet tohto klienta; to neplatí, ak ide o platobnú operáciu z platobného účtu obchodníka s cennými papiermi, na ktorom sú vedené peňažné jeho prostriedky oddelene od peňazí jeho klienta a z ktorého obchodník vykonáva platobnú operáciu v súvislosti s obchodovaním na vlastný účet
• platba, ktorá je vykonaná z osobitného účtu nepriradených platieb, ktorý vedie finančná inštitúcia,
• platba platiteľa dane, ktorý je bankou, zahraničnou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rozsahu oprávnenia vykonávať zmenárenskú činnosť,
• platobná operácia platiteľa dane, ktorému bola udelená devízová licencia na vykonávanie obchodu s devízovými hodnotami,
• platba vykonaná Štátnou pokladnicou na účtoch vedených Štátnou pokladnicou, okrem platobných operácií vykonaných jej klientom, ktorý je daňovníkom,
• platba pre ozbrojené sily a civilný personál iných členských štátov NATO, v priamej súvislosti s vojenskými akciami,
• platobná operácia na účtoch daňovníka, ktorý je prijímateľom, prijímateľom príspevku na finančný nástroj alebo osobou vykonávajúcou finančné nástroje, ktorá súvisí s implementáciou finančných nástrojov a na účtoch daňovníka, ktorý je bankou, zahraničnou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, ak ju vykonáva na účely vrátenia prostriedkov určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ktorá súvisí s implementáciou finančných nástrojov alebo na účely vrátenia prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti,
• platba vykonaná v rámci poštového platobného styku poskytovaného Slovenskou poštou,
• platba, ktorá je vykonaná medzi viacerými poskytovateľmi platobných služieb, ich agentmi, ich pobočkami alebo sprostredkovateľmi za účelom pripísania finančných prostriedkov v prospech príjemcu platby vyňatá z pôsobnosti
• vyplatenie náhrady za nedostupný vklad
• platby, ktoré sú vykonané medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa,
• odovzdania alebo vrátenia peňazí z notárskej úschovy,
• platba, ktorá je vykonaná na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
• platobná operácia vykonaná v rámci platobného systému alebo systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi medzi agentmi pre vyrovnanie, centrálnymi protistranami, klíringovými ústavmi alebo centrálnymi bankami a inými účastníkmi platobného systému alebo systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi a poskytovateľmi,
• platobná operácia u jedného poskytovateľa súvisiaca s kompenzáciou zostatkov účtov daňovníkov, ktorí sú členmi konsolidovaného celku, za ktorý sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka,
• platobná operácia vykonaná platobnou kartou, okrem výberu finančných prostriedkov v hotovosti.

Kedy nemusí živnostník platiť daň z transakcií?

Živnostníci môžu využiť to, že daň z transakcií sa neplatí z platieb, ktoré sú vykonané medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa. To znamená, že ak majú podnikateľský aj súkromný účet v tej istej banke a pošlú peniaze z podnikateľského účtu na súkromný, nezaplatia žiadnu daň.

Akonáhle dostane živnostník peniaze na svoj súkromný účet, môže s nimi voľne nakladať a nebude platiť žiadnu daň. Pre živnostníkov, ktorí využívajú paušálne výdavky, tak bude výhodné nechať na svojom podnikateľskom účte len peniaze na zaplatenie daní a odvodov a zvyšok poslať na svoj súkromný účet. Keďže na platenie daní a odvodov sa nevzťahuje daň z prevodov, nemali by v tomto prípade platiť žiadnu transakčnú daň.

Živnostníci, ktorí využívajú skutočné výdavky, nemôžu podnikateľské výdavky hradiť zo svojho súkromného účtu. Zákon totiž živnostníkom prikazuje, aby všetky finančné transakcie, ktoré sa vzťahujú na podnikanie, vykonávali na podnikateľskom účte. Na svoj súkromný účet si tak môžu previesť len peniaze, ktoré slúžia na ich osobnú spotrebu.

Ak by živnostník mal podnikateľský účet v inej banke ako súkromný účet, bude musieť zaplatiť z každého bezhotovostného prevodu na svoj osobný účet zaplatiť daň z prevodov vo výške 0,4 percenta.

Ako sa bude platiť daň z transakcií?

Daň z prevodov nebudú platiť priamo firmy a živnostníci, ale bude to za nich robiť banka. Bude to fungovať podobne, ako dnes banky strhávajú daň z úrokov z vkladov. Akú daň podnikatelia zaplatia, uvidia následne na svojom výpise z účtu. Zaplatenú daň z prevodov si môžu dať do nákladov.

Čo v prípade, ak bude mať firma alebo živnostník zahraničný účet?

Zákon pamätá aj na podnikateľov, ktorí majú účet v zahraničnej banke, ktorá nie je povinná im zraziť daň z prevodov. V takom prípade si musí podnikateľ sám vypočítať ako aj zaplatiť daň z finančných transakcií, ktoré vykonáva na tomto účte.

Do kedy si musia živnostníci založiť podnikateľský účet?

Všetci živnostníci, ktorí zatiaľ nemajú podnikateľský účet, si ho musia založiť najneskôr do 31. marca 2025. Od 1. apríla, kedy sa začne platiť daň z prevodov, tak už musia mať účet, ktorý bude podliehať tejto dani.