Luxusnejšie vozidlo smerovalo po ceste prvej triedy z mesta do jednej z dedín, ktoré s ním susedili. Jeho vodič je zvyknutý na to, že pred jazdou vypína asistenčné systémy v aute. Pri šoférovaní mu totiž prekážajú. Ide napríklad o systém pre sledovanie pruhov či automatické rozpoznanie situácií a núdzové brzdenie. Po niekoľkých bezproblémových kilometroch luxusné vozidlo na križovatke vrazilo do iného auta. Nikomu sa nič nestalo, no na vozidlách vznikli veľké škody. Avšak, ešte pred poistným plnením sa poisťovňa bližšie zaujímala, či nemali vypnuté asistenčné systémy vplyv na vznik škody.
Riaditeľ divízie neživotného poistenia v spoločnosti Finportal Štefan Fajnor síce hovorí, že poisťovne zvyčajne neberú do úvahy to, či motorové vozidlo má alebo nemá asistenčné systémy, no každá poistná udalosť sa posudzuje individuálne. „Vo všeobecných poistných podmienkach asi nenájdeme klauzulu alebo výluku, ktorá by hovorila o konkrétnom postihu za deaktivovanie asistenčných systémov. To však ale neznamená, že poisťovňa pri posúdení konkrétnej poistnej udalosti nemôže krátiť poistné plnenie ak by došlo k splneniu niektorého z bodov, ktorý je vo výlukách. Napríklad škoda, ku ktorej prišlo z dôvodu nesprávnej obsluhy, úmyselným konaním, alebo úmyselným nekonaním,“ hovorí Š. Fajnor.
Ako ďalej pripomína, niektoré poisťovne už uplatňujú zľavu pri povinnom zmluvnom poistení (PZP) za asistenčné systémy ako parkovací asistent, alebo systém núdzového brzdenia, prípadne vrátenie určitej výšky poistného pri monitorovaní štýlu jazdy vodiča. „Môžeme to považovať za prvé lastovičky, ale zároveň čas a dáta môžu ukázať aj to, že vodiči, ktorí majú asistenčné systémy jazdia rizikovejšie, alebo sa nevenujú riadeniu tak ako vodiči bez nich, a teda nebude značný rozdiel v početnosti alebo veľkosti škôd, pripadne, že sú práveže rizikovejší,“ vraví Š. Fajnor. Do budúcna si vie predstaviť ako jednu z možností zliav, alebo prirážok pri poistnom uplatňovanie štatistiky, na základe ktorej by sa dalo zistiť vplyv asistenčných systémov na škodovosť.
Ako vidia asistenčné systémy v aute poisťovne
Podľa hovorkyne poisťovne Generali Catherine Černochovej vo všeobecnosti platí, že viac asistenčných systémov sa odráža v cene vozidla. „To však tiež znamená, že obstarávacia cena vozidla bude vyššia, čo následne ovplyvňuje aj cenu poistného. Ak si chce klient uplatniť škodu z havarijného poistenia, v Generali posudzujeme poistnú udalosť ako celok, a to bez ohľadu na prítomnosť asistenčných systémov vo vozidle – ak nehovoríme o autopilotovi, kde vodič plnohodnotne nevenuje pozornosť riadeniu vozidla. Takýto spôsob šoférovania je totiž na slovenských cestách zakázaný,“ vysvetľuje.
Mieru zavinenia vodiča a vplyv asistenčných systémov pri vzniku škody podľa jej slov poisťovňa posudzuje na základe konkrétnych okolností, ktoré k nej viedli. „Každý prípad poistnej udalosti je preto posudzovaný individuálne. V komplikovaných prípadoch poisťovňa zohľadňuje aj policajnú správu z nehody a dokonca môžeme prizvať aj znalca cestnej dopravy a dať mu vypracovať odborný posudok,“ dodáva C. Černochová.
Aj poisťovňa Kooperativa hovorí, že cena vozidla vrátane nadštandardnej výbavy patrí medzi parametre, na základe ktorých sa stanovuje celková poistná suma. Asistenčné systémy v aute teda ovplyvňujú výslednú cenu poistky. Jej hovorkyňa Silvia Nosková Illášová tvrdí, že na súvislosť asistenčných systémov na nehody neexistuje všeobecný postup. „Ak by aj poisťovňa mala informáciu, že v čase vzniku škody boli asistenčné systémy vo vozidle deaktivované, na riešenie škodovej udalosti táto skutočnosť mohla, ale aj nemusela mať vplyv. Čo presne zapríčinilo vznik škody na vozidle vždy preukáže dôkladné prešetrenie konkrétnej škodovej udalosti,“ vraví.
Helena Kanderková z Allianz – Slovenskej poisťovne k tomu dodáva, že ak pri vzniku škody šetrením poisťovňa zistí, že dôležité asistenčné systémy boli deaktivované a táto skutočnosť mala vplyv na vznik poistnej udalosti, nárok na poistné plnenie zamietne. Škoda v takom prípade podľa jej slov vznikla v dôsledku úmyselného konania alebo hrubej nedbanlivosti oprávnenej osoby.
Povinné systémy zabezpečenia vozidla
Moderné vozidlá dnes disponujú širokou škálou pokročilých asistenčných systémov. Jedným z nich je napríklad adaptívny tempomat, ktorý udržiava nastavenú rýchlosť a automaticky prispôsobuje odstup od vpredu idúcich vozidiel. Na ňom ďalej stavajú systémy na monitorovanie jazdných pruhov, ako napríklad upozornenie na opustenie jazdného pruhu, ktoré varuje vodiča zvukovým či vibračným signálom, ak začne bez smerovky vybočovať zo svojho pruhu. Prípadne asistent udržiavania v jazdnom pruhu, ktorý dokáže jemnými zásahmi do riadenia napraviť smer jazdy.
Známe je aj automatické núdzové brzdenie, ktoré vďaka radarom či kamerám dokáže rozpoznať riziko zrážky a včas zasiahnuť. Vo vozidlách sa objavuje aj systém na detekciu únavy, ktorý je schopný sledovať správanie za volantom a v prípade rizika mikrospánku upozorniť na potrebnú prestávku. Auto spravidla vodiča upozorňuje na vypnutie dôležitých asistenčných systémov rôznymi spôsobmi. Ten síce môže ignorovať vizuálne a zvukové varovania, ale niektoré systémy sú navrhnuté tak, aby sa pri každom naštartovaní vozidla opäť aktivovali. Niektoré asistenčné systémy v aute sa vypnúť nedajú.
Vozidlá sú dnes už väčšinou vybavené aj zabezpečením pred odcudzením. V tomto smere si už poisťovne môžu klásť pri poistení podmienky ich používania. To, či ich majiteľ musí mať, závisí od hodnoty poisteného vozidla. „Ak je výška poistnej sumy vozidla do 20-tisíc eur, stačí jedno zabezpečovacie zariadenie, pri poistnej sume 20-tisíc eur až 83-tisíc eur sú potrebné dve zabezpečovacie zariadenia a pri vozidle nad 83-tisíc eur sú vyžadované tri zabezpečovacie zariadenia,“ vymenúva H. Kanderková. Poisťovňa za zabezpečovacie zariadenia považuje napríklad imobilizér, alarm, zámok riadiacej páky či elektronický vyhľadávací systém napojený na políciu. Ak nie sú používané, poisťovňa môže krátiť poistné plnenie.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
