Počasie je v posledných rokoch čoraz extrémnejšie. Pribúdajú záplavy či zosuvy pôdy, ktoré zapríčinili extrémne zrážky. Na slovenskom území sa vyskytlo viac veľkých povodní. Jedna z tých ničivejších bola pred štyrmi rokmi na východnom Slovensku. Veľa miestnych obyvateľov pritom doplatilo na to, že nemali poistené domy. V budúcnosti sa môže stať, že v oblastiach, kde extrémne počasie majetok ničí pravidelne, bude problém poistiť si nehnuteľnosť.
Andrej Šteiner z Inštitútu pre klímu a rozvoj ešte vlani v lete pre portál noviny.sk povedal, že sa treba pripraviť na častejšie zrážky a povodne. Dôvodom je najmä klimatická zmena, menej zelene a viac zastavaných oblastí. Poisťovne na to môžu reagovať dvomi spôsobmi. „Prvým je zásadné zvýšenie poistného, čím sa poistenie môže stať niekoľkonásobne drahším. Druhým je ukončenie uzatvárania nových poistných zmlúv v danej oblasti. Je pravdepodobné, že časom budú poisťovne pri rizikových oblastiach uplatňovať druhé riešenie,“ tvrdí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Poistenie nehnuteľnosti kryje viacero rizík, nie len povodňové škody. Oblasti, kde sa nehnuteľnosť nebude dať vôbec poistiť, preto podľa riaditeľa divízie životného poistenia spoločnosti Finportal Štefana Fajnora pravdepodobne v blízkej budúcnosti nevzniknú. „Každá oblasť môže byť vďaka určitému riziku, ktoré sa častejšie vyskytuje považovaná za rizikovejšiu, ale nie pre všetky riziká. Vždy je tak možné poistiť si nehnuteľnosť na balík rizík, kde je nižšia pravdepodobnosť jej výskytu. Pri tých rizikovejších škodách v daných oblastiach je buď vyššia sadzba, ale prísnejšie kritéria na plnenie zo strany poisťovní,“ vysvetľuje.
Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pod ministerstvom životného prostredia spracoval štúdiu ohrozenia Slovenska klimatickými hrozbami. Medzi rizikami boli extrémne horúčavy, zrážky a sucho. „Extrémnymi zrážkami a z nich plynúcimi záplavami a povodňami, ako aj zosuvmi pôdy, je najviac ohrozený okres Tvrdošín, Snina a Sobrance. Ale rizikovou oblasťou sú aj obce na dolných tokoch riek na juhu stredného Slovenska napríklad v okrese Veľký Krtíš. Najhoršie sú na tom obce, ktoré sú vysoko ohrozené viacerými javmi. Napríklad obec Kováčovce v okrese Veľký Krtíš má najvyšší stupeň ohrozenia horúčavami aj extrémnymi zrážkami. Majitelia domov v tejto oblasti budú čoskoro v ohrození prakticky v priebehu celého roka,“ upozorňuje M. Búlik.
Kedy sa nedá poistiť nehnuteľnosť
Aj poisťovne tvrdia, že za posledné roky zaznamenávajú častejší výskyt škôd v súvislosti s náhlou zmenou počasia, ale skôr na malom území. Najčastejšie takéto škody nastávajú v súvislosti so záplavou, víchricou alebo krupobitím. Na otázku Finsideru, či predpokladajú, že budú na Slovensku oblasti, v rámci ktorých nebude možné vôbec poistiť nehnuteľnosť, jednoznačne odpovedať nevedia. Zatiaľ neexistuje poisťovňa, ktorá by odmietla poistiť nehnuteľnosť na všetky riziká.
Špecifické sú tak zatiaľ len povodňové oblasti. S týmto rizikom pracujú aj niektoré poisťovne, ktoré na to využívajú takzvané povodňové mapy. Tie sa podľa ministerstva životného prostredia vypracúvajú pre geografické oblasti, v ktorých bola v predbežnom hodnotení identifikovaná existencia potenciálne významného povodňového rizika. Na mape povodňového ohrozenia je zobrazený rozsah záplav, ktoré by spôsobili povodne s priemernou dobou opakovania od raz päť rokov až po raz za tisíc rokov. Podľa máp potom poisťovňa nastavuje aj cenu krytia. Môže sa tiež stať, že nehnuteľnosť nebude v rámci zmluvy chránená pre prípad povodne. Povodňové mapy v súčasnosti uplatňujú napríklad poisťovne Uniqa či Generali.
To neznamená, že sa nehnuteľnosť nedá poistiť na iné riziká. Napríklad nehnuteľnosti v povodňovej oblasti je možné poistiť pre riziko požiaru, zemetrasenia či víchrice. Aj keby v budúcnosti vznikli nové rizikové oblasti na určitý druh poistného krytia, majitelia ho môžu mať v zmluve a poisťovňa ho nemôže zrušiť. To platí len v prípade, že je poistenie uzatvorené skôr, ako poisťovňa danú oblasť začne vyhodnocovať inak. Vtedy môže vypovedať zmluvu len pri splnení zákonných podmienok.
M. Búlik pripomína, že poisťovňa podľa legislatívy môže vypovedať zmluvu pri poistení nehnuteľnosti z niekoľkých taxatívnych dôvodov. Patria medzi ne aj zvýšené riziko a časté škodové udalosti. „Pri zvýšenom riziku sa štandardne jedná o dôsledky stavebných úprav alebo zmeny využitia nehnuteľnosti, ktoré môžu zvýšiť poistné riziko a ak majiteľ tieto zmeny nenahlási poisťovni, táto má právo pri ich zistení vypovedať zmluvu. Zvýšeným rizikom pri určitom právnom výklade môže byť napríklad aj stavba umiestnená v záplavovej oblasti či v oblasti so zvýšeným rizikovom extrémnych prejavov prírodných živlov, čoho si poisťovňa nebola vedomá,“ tvrdí analytik.
Počasie môže ovplyvniť ceny poistiek
Podľa poslednej Správy o finančnej stabilite, ktorú zverejňuje Národná banka Slovenska, v predminulom roku vzrástli náklady poisťovní na škody o 120,4 percenta. Aj keď centrálna banka v správe konštatuje, že nárast plnení vo väčšej miere znášali najmä zaisťovatelia, rastúce náklady sa môžu v konečnom dôsledku premietnuť aj do ceny poistiek. Zaisťovne sú v podstate poisťovne, ktoré kryjú iné klasické poisťovne.
Aj vlaňajšie štatistiky ukazujú, že škody následkom živlov každoročne stúpajú. Poisťovňa Uniqa napríklad vlani riešila vyše 1 200 poistných udalostí za viac ako 4,7 milióna eur, ktoré spôsobili živelné pohromy. Priemerná škoda predstavovala minulý rok takmer 4 000 eur. Vo všetkých parametroch poisťovňa vlani zaznamenala zásadný medziročný nárast. Jej hovorkyňa Beáta Lipšicová tvrdí, že cenu poistného v oblasti poistenia živlov ovplyvňujú dlhodobé štatistiky týkajúce sa ich množstva a výšky škôd, no tie sa v čase menia len veľmi málo, preto aj ceny zostávajú skôr stabilné. „Rizikom, ktoré vplýva na cenu vo všeobecnosti citlivejšie, je poistenie povodne a záplavy, u ktorého je cena závislá na danej lokalite a môže a meniť podľa nových poznatkov a stanovených povodňových zón,“ vysvetľuje.
Viac živelných škôd v minulom roku riešila aj Allianz – Slovenská poisťovňa. Išlo o viac ako 11 500 poistných udalostí spôsobených prírodnými živlami, čo je o 185 percent viac ako rok predtým. Náklady za ne presiahli 16,8 milióna eur, čo je najviac za posledných päť rokov. Druhý najškodovejší živel boli povodne a záplavy, ktoré spôsobili 2 472 škôd, čo je medziročný nárast o 433 percent. Allianz za ne vyplatil viac ako 3,7 milióna eur. Nasledovali atmosférické zrážky s 1 725 škodami a víchrice s 1 698 škodami. Hovorkyňa poisťovne Helena Kanderková pripomína, že škodovosť je jedným z dôležitých faktorov, ktoré významne ovplyvňujú výšku poistného v danom odvetví. „Pokiaľ škodovosť stúpne, premietne sa to aj do ceny poistného,“ uvádza H. Kanderková.
Komunálna poisťovňa vníma situáciu na Slovensku v rámci živelných rizík ako udržateľnú a aj napriek narastajúcim vplyvom počasia a hrozbe prírodných nebezpečenstiev ako stálu. „Vzhľadom k uvedenému sa častejšie venujeme nastaveniu poistenia pre klientov na vyššie, resp. reálne poistné sumy, aby v prípade poistnej udalosti mohlo byť poskytnuté zodpovedajúce plnenie a naši klienti neboli vystavení napríklad podpoisteniu. Aktuálne rovnako tak poisťovňa neuplatňuje medziročné navýšenie poistného z dôvodu vyššej škodovosti klienta,“ upresňuje hovorca Komunálnej poisťovne Dalibor Mihalkin.
Cenu kvôli ničivým živlom zatiaľ nemení ani poisťovňa Union, no priznáva, že zvýšený počet škôd môže mať vplyv na cenu poistného.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
