Ku každej dopravnej nehode netreba nevyhnutne volať políciu. Zákony totiž presne definujú, kedy treba volať políciu k dopravnej nehode a kedy nie. Jedným z kritérií je aj výška škody na vozidlách.
Keď napríklad niekto na parkovisku narazí do iného auta a škoda nie je vyššia ako 3 990 eur, políciu kvôli „pokrčeným plechom“ volať nemusí.
Zároveň musí platiť, že sa účastníci zhodnú na vinníkovi, nikto nešoféroval opitý alebo nadrogovaný, na mieste nie sú ranení, nepoškodil sa verejný majetok a z vozidiel nič nevyteká. Legislatíva to vtedy považuje za takzvanú škodovú udalosť.
Podmienka s výškou škody sa ale nepozdáva skupine koaličných poslancov, ktorý ju chcú zo zákona vyhodiť. Vyplýva to z ich návrhu novely zákona o cestnej premávke, ktorý už prešiel prvým čítaním v parlamente.
Definovanie presnej sumy, do ktorej výšky je ešte nehoda považovaná za škodovú udalosť, je podľa poslancov „z hľadiska hospodárskeho a ekonomického vývoja od roku 2009 prekonaná.“
Menej pokút
Poslanci v návrhu argumentujú zbytočným blokovaním premávky a praxou v zahraničí. Keď sa na ceste stane nehoda a budú dodržané podmienky škodovej udalosti, účastníkom to podľa nich umožní využiť právo si vec vybaviť cestou náhrady škody prostredníctvom poisťovne.
„Odstráni sa zbytočné blokovanie a obmedzovanie plynulosti cestnej premávky až do príchodu policajta na miesto udalosti. V prípade, ak by niektorý z účastníkov takejto škodovej udalosti trval na príchode policajta na miesto udalosti a policajt zistí, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre škodovú udalosť, nebude potrebná rozsiahla dokumentácia danej udalosti, čím sa takisto podstatne zníži zbytočné blokovanie a obmedzovanie plynulosti cestnej premávky,“ tvrdia poslanci, ktorí predložili novelu zákona.
Pravidlo s výškou škody je podľa nich tiež diskriminačné voči vinníkom nehody, pretože v súčasnosti je v mnohých prípadoch vyššia ako 3 990 eur. Keďže sa už k takej nehode musí volať polícia, vinník dostane spravidla aj pokutu.
Návrh medzičasom pripomienkovala Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO), ktorá s vypustením tejto podmienky nesúhlasí. Podľa dokumentu s jej pripomienkami, ktorý má portál Finsider k dispozícii, zmena nezjednoduší poškodenému uplatnenie náhrady škody, ale skôr naopak.
SLASPO argumentuje tým, že poškodený síce má právo na náhradu škody, ale v tomto prípade ho musí sám preukázať, nielen čo „do rozsahu náhrady, ale hlavne kto a prečo za škodu zodpovedá.“ Zložitejšie preukazovanie nároku tak predĺži čas procesu likvidácie pri škodových udalostiach, ktoré doteraz objasňovala a dokumentovala polícia.
Zmena zákona by tiež podľa SLASPO spôsobila zvýšenie nákladov poisťovní na vybavovanie poistných udalostí, rast počtu sporov medzi účastníkmi nehôd a rast počtu poistných podvodov.
Bez policajnej správy
Niektoré výhrady potvrdzujú aj poisťovne, ktoré oslovil portál Finsider. Tie hovoria, že napríklad v prípade spornejších nehôd bude musieť poisťovňa škodu viac došetrovať a preverovať po vlastnej línii, keďže už nebude mať k dispozícií policajné správy, z ktorých pri riešení poistnej udalosti vychádzala.
„Policajné vyšetrovanie zo svojej podstaty práve prítomnosťou policajných odborníkov pomáha pri došetrovaní právneho základu nároku, pomáha vniesť svetlo do detailných okolností príčiny vzniku dopravných nehôd,“ vysvetľuje hovorkyňa poisťovne Uniqa Beata Lipšicová.
Pripustila, že vo veľkom percente prípadov sú motoristi schopní dohodnúť sa na mieste nehody na zavinení a zachytiť okolnosti do spoločných záznamov o dopravnej nehode, ktoré na mieste vypĺňajú. „Pokiaľ sa účastníci dopravnej nehody na jej zavinení zhodnúť nedokážu, odporúčame im aj po nadobudnutí účinnosti novely políciu radšej kontaktovať,“ odporúča B. Lipšicová.
Riaditeľ divízie neživotného poistenia Finportalu Štefan Fajnor síce vraví, že novela by na jednej strane uľahčila situáciu motoristom, no zároveň by zvýšila náklady poistného plnenia, ktoré by si poisťovne nemohli pýtať od vinníka nehody.
Mohlo by sa to stať v prípadoch, keď ide o malú škodovú udalosť, ale vinník je napríklad pod vplyvom alkoholu. Bez prítomnosti policajnej hliadky sa to v podstate dokázať nedá. Poisťovňa tak od neho nemôže vymáhať škodu, ktorú zaňho zaplatila poškodenému.
Ak by bol nárast počtu prípadov, pri ktorých si poisťovňa nemohla vymáhať peniaze, výrazný, je podľa Š. Fajnora pravdepodobné, že „poisťovne prehodnotia výšku jednotlivých sadzieb.“ Táto zmena sa tak môže odraziť aj na výške poistného, ktoré ľudia platia.
Suma je aj v podmienkach
Výška škody sa objavuje aj v takzvaných všeobecných poistných podmienkach. B. Lipšicová však pripomína, že sa to netýka povinného zmluvného poistenia (PZP), ktoré je zákonné.
Iné to však môže byť pri havarijnom poistení. „Čo sa týka havarijného poistenia, vo všeobecných poistných podmienkach takúto podmienku máme, ale je skôr procesného preukazovacieho charakteru. Platí, že poisťovňa aj klient sa musia riadiť prioritne zákonom a môžu vyžadovať doloženie policajnej správy len v zákonom stanovených medziach,“ tvrdí B. Lipšicová.
Š. Fajnor to vysvetľuje tak, že všeobecné poistné podmienky sa odvolávajú na zákon. Ak sa zákon zmení, budú sa mu musieť poistenci aj poisťovne prispôsobiť.
To podľa jeho slov nemusí platiť v prípade, ak by sa teoreticky podmienky neodvolávali na zákon, ale mali by v sebe priamo zakomponované, že vodič musí volať políciu pri nehode so škodou nad 3 999 eur. „Aj po zmene zákona by klient, ktorý má uzatvorenú takúto zmluvu, musel volať políciu,“ tvrdí Š. Fajnor s tým, že by to platilo až do momentu, kedy by poisťovňa napríklad vypovedala zmluvu alebo nevydala verejný prísľub, ktorý by v nich upravoval poistné podmienky.
Niektoré poisťovne sumu v podmienkach nemajú zakomponovanú vôbec. Ide napríklad o Allianz – Slovenskú poisťovňu. „Jediným tlačivom, kde sa odporúčanie volať políciu spomína, je Správa o nehode. V prípade, že navrhovaná zmena prejde, tento dokument upravíme,“ povedala jej hovorkyňa Helena Kanderková.
Ak sa poslanci rozhodnú podmienku výšky škody pri nehode odstrániť, SLASPO ako alternatívu odporúča aspoň nahradiť ju inou formuláciou. Podľa nej by sa polícia volala k nehode, ak na niektorom z vozidiel vzniklo poškodenie hlavných bezpečnostných prvkov. Odvoláva sa tým na paragraf upravujúci dôsledky nehody, ktorý platí od januára tohto roka.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
