Nahlasovanie poistných udalostí má pri niektorých druhoch poistenia svoje lehoty. Ak ich niekto nedodrží, poisťovňa má právo na krátenie poistného plnenia. Pri povinnom zmluvnom poistení (PZP) zase vyplatí peniaze poškodenému a potom si ich môže pýtať naspäť od svojho klienta. „Poisťovne uplatňujú regres vždy, keď môžu. Je tomu tak aj pri neskorom nahlásení poistnej udalosti zo strany ich klienta. Ide o jeden z najčastejších dôvodov regresu,“ hovorí pre Finsider konateľ spoločnosti Arbitra Dalimil Hatok. Jeho firma zastupuje ľudí napríklad pri uplatňovaní škody na zdraví, ktoré vznikli pri dopravnej nehode.
Poisťovňa podľa jeho slov neuvádza skutočnú súvislosť medzi omeškaním ohlásenia udalosti a vznikom nejakej škody na jej strane. „Pri niekoľkých dňoch omeškania v podstate ani nevzniká, respektíve sa môžeme domnievať, že by uvedené poisťovateľ ani nevedel preukázať. Odvoláva sa (poisťovňa, pozn. redakcie) len na zákonné znenie, na základe ktorého má nárok na regres až do celej výšky uhradeného plnenia,“ pokračuje D. Hatok.
Finsider sa v tejto súvislosti obrátil na viacero poisťovní na slovenskom trhu. Na otázky nakoniec reagovala len Allianz – Slovenská poisťovňa. Jej hovorkyňa Helena Kanderková hovorí, že pri väčšine poistení nie je stanovená osobitná lehota pre nahlásenie a platí, že škodu je poškodený povinný nahlásiť bez zbytočného odkladu. „Pri neskorom nahlásení totiž môže vzniknúť problém pri preukazovaní poškodenia,“ zdôrazňuje hovorkyňa. Okrem toho pripomína, že existujú zákonné lehoty a platia ustanovenia v legislatíve. Poisťovňa si tiež môže pri niektorých rizikách v poistných podmienok stanoviť vlastné lehoty pre nahlásenie.
„V rámci životného poistenia máme pri niektorých rizikách v zmysle našich poistných podmienok stanovené lehoty pre nahlásenie. Konkrétne úraz je potrebné nahlásiť do 14 dní od jeho vzniku a do desiatich dní, ak ide o úraz dieťaťa. Pri práceneschopnosti je škodu potrebné nahlásiť do 14 dní od uplynutia karenčnej doby dohodnutej v poistnej zmluve. Lehoty na nahlásenie škody máme stanovené aj pri niektorých rizikách v cestovnom poistení, napríklad pri poistení storna je potrebné škodu, respektíve skutočnosť, ktorá bráni zúčastniť sa cesty nahlásiť do piatich dní. Pri nedodržaní týchto lehôt má poisťovňa právo poistné plnenie krátiť,“ dodáva H. Kanderková.
Lehoty pre životné a neživotné poistenie
Treba tiež rozlišovať medzi tým, čo je regres a čo krátenie poistného plnenia. Ak niekto napríklad nezaplatí načas PZP a na ceste spôsobí škodu, poisťovňa ju uhradí ako v bežnom prípade. Od vinníka si môže následne pýtať časť alebo celú sumu, ktorú za škody zaplatila. Vtedy ide o takzvaný regres, ktorý si poisťovňa uplatňuje len pri poistení zodpovednosti, kde nastáva plnenie poisťovne voči tretej strane. Okrem PZP môže ísť o zodpovednosť pri poistení majetku a poistenie zodpovednosti pri podnikateľoch. Pri klasickom havarijnom poistení alebo inom majetkovom poistení sa regres neuplatňuje, poisťovňa by skôr krátila poistné plnenie.
Samotné lehoty nahlásenia existujú napríklad pri povinnej poistke na auto. Zákon o PZP hovorí, že poistnú udalosť na ceste treba nahlásiť do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky. V prípade nehody v zahraničí je lehota 30 dní po jej vzniku.
Podľa riaditeľa divízie neživotného poistenia z Finportalu Štefana Fajnora vo všeobecnosti platí, že poistná udalosť sa má hlásiť bez zbytočného odkladu. „Každú poistnú udalosť posudzuje poisťovňa a likvidátor individuálne a pri nedodržaní stanovených lehôt môže túto skutočnosť poisťovňa zohľadniť pri poistnom plnení,“ vysvetľuje Š. Fajnor. Robí to cez krátenie poistného plnenia, alebo regresom voči osobe, ktorá za škodu zodpovedá.
Pri životnom poistení môže do hry vstupovať aj Občiansky zákonník. „V zmysle Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a začína plynúť rok po poistnej udalosti. Ak poistený alebo oprávnená osoba nenahlási poistnú udalosť v tejto lehote, poisťovňa má právo zamietnuť poistné plnenie,“ vysvetľuje produktová špecialistka pre životné poistenie z Finportalu Alexandra Chmelová.
Osobitnými podmienkami sa riadi poistenie denného odškodného v prípade úrazu a poistenie práceneschopnosti. Tieto dve pripoistenia majú v poistných podmienkach stanovené lehoty, do ktorých je potrebné nahlásiť poistnú udalosť. Po ich prekročení má poisťovňa právo na krátenie poistného plnenia. „Lehoty sa v závislosti od poisťovne pohybujú už od siedmich dní, preto je vhodné neodkladať si túto povinnosť,“ tvrdí A. Chmelová.
Ako funguje krátenie poistného plnenia
Sprostredkovatelia tvrdia, že väčšina poisťovní už v tejto dobe ponúka on-line hlásenie poistnej udalosti prostredníctvom webových stránok alebo mobilných aplikácií. Zároveň je možnosť hlásenia telefonicky na infolinke alebo cez svojho finančného agenta, ktorý vie celý proces vybaviť za klienta.
D. Hatok upozorňuje, že pri nahlasovaní škody z PZP je nutné použiť písomnú formu. Viaceré on-line formuláre podľa neho totiž neumožňujú stiahnuť si či vytlačiť potvrdenku a klientom nepríde z poisťovne žiadna notifikácia nahlásenia udalosti. Poistenec potom podľa neho nevie, či poisťovňa on-line nahlásenie zaregistrovala. „Udalosť je ale možné ohlásiť aj Slovenskej kancelárii poisťovateľov (SKP), čo by sme odporučili v prípade, ak nie je úplne jasné, kde bolo vozidlo v čase nehody zákonne poistené. Radšej ohlásiť udalosť v zákonnej lehote aspoň do SKP, ako nikde,“ tvrdí konateľ firmy Arbitra.
Firma D. Hatoka má s prípadmi neskorého nahlásenia niekoľko skúseností. Napríklad nedávno riešili prípad, kde rodina do niekoľkých dní po nehode riadne ohlásila v pobočke poisťovne udalosť, pracovník im nevydal žiadne písomné potvrdenie a po niekoľkých mesiacoch uviedol, že nič nenahlásili. „Poisťovňa ich regresovala a ustúpila až po sťažnosti a internom vyšetrovaní, kde zrejme zistili, že ich pracovník neuviedol pravdivé údaje. Jednalo sa pritom o sumu vyše 20-tisíc. Za také konanie sa napokon ospravedlnili,“ uvádza príklad D. Hatok.
Aktuálne firma rieši aj prípad, kde poisťovňa regresuje svojho klienta za nenahlásenie poistnej udalosti. Išlo o dopravnú nehodu. Omeškanie bolo 11 dní nad rámec zákonnej lehoty, pričom vodič i spolujazdec boli priamo po nehode hospitalizovaní v nemocnici. Akútna liečba u vodiča trvala asi dva týždne. Po prepustení domov nahlásili udalosť na 14. deň. Požadovaný regres vo výzve bol vo výške desať percent, čo tvorí sumu takmer 2 000 eur. „Je tiež dobré spomenúť, že oznámenie poistnej udalosti sa vyžaduje aj v prípade, že sa jedná o nehodu, kde sú poškodení rodinní príslušníci alebo v prípade, že zdanlivo nedošlo k veľkej škode. Radšej odporúčame ohlásiť každú poistnú udalosť včas,“ uzatvára D. Hatok.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
