Poisťovne chceli vyriešiť nepoistené autá, no nepochodili. Po zmene zákona ešte pribudnú neplatiči PZP, tvrdí šéf asociácie poisťovní

Poisťovne, ale ani motoristi sa stále nedočkali novely zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP), ktorá má okrem iného implementovať európsku smernicu MID (smernica o poistení motorových vozidiel). Novela rieši napríklad zavedenie povinných poistiek na elektrokolobežky či zvýšenie maximálnych limitov poistného krytia.

Výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO) a Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) Martin Kaňa v rozhovore pre Finsider tvrdí, že novela opomína nepoistené vozidlá, ktorých je na Slovensku takmer deväť percent. Kvôli tomu, že v zákone chýba aj evidencia elektrokolobežiek, podľa jeho slov pribudnú ďalší neplatiči PZP.

Vláda bude v marci rokovať o novele zákona o PZP, ktorá má implementovať aj smernicu MID. Zákon mal pritom už platiť. Nebudú omeškaním poškodení ľudia napríklad kvôli tomu, že novela zvyšuje maximálne limity na krytie majetku a zdravia?

Priame poškodenie klientov nehrozí. Limity sa síce novelou zákona zvyšujú, ale nemyslím si, že by súčasné limity v povinnom zmluvnom poistení na škody neboli dostatočné. Navyše, viaceré poisťovne na Slovensku už ponúkajú PZP s vyšším krytím, ako ukladá v súčasnosti stále platný zákon o PZP.

Novela rieši aj výmenu dát, respektíve vytvorenie spoločného registra, kde budú informácie o každom uzatvorenom poistení. Čo to prinesie poisťovniam a čo klientom?

Centrálna databáza už v súčasnosti existuje a sú v nej zmluvy o PZP. V súčasnosti rokujeme s ministerstvom vnútra, aby výmena dát prebiehala lepšie a rýchlejšie. Nesúvisí to však s transpozíciou smernice.

Poistenie elektrokolobežiek bez evidencie

Novela zákona rieši aj poisťovanie elektrických bicyklov a kolobežiek. Stále chýbajú pravidlá ich evidencie. Nebude to predstavovať problém pre poisťovne?

Novela v zmysle smernice rozširuje okruh povinného zmluvného poistenia na vozidlá s vlastným pohonom, ktoré majú maximálnu konštrukčnú rýchlosť 14 kilometrov za hodinu a vážia viac ako 25 kilogramov alebo tie s konštrukčnou rýchlosťou viac ako 25 kilometrov za hodinu. Vzhľadom na parametre predávaných a prevádzkovaných elektrokolobežiek na Slovensku však väčšina z nich nebude musieť mať PZP. Tie, ktoré áno, nebudú podliehať evidencii. Nemyslím si však, že to bude pri tvorbe produktov poistenia zásadný problém.

Nevznikne po zmene zákona len nová veľká skupina ľudí bez povinnej poistky? Už pri vozidlách majitelia niekedy nedostanú pokutu alebo je veľmi nízka.

Asi to nebude veľká skupina, ale zrejme naozaj pribudnú aj neplatiči nového druhu poistenia. Áno, ťažko sa to bude sledovať, keďže elektrokolobežky, ktoré budú podliehať povinnosti mať poistenie, nie sú a ani nebudú musieť byť evidované. Pri motorových vozidlách podľa dnešnej legislatívy evidenciu máme a percento nepoistených je pri nich na úrovni takmer deväť percent. Pri elektrokolobežkách môžeme predpokladať, že to bude ešte viac.

Chystajú poisťovne informačnú kampaň o novej povinnej poistke, aby nepribudlo veľa nových neplatičov?

O novej právnej úprave a jej aplikácii do praxe diskutujeme s príslušnými ministerstvami. Problémom je rozdielnosť v pravidlách pre vlastníkov elektrokolobežiek či elektrobicyklov v rámci krajín Európskej únie (EÚ). Bude preto dôležité informovať klientov, že pri vycestovaní s elektrokolobežkou do zahraničia si musia overiť požiadavky jednotlivých krajín na ich prevádzku a tiež aj prípadnú potrebu poistenia zodpovednosti.

Štát nevyriešil autá bez poistky

Čo zásadné podľa vás v novele zákona o PZP chýba?

Chýba nám riešenie nepoistených vozidiel, ktorých je na Slovensku takmer deväť percent oproti krajinám V4, kde sa toto číslo pohybuje do dvoch percent. Spomínané krajiny úspešne bojujú proti nepoisteným vozidlám zavedeným poplatkom za nepoistené motorové vozidlo. Znáša ho nepoistený a prispieva tým na úhradu škôd, ktoré nepoistené vozidlá spôsobujú. Je vyrubený za celú dobu, počas ktorej vozidlo nemalo PZP. Je potrebné si uvedomiť, že prevádzkovanie vozidiel bez poistenia má vplyv na cenu PZP tých, ktorí si poctivo poistku platia.

Škody spôsobené nepoistenými vozidlami sú totiž hradené z garančného fondu SKP, do ktorého prispievajú poisťovne poskytujúce PZP z poistného platiacich majiteľov vozidiel. V roku 2023 poisťovne dotovali garančný fond sumou desať miliónov eur a táto suma v roku 2024 už pravdepodobne nebude postačovať. Návrhy na riešenie situácie sme ministerstvám predkladali už v priebehu minulého roka, nenašli sme však politický konsenzus na zavedenie príspevku za nepoistené vozidlo.

Niektoré vozidlá ale v skutočnosti nejazdia po cestách a sú odstavené v garážach. Mali by ich majitelia platiť navrhovaný poplatok za nepoistené vozidlo aj napriek tomu, že nejazdia?

Všetky motorové vozidlá v premávke majú spĺňať podmienky prevádzky na pozemných komunikáciách, čiže okrem súladu s technickými požiadavkami na prevádzku, majú byť poistené. Ak nejakú dobu nejazdia, majiteľ môže požiadať o dočasné vyradenie z prevádzky a vtedy nemá povinnosť mať poistenie. Ale tu hovoríme o majiteľoch, ktorí tento krok neurobili a poistenie na svoje vozidlo nemajú.

Predpokladom na cielený postih vozidla bez poistenia sú kvalitné údaje, ktoré SKP spracúva od poisťovní a z centrálnej evidencie motorových vozidiel ministerstva vnútra. Ak dokážeme na dennej báze zabezpečiť dobrú a rýchlu výmenu dát medzi SKP a ministerstvom vnútra, z veľkej časti tak eliminujeme problémy pri stanovení a adresovaní príspevku osoby bez poistenia iba na tie vozidlá, ktorých majiteľ zanedbal povinnosť poistenia.

Keď niekto neplatí povinné poistenie, aké sú záruky, že bude platiť poplatok za vozidlo bez poistenia?

Treba si uvedomiť, že niektorí ľudia nemajú uzatvorené toto poistenie aj z nevedomosti. Tých bude potrebné vyzvať, aby zaplatili poplatok, ale súčasne aj k tomu, aby si poistenie uzatvorili. Cieľom našich návrhov je, aby všetky vozidlá v cestnej premávke boli poistené tak, ako to vyžaduje zákon.

Je návrh postavený tak, že môže v budúcnosti platiť aj na neplatičov PZP na elektrokolobežky?

Počet nepoistených vozidiel sa zisťuje porovnaním registra evidovaných vozidiel a poistených vozidiel. Pri elektrokolobežkách to však nebude možné, keďže nie sú a pravdepodobne ani nebudú evidované. Problémom je aj preukazovanie povinnosti mať poistenie pri bežnej cestnej kontrole. Tieto aplikačné problémy však budú riešiť aj iné krajiny, čo nás môže inšpirovať pri ich riešení aj u nás.

Bude poplatok pre osobu bez poistenia vyšší ako cena za PZP?

Určite áno. Keby to tak nebolo, ľudia by nemali motiváciu uzatvoriť si povinné poistenie. V krátkodobom horizonte sa môže stať, že niektorí majitelia vozidiel zaplatia poplatok, ale neuzatvoria si PZP. Z dlhodobého hľadiska je to však neekonomické. Podobný systém je zavedený napríklad v Českej republike, kde podľa štatistík funguje.

Čelné sklo nepatrí do PZP, tvrdí Martin Kaňa

Viackrát ste povedali, že škody na čelnom skle by sa nemali preplácať z povinného zmluvného poistenia. Ľuďom to ale garantuje legislatíva, tak prečo by si nemali nárokovať takúto škodu?

Ak hovoríme o stanovisku Národnej banky Slovenska k čelným sklám a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (NS SR) z roku 2014, poisťovne ich rešpektujú. Častokrát vysvetľujeme, že NS SR rozhodla iba o tom, že odskočený kamienok z auta súvisí s prevádzkou motorového vozidla. Stále však platí, že je nutné vždy zistiť, od ktorého auta kamienok odskočil, a teda z koho poistenia zodpovednosti sa bude škoda hradiť.

Zákon hovorí, že škodu na čelnom skle si môžete nárokovať z povinného poistenia vinníka. Určiť vinníka je však problematické. Bez kamerového záznamu je takmer nemožné určiť, odkiaľ odskočil kameň do čelného skla auta, či z auta, ktoré ide pred ním alebo oproti nemu. Samotný domnelý vinník totiž nevie so stopercentnou istotou potvrdiť, že tomu tak skutočne bolo a následné dokazovanie je zložité.

Napriek tomu súdy už viackrát rozhodli v prospech poškodených v prípadoch, keď im škodu poisťovňa nechcela preplatiť. Nehľadáte možnosti, ako túto problematiku vyriešiť, aby tieto prípady nekončili na súdoch?

Podľa mňa existujú len dve správne formy. Škoda môže byť preplatená z havarijného poistenia, alebo z pripoistenia čelného skla k PZP. Obe sú transparentné a správne. V niektorých európskych krajinách práve kvôli spornému a zdĺhavému dokazovaniu zavinenia, ktoré stojí čas a peniaze, sú škody na čelnom skle z PZP úplne vylúčené.

Dlhé roky robí poisťovniam problémy nemajetková ujma, ktorú dostávajú pozostalí po obetiach dopravných nehôd. Jej výška závisí v podstate od sudcov. Mal by to podľa vás nejako regulovať zákon?

Dlhodobo upozorňujeme na fakt, že otázku nárokov pozostalých po obetiach dopravných nehôd o nemajetkovú ujmu je potrebné riešiť v Občianskom zákonníku. Nemajetková ujma nie je v súčasnosti do rozsahu poistného krytia v PZP zahrnutá a ani v minulosti zahrnutá nebola. Súdy však začali vykladať nezmenenú legislatívu tak, že pozostalým nárok o nemajetkovú ujmu priznávajú. Poisťovne nespochybňujú, že úmrtie blízkej osoby je vážnym zásahom do súkromia a duševného zdravia blízkych osôb.

Na druhej strane nie je správne, že neexistujú legislatívne pravidlá pre odškodňovanie nemajetkovej ujmy pozostalým. Takáto situácia žiaľ nahráva právnej neistote pre všetkých zúčastnených – pre vinníkov dopravných nehôd, pre poisťovne, ale najmä pre pozostalých. Legislatíva by mala jasne špecifikovať, akému okruhu osôb nemajetková ujma po pozostalých patrí a v akej výške. Mnohé členské štáty EÚ majú legislatívny rámec nemajetkovej ujmy stanovený. A takýto rámec je – práve vzhľadom na rozdielne rozhodovanie súdov – určite potrebný aj na Slovensku.

Zelená karta v mobile

Valné zhromaždenie Rady kancelárií CoB prijalo rozhodnutie, podľa ktorého od januára budúceho roka všetky členské krajiny povinné akceptovať zelenú kartu v elektronickom formáte PDF. Znamená to, že aj pri cestnej kontrole alebo pri úradných úkonoch bude stačiť ukázať zelenú kartu v mobile?

V zásade áno.

Ministerstvo financií tvrdí, že na zelenú kartu v mobile netreba meniť zákon, ale ministerstvo vnútra hovorí presný opak.

Platnosť povinného poistenia musíte podľa zákona zelenou kartou len preukázať. Legislatíva už nehovorí, akou formou. Nedávno sme informovali ministerstvo vnútra aj dopravnú políciu o rozhodnutí Rady kancelárií o povinnosti členských štátov akceptovať stanovený PDF formát zelenej karty.

Nemala by už teraz polícia akceptovať zelenú kartu aj v elektronickej podobe, keď to zákon nevylučuje?

Podľa názoru SKP áno, preto sa snažíme v tejto situácii zladiť prístup všetkých zainteresovaných tak, aby v konečnom dôsledku boli vodiči správne informovaní.

Pre dvomi rokmi Uniqa a Generali vrátili slovenskú licenciu a odvtedy pôsobia ako pobočky poisťovne z iného členského štátu. Chystajú sa to urobiť aj iné poisťovne na Slovensku?

O tom neviem. V prípade spomínaných poisťovní ide o logické kroky, ktoré zrejme môžu nasledovať aj iné poisťovne na trhu. Súvisí to s veľkosťou trhu, slovenským daňovo-odvodovým zaťažením a tiež konkurenčným tlakom. Náročnosť kapitálu je nižšia pri pobočke poisťovne.

SLASPO a SKP majú už len jedného riaditeľa

Už nejaký čas funguje SLASPO a SKP pod jedným vedením. Predtým mali SLASPO a SKP samostatného riaditeľa. Prečo sa to zmenilo?

Obe inštitúcie majú niektorých členov spoločných. Okrem toho bol záujem vytvoriť koordinovanú činnosť oboch inštitúcií a postupne zjednocovať témy, ktoré sú spoločné.

Ako ste sa dostali na post výkonného riaditeľa?

Prihlásil som sa do výberového konania. Malo niekoľko kôl, prihlásilo sa niekoľko kandidátov, prebehlo viacero stretnutí a predkladal som stratégiu o ďalšom fungovaní oboch inštitúcii. Ako bývalý šéf poisťovne mám tiež prax v sektore a bol som aj členom zhromaždenia v SLASPO.

Ako to zatiaľ funguje, keď musíte viesť SLASPO aj SKP?

Právne sú úplne rozdielne, keďže SKP je zriadená zákonom a SLASPO je záujmové združenie právnických osôb. Zatiaľ to funguje dobre, pretože existujú viaceré oblasti, v rámci ktorých má zmysel spolupracovať. Potom sú oblasti, kde je obsah práce pre právne formy rozdielny a nie je pri nich dôvod na užšiu spoluprácu. Výhodou je, že obe spoločnosti už v súčasnosti sídlia na jednej adrese.

Na trh PZP vstúpila nová poisťovňa Pillow. Stane sa členskou poisťovňou v SLASPO?

Každá poisťovňa ponúkajúca PZP, je povinná byť členom Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Žiadosť poisťovne o členstvo v SLASPO sme však doteraz nedostali. Priznám sa, že ma vstup tejto poisťovne na trh prekvapil. Slovenský trh PZP je dosť silno koncentrovaný. Otázkou je, či na takomto trhu ešte je potenciál na získavanie nových klientov a rast kmeňa novej poisťovne. Tiež bude zaujímavé sledovať, či bude Pilow rozširovať svoje portfólio aj o iné produkty mimo PZP a či bude mať záujem byť členom SLASPO.

V lete by sa mal zmeniť zákon o PZP. Mnohé nedostatky v ňom napriek upozorneniam zostanú