Manželský pár zo stredného Slovenska sa na aute vracal z nákupov v Poľsku. Pri prechode cez hranice sa na ceste vytvorila kolóna. Napriek tomu, že autá sa za sebou posúvali len veľmi pomaly, do manželov narazilo iné vozidlo. Po prvotnom šoku odstavili obe vozidlá na krajnici a začali riešiť situáciu. Vinník chcel zavolať políciu, ale na tiesňovej linke mu dispečer povedal, že príchod polície nie je potrebný, ak je jasné, ako nehoda prebehla a kto je vinníkom. Inými slovami, ak sa účastníci vedia medzi sebou dohodnúť.
Na mieste preto spísali správu o nehode, vymenili si údaje a urobili fotodokumentáciu. Keď chceli manželia na druhý deň riešiť nehodu s poisťovňou vinníka, zistili, že im so škodou nepomôže. Vinník totiž za poistku dlhodobo neplatil a jeho auto tak bolo oficiálne bez povinného zmluvného poistenia (PZP). Manželov poisťovňa len informovala, že musia kontaktovať Slovenskú kanceláriu poisťovateľov (SKP).
Nehoda, pri ktorej nemá vinník uzatvorené PZP, sa totiž nikdy nerieši v poisťovni. Keďže majiteľ auta nemá poistenie, nemá ani poisťovňu, ktorá by za neho škodu uhradila. Škody sa v takom prípade hradia z takzvaného garančného fondu SKP. Kancelária poisťovateľov následne vyplatené plnenie za škody vymáha od vinníkov. SKP na svoju činnosť potrebuje ročne zhruba šesť až sedem miliónov eur. Tieto prostriedky platia vo forme príspevkov poisťovne z vyzbieraného poistného, teda na nepoistených motoristov sa skladajú všetci, ktorí poistku platia. Vlani poisťovne poslali do fondu desať miliónov eur.
Obhliadku robia poisťovne
Každý, komu spôsobí škodu vodič bez povinnej poistky, preto musí kontaktovať samotnú kanceláriu poisťovateľov. Robí sa to cez jednotné tlačivo, ktorým sa oznamuje škodová udalosť. Treba ho vypísať, podpísať a spolu so správou o nehode či fotkami poslať cez e-mail alebo poštou do bratislavskej pobočky SKP.
Kancelária nemá ľudí, ktorí robia obhliadky poškodených vozidiel. „Obhliadku poškodeného vozidla, prípadne poškodených vecí vám môže vykonať ktorákoľvek poisťovňa, ktorá poskytuje povinné zmluvné poistenie. Môže to byť aj vaša poisťovňa,“ tvrdí SKP. Poisťovňa potom dokumenty o obhliadke pošle priamo do kancelárie poisťovateľov, ktorá už urobí samotné šetrenie. Až po ňom poškodeným oznámi, na čo majú nárok.
Ak sa na miesto nehody neprivolala polícia, najdôležitejším dokumentom pri poistnej udalosti je správa o nehode. Ak je riadne vyplnená a všetkými účastníkmi nehody podpísaná, ide v podstate o listinný dôkaz. Stáva sa, že správu o nehode poisťovne niekedy neakceptujú, pretože napríklad jeden z účastníkov nehody dodatočne tvrdí, že nehodu nezavinil. Preto je dôležité samotnú škodu zdokumentovať napríklad aj fotografiami.
Nehoda bez PZP
Pri nehode sa tiež môže ukázať, že vinník síce má uzatvorené PZP, ale nezaplatil ho včas. Poisťovňa vtedy škodu uhradí ako v bežnom prípade. Od vinníka si môže následne pýtať časť alebo celú sumu, ktorú za škody zaplatila. Ide to takzvaný regres. Poisťovniam to dovoľuje zákon o PZP. Ten hovorí, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré vyplatila pri škode, ak nebola poistka zaplatená v čase nehody.
Napríklad Allianz – Slovenská poisťovňa si v týchto prípadoch uplatňuje 20-percentný regres z celkového vyplateného poistného plnenia poškodenému. Ak poistený zaplatí poistné v deň dopravnej nehody, respektíve poistné je pripísané na účet v deň nehody, vtedy regres neuplatňuje vôbec. Generali k takýmto prípadom pristupuje individuálne a prihliada na konkrétne okolnosti. Keď niekto poistné nezaplatí, skúma, aká bolo dohodnutá frekvencia platieb a o aké veľké omeškanie ide. Uniqa zase tvrdí, že ak si aj regres nárokuje, nikdy si nepýta celú zaplatenú škodu a v prípade námietok klienta sa snaží zohľadniť každý prípad individuálne.
Ak si niekto nemôže dovoliť zaplatiť poistné, mal by sa obrátiť na poisťovňu a dohodnúť si napríklad zmenu frekvencie platenia. Poisťovne okrem toho spravidla zasielajú svojim klientom aj avízo na úhradu poistného dostatočne vopred.
S pokutami a vymáhaním je problém
Napriek tomu, že škody dokáže zaplatiť aj SKP, pri následnom vymáhaní plnenia od vinníka je menej úspešná. Bývalý riaditeľ kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete v archívnom rozhovore pre Finsider uviedol, že úspešnosť regresov je na úrovni 30 percent.
Samotný garančný fond pritom financujú ľudia, ktorí poistku majú a platia si ju. V tomto smere je totiž neefektívne trestanie motoristov, ktorí si PZP neplatia alebo si poistku neuzatvoria. Postih vo forme pokút voči majiteľom týchto vozidiel je momentálne v gescii okresných úradov. Na mieste môže pokutu uložiť aj polícia.
Väčšina motoristov v praxi zostáva nepotrestaná. Problém je v tom, že výška pokuty za jazdu bez PZP je síce definovaná zákonom, no konkrétnu sumu okresné úrady udeľujú podľa vlastného uváženia. Niektoré si pritom vytvorili sadzobníky pokút, iné zase nie. Na to, aby potrestali všetkých ľudí bez PZP navyše nemajú kapacity. Od augusta je pokuta v minimálnej výške 50 eur a maximálna na úrovni 5 000 eur. Čím dlhšie niekto jazdí bez poistky, tým vyššia by mala byť aj pokuta.
Poisťovne pritom už dlho navrhujú zavedenie príspevku pre osoby bez povinného poistenia. Suma príspevku by mala byť vyššia ako samotné poistné. Majiteľov by poisťovne postupne vyzývali, aby zaplatili poplatok, ale súčasne aj k tomu, aby si uzatvorili PZP. Cieľom bolo, aby mali všetky vozidlá na cestách povinné poistenie. Kancelária v súčasnosti nemá dosah na pokuty, keďže tie sú príjmom štátneho rozpočtu. Ich návrh o príspevku sa zatiaľ do legislatívy nedostal.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
