Povinné zmluvné poistenie (PZP) má slúžiť primárne na to, aby krylo škody na cestách, ktoré spôsobí poistený majiteľ vozidla niekomu inému. Oprava auta z PZP sa ale môže niekedy skomplikovať. Jedným z dôvodov sú maximálne hodinové sadzby za prácu v autoservise, ktoré poisťovne ochotné zaplatiť. V praxi sa teda môže stať, že poisťovňa škodu preplatí len podľa kalkulácie a výpočtu takzvanej normohodiny.
Podľa Ákosa Barátha, manažéra pre servisný koncept v spoločnosti Inter Cars, je preplatenie škody do určitej maximálnej hodinovej sadzby pri oprave pre niektoré poisťovne bežná prax. „Poisťovne akceptujú pri kalkuláciách časové jednotky výrobcov a nie vždy sa tam servis zmestí. Rozdiel je v tom, že pre značkový servis akceptujú cenu normohodiny napríklad 60 eur bez dane a pre nezávislý servis 20 eur bez dane,“ tvrdí.
Rozdiel v cene za normohodinu môže pritom ovplyvniť hlavne región, kde sa daný autoservis nachádza. Poisťovňa potom môže podľa kalkulácie znížiť sumu, ktorú za škodu zaplatí. „Ak poisťovňa kráti plnenie napríklad pre neadekvátnu cena náhradných dielov či v danom regióne akceptujú inú cenu normohodiny, neostáva nič iné, len ju žalovať,“ vraví Á. Baráth. Súd potom rozhodne, či bola nahradená celá vzniknutá škoda podľa zákona.
Cena podľa regiónu a priemeru
O tom, ako sa má riešiť oprava auta z PZP, sa píše vo viacerých zákonoch. Zákon o povinnom poistení len všeobecne uvádza, že poisťovňa je povinná uhradiť uplatnené a preukázané škody na zdraví, na veci a náklady spojené s právnym zastupovaním. Tento zákon pritom neurčuje žiadne maximálne sadzby a ani iné limity na úhradu nákladov. Otázka náhrady škody je potom podrobnejšie riešená v Občianskom zákonníku a pomocou vyhlášky rezortu spravodlivosti, podľa ktorých sa aj pri výpočte škody postupuje.
Národná banka Slovenska (NBS) vysvetľuje, že vyhláška cenu práce určuje ako súčin času nevyhnutného na vykonanie opravy a sadzby v normohodinách, alebo časových či pracovných jednotkách. „Znalec pritom zohľadňuje hodinové sadzby opravovní oprávnených výrobcom vozidla v danom regióne. Poisťovňa pri úhrade opravárenských prác v nezávislej opravovni nemá postupovať tak, že určí cenu arbitrárne ako napríklad stanovením maximálnej ceny za opravu, ale podľa stanoveného postupu, ktorý vychádza z priemernej ceny prác na relevantnom trhu,“ vysvetľuje NBS.
Tento postup podľa centrálnej banky rešpektuje základné pravidlá hospodárskej súťaže a zároveň vedie k tomu, že poisťovňa odborne spravuje svoj poistný kmeň a chráni tak záujmy poistených. Oprava auta z PZP sa pritom zo strany NBS aj kontroluje. Poisťovne jej vtedy musia preukázať, že pri výpočte náhrady škody vychádzali z priemernej ceny prác neautorizovaných servisov v danom regióne. Finsideru ale zistenia neprezradila, pretože informácie o vykonaných dohľadoch či podaniach podliehajú mlčanlivosti.
Iné je to v prípade havarijného poistenia vozidiel. Cena prác je tam podľa NBS spravidla stanovená v poistných podmienkach, ktoré uzatvorením poistky klient akceptuje a pre zmluvné strany je záväzná. V prípade havarijného poistenia centrálna banka skúma, či poisťovňa dodržala zmluvné dohody.
Poisťovne majú niektoré servisy overené
Finsiderom oslovené poisťovne postupujú pri preplácaní škôd z povinnej poistky rôzne. Poškodení si ale v každej z nich môžu dať opraviť auto vždy v servise podľa svojho výberu. Napriek tomu im pri škode poisťovne odporúčajú nezávislé alebo autorizované autoservisy, pričom nie s každým majú zmluvu. Podľa slov poisťovní v týchto servisoch vedia garantovať výrobcami predpísanú technológiu opráv a spravidla akceptujú vyčíslené ceny opravy.
Riaditeľ neživotného poistenia zo spoločnosti Finportal Štefan Fajnor tvrdí, že autorizovaný alebo zmluvný servis poisťovne jej dáva väčšiu záruku toho, že nebude prichádzať k pokusom o poistný podvod prostredníctvom použitia neoriginálnych či lacnejších dielov pri oprave a následné vyúčtovanie vo finálnej faktúre s oveľa vyššou sumou, prípadne použitie drahšej normohodiny ako je štandard pre danú značku.
Podľa jeho slov je oprava auta z PZP výhodnejšia v poisťovni odporúčanom servise. „Okrem nižšej časovej náročnosti pre klienta, napríklad obhliadku poškodeného vozidla je možné realizovať priamo v servise, je to aj nižšia administratívna záťaž pre klienta, servis a poisťovňu,“ vysvetľuje Š. Fajnor.
V určovaní maximálnej hodinovej sadzby ale nevidí problém, pretože poisťovne podľa neho vychádzajú z priemerných cien servisov. „Problémom je náročnejšie dokazovanie, či naozaj to, čo je na faktúre, zodpovedá aj realite toho, aké úkony boli na aute vykonané. Klient má, samozrejme, vždy možnosť využiť služby autorizovaného alebo zmluvného servisu, kde poisťovňa faktúru zaplatí v plnej výške a častokrát aj s nižšou spoluúčasťou,“ myslí si.
Ako dodal, poisťovníctvo je aj o matematike a štatistike, preto poisťovne pri kalkulácii rizika musia zvážiť aj náklady, ktoré jej vyplývajú zo zaplatenia faktúry autoservisom. „Poisťovne vedia riešiť na výnimku aj vyššiu cenu normohodiny pri likvidácii poistnej udalosti a oprave v neautorizovanom servise. Je potrebné byť však pripravený na detailnejšie skúmanie poisťovňou, prečo je cena mimo štandardu,“ dodal.
Oprava auta z PZP v praxi
Podiel na trhu s povinnými poistkami nad desať percent majú podľa údajov Slovenskej kancelárie poisťovateľov v súčasnosti poisťovne Kooperativa, Allianz, Generali a Uniqa.
Poisťovňa Kooperativa postupuje pri škode z PZP podľa výberu servisu. V prípade opravy vozidla v značkovom servise pri výpočte poistného plnenia počíta so sadzbou normohodiny práce účtovanej opravcom bez ohľadu na to, či tento servis je zmluvný partner poisťovne alebo nie je. Ak oprava vozidla prebieha v zmluvnom neznačkovom servise, poisťovňa pri výpočte poistného plnenia počíta so sadzbou normohodiny práce vyúčtovanej opravcom v predloženom doklade.
„V prípade, že oprava vozidla bola zrealizovaná v nezmluvnom, neautorizovanom servise, kde poisťovňa nemá vedomosť o technologickom vybavení opravcu, nemá vedomosť či sú dodržiavané technologické postupy opravy vozidiel, poisťovňa do poistného plnenia prizná maximálnu hodinovú sadzbu práce, ktorá je stanovená ako priemer hodinových sadzieb neznačkových/neautorizovaných opravcov vozidiel na Slovensku,“ vysvetľuje hovorkyňa Kooperativy Silvia Nosková Illášová.
Priemerná sadzba normohodiny je podľa jej slov stanovená z približne 120 cenníkov neznačkových servisov, o ktorých ma poisťovňa vedomosť. „Poisťovňa pri stanovení maximálnej sadzby práce zohľadňuje aj región kde sa vozidlo opravuje. Teda maximálna sadzba normohodiny práce priznaná do výpočtu poistného plnenia je individuálna v závislosti od kategórie vozidla a regiónu kde sa vozidla nachádza,“ dodala S. Nosková Illášová.
Allianz – Slovenská poisťovňa zase tvrdí, že prepláca skutočnú výšku škody „maximálne do výšky cien stanovených výrobcom či autorizovaným dovozcom vozidiel danej značky a typu vozidla, ak bude preukázané jeho nadobudnutie od autorizovaného dodávateľa alebo maximálne do výšky cien materiálu vyhovujúcej kvality“.
Zároveň ale stanovuje maximálnu hodinovú sadzbu, ak klient vozidlo nedá opraviť v servise, ktorý mu odporučila. „Stanovením maximálnej hodinovej sadzby Allianz chráni klienta, aby nedošlo k oprave vozidla za neprimeranú cenu,“ tvrdí jej hovorkyňa Helena Kanderková. Ako dodala, hodinovú sadzbu uvedenú v poistných podmienkach v prípade, ak nebolo vozidlo opravené v servise, ktorý klientovi odporučili, poisťovňa pravidelne monitoruje a v prípade potreby ju aktualizuje.
Poisťovne Generali a Uniqa, ktoré majú v súčasnosti tretí a štvrtý najvyšší podiel na trhu s povinnými poistkami, nepracujú s maximálnymi limitmi. „Každý servis má stanovenú vlastnú hodnotu normohodiny a každý druh práce či opravy oceňuje iným počtom normohodín,“ vysvetľuje hovorkyňa poisťovne Generali Katarína Ondra. Oprava auta z PZP sa aj v poisťovni Uniqa rieši pomocou sadzieb servisov. Ako však dodala jej hovorkyňa Beata Lipšicová, tie musia svojou konštrukciou zodpovedať sadzbám obvyklým v mieste a čase.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: