Poistná suma je nižšia ako aktuálna reálna hodnota nehnuteľnosti. Taká je stručná definícia pre takzvané podpoistenie majetku. Najčastejšie vzniká tak, že v čase uzatvorenia poistenia mal napríklad rodinný dom či byt oveľa nižšiu hodnotu ako v súčasnosti. Cena nehnuteľnosti za niekoľko rokov rástla, no poistka sa nezmenila. Rast hodnoty nehnuteľnosti zapríčiňujú napríklad rekonštrukcie alebo aj samotný realitný trh.
Pre majiteľov to v praxi znamená, že pri škodovej udalosti im peniaze z poistky nemusia stačiť na opravu nehnuteľnosti. Existuje ale aj takzvaná hranica tolerancie a jednotlivé poisťovne na problematiku podpoistenia pozerajú rôzne. Spravidla ich bude zaujímať to, aký je rozdiel medzi skutočnou hodnotou bývania v čase poistnej udalosti a poistnou sumou uvedenou v zmluve. Potom si určia len výšku rozdielu, ktorý ešte tolerujú.
„Napríklad Allianz – Slovenská poisťovňa považuje za podpoistenie skutočnosť, keď je poistná suma nižšia o 20 percent a viac oproti reálnej hodnote. V poisťovni Uniqa záleží na konkrétnom produkte, napríklad či ide o domáci Uniqa produkt, alebo produkt prevzatý do ich portfólia pri fúzii s Axa poisťovňou. V ČSOB poisťovni majú hranicu podpoistenia nastavenú na 15 percent z aktuálnej hodnoty nehnuteľnosti,“ uvádza príklady finančný analytik Marián Búlik.
V praxi to znamená, že ak má niekto napríklad poistenie majetku v Allianz a podpoistenie v čase poistnej udalosti dosiahlo úroveň 15 percent, poisťovňa by mala majiteľovi preplatiť škodu v plnej výške. Pri ČSOB poisťovni to môže byť napríklad podpoistenie na úrovni desať percent, no majiteľovi poisťovňa pokryje škodu v plnej výške. Poisťovne nastavujú toleranciu spravidla okolo úrovne desať percent.
Podpoistenie majetku v praxi
Podpoistenie nehnuteľnosti je najčastejším nedostatkom samotnej poistky. Nie je nevýhodné len pre majiteľa domu či bytu, pretože v prípade poistnej udalosti ho čaká krátenie poistného plnenia, ktoré mu nemôže kompenzovať náklady na obnovu poisteného majetku, ale stráca na tom aj poisťovňa, pretože v podstate dostáva nižšie sumy poistného ako by dostávala pri správne dohodnutej poistnej sume.
Keď sa niečo s nehnuteľnosťou stane, podpoistenie môže mať dva efekty. Prvou situáciou je úplné zničenie nehnuteľnosti. Stáva sa to ale veľmi zriedkavo. Ak má človek úplne zničenú nehnuteľnosť poistenú napríklad na sumu 100-tisíc eur a jej súčasná hodnota je už 200-tisíc eur, podpoistenie majetku v tomto prípade dosahuje 50 percent. Poisťovňa mu potom za prípadnú škodu môže vyplatiť o toľko percent menej peňazí.
Oveľa častejšie ale nastáva čiastočné poškodenie bývania, čoho príčinou bývajú napríklad prírodné živly. Ak je ale nehnuteľnosť podpoistená, bude poistné plnenie znížené v rovnakom pomere, v akom je poistná suma ku skutočnej hodnote nehnuteľnosti. V prípade rovnakého podpoistenia ako v prvom príklade, poisťovací dom majiteľovi preplatí len polovicu celkovej škody.
Poistenie nehnuteľnosti a iného majetku by preto malo vždy zodpovedať sume, ktorú budú ľudia potrebovať na znovu obstaranie zničených vecí alebo ich opravu. To platí aj v prípade, že o svoj rodinný dom alebo byt prídu úplne.
Odborníci odporúčajú indexáciu
Jedným z automatických riešení, ktoré by mali podpoistenie majetku vylučovať, je takzvaná indexácia. To v praxi znamená, že poisťovňa každý rok na základe štatistických údajov alebo vopred stanoveného indexu automaticky zvýši poistnú sumu. Klient tak má istotu, že jeho poistenie zodpovedá reálnej hodnote nehnuteľnosti a zároveň zohľadňuje nárast priemerných cien materiálov a opráv. Klient o tom dostáva aj oznámenie a indexáciu môže kedykoľvek zrušiť.
Platí tiež, že poistnú zmluvu by si mali ľudia pravidelne kontrolovať. Hodnota bývania totiž za posledný rok rástla rýchlejšie a nemusela jej stačiť ani indexácia. Ak to niekto nerobí a nemá ani indexáciu, niektoré poisťovne na podpoistenie majetku ľudí aj upozorňujú. Pravidelne oslovujú napríklad tých, ktorí majú veľmi staré poistné zmluvy a navrhujú im ich prepracovanie na nové podmienky, s vyšším rozsahom krytia a zodpovedajúcimi poistnými sumami. Klient potom buď návrh prijme, alebo sa mu v zmluve nič nemení. Navýšenie poistnej sumy ale vždy spravidla znamená aj drahšie poistenie.
M. Bulík tiež upozorňuje, že pri správnom nastavení poistnej sumy pri poistení nehnuteľnosti treba dať pozor na dve veci. „Ak poisťujeme dom, poisťuje sa len takzvaná východisková hodnota stavby bez pozemku. Pri byte sa poistná suma nastavuje na takzvanú všeobecnú (trhovú) hodnotu bytu,“ tvrdí analytik. Inak povedané, pri byte by to mala byť suma, za ktorú by majiteľ dokázal kúpiť podobný byt a v podobnom stave. Pri domoch by to mala byť hodnota, ktorú budú majitelia potrebovať na jeho znovu postavenie.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
