Ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer-SD) chce zmeniť stratégiu pre poistenie majetku štátu. Poistiek má byť menej, namiesto nich by škody mal kryť skôr štátnyrozpočet. Vyplýva to z nelegislatívneho materiálu, ktorý bol predložený do pripomienkovania. Ministerstvo v ňom argumentuje tým, že vo vyspelých krajinách, ako je Veľká Británia, Holandsko či Švédsko je štandardom verejný majetok komerčne nepoisťovať, keďže pre štát je lacnejšie škody znášať z rozpočtu.
Na Slovensku sa pritom v ústrednej správe v rokoch 2016 až 2023 na poistnom zaplatilo v priemere 23 miliónov eur ročne. L. Kamenický sa nechystá poistky úplne zrušiť. „Vybudovať procesy tak, aby bolo možné zrušiť všetky poistky, by bolo náročné a vyžadovalo by si dlhý čas. Aj bez toho však existujú spôsoby, ako výdavky na poistenie výrazne znížiť,“ uvádza ministerstvo v dokumente, ktorý nazval „Najlepšia prax poisťovania v štáte“.
Výdavky na poisťovanie štátu by sa podľa materiálu dali znížiť dodržiavaním niekoľkých princípov, ktorých by sa mali držať všetky subjekty ústrednej správy. Celkovo ministerstvo uviedlo šesť bodov, podľa ktorých by sa po novom malo riadiť poisťovanie štátneho majetku. Ministerstvo zároveň pripomína, že na komerčnom poistnom štát zaplatí výrazne viac, ako sa mu vráti za vzniknuté škody. Aj priemerná miera plnenia na slovenskom trhu neživotného poistenia je zhruba 55 percent.
Zmeny pripravia o stovky tisíc až milióny eur aj samotné poisťovne. Poisťovanie štátneho majetku je totiž lukratívne a poistné sa často pohybuje v miliónoch eur. Dotkne sa to aj sprostredkovateľov. Ministerstvo financií chce obmedziť ich využívanie pri jednoduchých poisteniach. Sprostredkovatelia majú pri dojednaní poistenia províziu, ktorá väčšinou tvorí určité percento z ročného poistného. Finsider oslovil najväčších poisťovateľov štátneho majetku, ale aj sprostredkovateľov, ktorí vybavujú veľké množstvo poistiek pre štát. Do publikovania článku na otázky nereagovali.
Majetok s nízkou hodnotou nepoisťovať
Po novom by sa napríklad nemal poisťovať štátny majetok s nízkou hodnotou. Jeho prípadná obnova sa bude hradiť z dostupných prostriedkov v rozpočte.
„Tak, ako si fyzická osoba nepoisťuje telefón, by si ani organizácia nemala poisťovať majetok s relatívne nízkou hodnotou vzhľadom na jej rozpočet. Za majetok s nízkou hodnotou možno považovať majetok s hodnotou do päť percent operatívnych výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu, alebo ostatného subjektu verejnej správy,“ uvádza ministerstvo financií. Ako príklad sa uvádza, že ministerstvo s operatívnymi výdavkami 50 miliónov eur by nemalo mať poistený majetok s hodnotou do 2,5 milióna eur. Nemalo by tak poisťovať napríklad rozbitie okien, poškodenie fasády, či škody na autách.
Likvidáciu nepoistených škôd by sa potom mala koordinovať na úrovni správcu kapitoly. To, či má škodu pokryť organizácia z vlastného rozpočtu alebo sa má obrátiť na správcu kapitoly, bude závisieť od jej výšky. „Pri vzniku škody hľadá potrebné zdroje najprv organizácia vo vlastnom rozpočte. Ak nie je schopná škody nahradiť, obracia sa na správcu kapitoly, ktorý má v prípade potreby možnosť presmerovať rozpočtované zdroje na úkor iných priorít cez rozpočtové opatrenie,“ navrhuje ministerstvo.
Organizácie by tak malo škody do päť percent ich operatívnych ročných výdavkov znášať v rámci svojho rozpočtu. Väčšie by mali riešiť v spolupráci so správcom kapitoly. Dobre nastavené pravidlá a zdieľanie rizika v rámci kapitoly by malo podľa ministerstva umožniť jednotlivým organizáciám zväčšiť objem škôd, proti ktorým nepotrebujú poistenie.
Ak poisťovať, tak len centrálne
Ak už bude potrebné poistiť štátny majetok, po novom by sa to malo robiť centrálne na úrovni správcu kapitoly. Štátne inštitúcie tak môžu získať aj lepšie zmluvné podmienky pri obstarávaní poistenia za všetky organizácie v rámci kapitoly. Ministerstvo hovorí, že to môže byť výhodné napríklad pri súťaži na poistku pre vozidlá. „Pri organizáciách, ktoré nevedia znášať riziko samy alebo nie sú dosť veľké na to, aby si vyjednali lepšie ceny, môže byť výhodný spoločný nákup na úrovni správcu kapitoly,“ navrhuje ministerstvo.
Pri poistení by sa mala využívať aj vysoká spoluúčasť, ktorá znižuje cenu poistenia. Spoluúčasť by si mali štátne inštitúcie nastaviť vo výške, ktorú vedia zvládnuť z rozpočtu. Minimálna spoluúčasť má byť na úrovni päť percent operatívnych výdavkov. Vyššia spoluúčasť má vplyv na cenu poistenia. Napríklad zvýšenie spoluúčasti pri poistení vozidla z 200 eur na tisíc eur môže znížiť ročné poistné o takmer 50 percent.
Štát by mal tiež po novom limit poistného plnenia nastaviť podľa typu rizika. „Ak je riziko geograficky rozložené, je vhodné nastaviť limit plnenia tak, aby pokryl len reálne očakávané škody. Napríklad, cesty a mosty v celkovej hodnote sedem miliárd eur, ktoré sú rozmiestnené po celej krajine, nemusia byť poistené na plnú sumu, pretože je nepravdepodobné, že by došlo k ich zničeniu na všetkých miestach naraz. Limit by však mal byť nastavený dostatočne vysoko, aby pokryl náhradu najväčšej predvídateľnej škodovej udalosti. Na výšku náhrady môže vplývať aj amortizácia majetku, ktorá v čase výrazne znižuje prípadné poistné plnenie,“ uvádza ministerstvo.
V neposlednom rade by mali štátne inštitúcie obmedziť využívanie sprostredkovateľov pri jednoduchých poisteniach. Nechce ich však vynechať úplne. „Sprostredkovatelia zastrešujú prípravu podkladov, výber vhodného produktu, komunikáciu s poisťovňou, či likvidáciu poistných udalostí. Úplný zákaz sprostredkovateľov by mohol znamenať administratívnu záťaž, s otáznym vplyvom na kvalitu a cenu poistenia. Na druhej strane, mechanizmus ich odmeňovania cez provízie poisťovní vytvára konflikt záujmov pri obstarávaní. Vynechať sprostredkovateľov môže mať zmysel najmä pri jednoduchých poistkách, ako napríklad, povinné zmluvné poistenie (PZP),“ dodáva ministerstvo financií.
Štát platí za poistenie milióny eur
Štát vyberá poisťovne spravidla prostredníctvom súťaže a uzatvorené zmluvy sú verejné. Keďže ide často o množstvo nehnuteľností či vozidiel s vysokou hodnotou, alebo činnosti, ktoré môžu spôsobiť veľké škody, sú aj poistné sumy a ceny za krytie pomerne vysoké. Finsider ešte v januári tohto roka zmapoval tie najdrahšie poistky, ktoré štátne inštitúcie uzatvorili v minulom roku.
Jednu z najdrahších poistiek vlani uzatvorila Železničná spoločnosť Slovensko. Národný dopravca uzatvoril zmluvu na poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu a poistenie zodpovednosti za škodu z prevádzkovania osobnej dopravy na dráhe. Krytie zastrešujú tri poisťovne, pričom hlavným poisťovateľom je poisťovňa Colonnade Insurance, ktorá má pri poistke podiel na úrovni 65 percent. Allianz – Slovenská poisťovňa má pri zmluve 25-percentný podiel a tretia poisťovňa Premium má desaťpercentný podiel. Zmluva platí od začiatku tohto roka na tri roky. Železničná spoločnosť za poistku spolu zaplatí viac ako 4,3 milióna eur.
Poistenie s cenou v miliónoch eur vlani uzatvorilo aj ministerstvo kultúry. Vzťahuje sa na rozsiahly komplex budov a iného majetku po celom Slovensku. Nová zmluva platí od 1. januára 2025 do konca budúceho roka. Dokopy za ňu ministerstvo kultúry zaplatí takmer 4,7 milióna eur. Keďže ministerstvo kultúry zastrešuje veľký počet historicky hodnotných nehnuteľností, poistné sumy sa pohybujú v stovkách miliónov eur. Napríklad súbor budov, hál a stavieb, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, je poistený proti živlom na takmer 480 miliónov eur. Ďalšie budovy sú poistené na 327 miliónov eur. Hrady, zámky, kaštiele, rotundy, historické opevnenia a ďalšie historické stavby sú poistené na 236 miliónov eur.
Štátne inštitúcie si poisťujú aj svoje vozové parky. Zmluvu na PZP vlani, na základe rámcovej zmluvy ešte z roku 2021, s poisťovňou Kooperativa uzatvorilo napríklad ministerstvo obrany. Poistka platí deväť mesiacov, od januára do konca septembra tohto roka. Malo by ísť o viac motorových vozidiel, no ich presný počet v zmluve nie je uvedený. Špecifikujú sa v nej len druhy vozidiel, ktoré si ministerstvo poisťuje. Za poistku pritom zaplatí vyše 816-tisíc eur.
Flotilovú zmluvu na PZP v minulom roku s Kooperativou uzatvorilo aj ministerstvo vnútra. Celkovo by malo ísť o takmer 12-tisíc kusov vozidiel a pracovných strojov. Za poistku ministerstvo zaplatí vyše 774-tisíc eur.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: