Od augusta tohto roka sa zmenia niektoré pravidlá povinného zmluvného poistenia (PZP). Vládou schválená novela zákona má hlavne implementovať európsku smernicu MID (smernica o poistení motorových vozidiel). Ministerstvo financií, ktoré zmeny v povinných poistkách zastrešuje, sa okrem toho rozhodlo zvýšiť aj pokuty pre motoristov, ktorí jazdia bez poistenia. Minulosť už pritom ukázala, že systém pokút na neplatičov nefunguje. Poisťovne štátu navrhovali zaviesť sankčný poplatok a masovo vyraďovať nepojazdné vozidlá z evidencie. Ministerstvo financií to nakoniec do novely zákona nepremietlo.
Podľa Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO) je v súčasnosti bez poistky zhruba 314-tisíc áut. Ide o takmer deväť percent evidovaných vozidiel v prevádzke. V skutočnosti je časť z nich dlhodobo mimo prevádzky. Ľudia ich len neodhlásili a podľa poisťovní sa môžu v oficiálnych registroch nachádzať aj také, ktoré už fyzicky neexistujú.
Vodičom, ktorí nemajú uzatvorené poistenie a napriek tomu jazdia po slovenských cestách, za to v súčasnosti hrozí pokuta. Jej výška sa pohybuje na úrovni od zhruba 16 eur do 3 300 eur. Po novom má sankcia stúpnuť na 50 eur až 5 000 eur. Ministerstvo si od zvýšenia pokút sľubuje zníženie počtu neplatičov PZP. „Je možné očakávať, že zvýšenie pokút za nepoistené motorové vozidlá prispeje k tlaku na nezodpovedných vodičov, aby si svoje motorové vozidlá poistili,“ uvádza pre Finsider tlačový odbor ministerstva financií.
Pokuta za PZP nefunguje
Hovorkyňa SLASPO a Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) Eva Jacková tvrdí, že súčasný sankčný systém spravovaný štátom nefunguje a úprava výšky pokút túto situáciu nevyrieši. „PZP je povinným poistením zo zákona a štát má v súčasnosti jedinú možnosť sankcie – uloženie pokuty za porušenie zákonnej povinnosti. Buď v blokovom konaní pri kontrole dopravnou políciou, alebo prostredníctvom okresného úradu,“ zdôrazňuje E. Jacková.
Jej slová čiastočne potvrdzujú aj štatistiky. Samotné pokuty udeľujú okresné úrady na základe oznámenia SKP, ktorá porovnáva register evidovaných vozidiel s registrom vozidiel s poistením. Napríklad v roku 2021 bolo zo strany SKP zaslaných viac ako 411-tisíc podaní. Podľa informácií poisťovní bolo v rovnakom roku zo strany okresných úradov udelených 5 564 pokút pre motoristov bez PZP. Celkovo sa vybralo vyše 583-tisíc eur. Pokutou tak skončilo len niečo málo cez jedno percento prípadov. Úrad môže pokutu uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel. Pokutu musí poslať najneskôr do troch rokov od porušenia povinnosti mať PZP.
Okresné úrady nemajú dosť personálu či technických kapacít na vybavovanie všetkých podaní, čo má za následok, že väčšina motoristov bez poistenia zostáva nepotrestaná. Zákon navyše vôbec nedefinuje, podľa čoho majú úrady určovať výšku pokuty pre konkrétneho motoristu. Pri ukladaní sankcie majú len prihliadať na „závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu“. V skutočnosti sa pokuty pohybujú v desiatkach eur, zriedkavo v stovkách. Pokutu môže vodič dostať aj v blokovom konaní pri kontrole polície. Ani v tomto prípade nie je výška pokuty definovaná. Vodiči tak väčšinou zaplatia nižšiu sumu než je cena, ktorú by zaplatili za poistku.
Poisťovne majú vlastné riešenie
Niektorí odborníci dúfali, že sa v aktuálnej novele zákona objaví aj riešenie problému s nepoistenými vozidlami. Poisťovne navrhovali zavedenie takzvaného príspevku pre osoby bez povinného poistenia. Podobný model používajú aj iné okolité štáty ako napríklad Česko. Suma príspevku by mala byť vyššia ako samotné poistné. Majiteľov by poisťovne postupne vyzývali, aby zaplatili poplatok, ale súčasne aj k tomu, aby si uzatvorili PZP. Cieľom je, aby mali všetky vozidlá na cestách povinné poistenie.
Poisťovne o tom s ministerstvom už viackrát rokovali, no bezvýsledne. „Problematika zmeny sankčného systému pri nepoistených motorových vozidlách je samostatnou a omnoho rozsiahlejšou témou. Dotýka sa nielen ministerstva financií a poisťovní, ale jej komplexné riešenie si vyžaduje aj súčinnosť ministerstva vnútra a ministerstva dopravy,“ tvrdí ministerstvo financií. Podľa informácií, ktoré má k dispozícii Finsider, rokovania o sankčnom príspevku stále prebiehajú. Jeho zavedenie by mohlo prísť napríklad vo forme nového zákona. Do súčasnej novely sa ešte môže dostať aj cez pozmeňujúci návrh v parlamente.
Návrh riešenia poisťovní počíta aj s tým, že sa z evidencie vyradia vozidlá, ktoré už na to nespĺňajú podmienky. Išlo by o také, ktoré nemajú povinné poistenie, platnú emisnú či technickú kontrolu a podobne. Z evidencie by vozidlá automaticky vyradil štát. Register by sa tým vyčistil a zostali by tam len vozidlá, ktoré sú v premávke, ale nemajú povinné poistenie. Aj tento krok je podľa ministerstva problematický. „Vyradenie motorového vozidla je výrazným zásahom do vlastníckych práv majiteľa motorového vozidla a nie len s administratívnym úkonom v evidencii vozidiel. Na takýto krok je nevyhnutné disponovať presnou databázou nepoistených vozidiel tak, aby neboli vyradené nesprávne vozidlá. Na presnej databáze SKP ešte stále pracuje,“ dodáva ministerstvo.
Na neplatičov povinného poistenia v súčasnosti doplácajú ostatní motoristi. Keď auto bez PZP spôsobí škodu, prepláca sa z garančného fondu, ktorý spravuje SKP. Peniaze do fondu posielajú poisťovne, ktoré tam dávajú časť vybratého poistného z PZP od ľudí. Kancelária najprv škodu zaplatí z fondu a potom si od vinníka bez poistky náklady vymáha, no spravidla neúspešne. Garančný fond financujú poisťovne podľa toho, aký majú podiel na trhu. Vlani poslali do fondu desať miliónov eur. Kancelária nemá dosah ani na pokuty, keďže tie sú príjmom štátneho rozpočtu.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
