Namiesto ôsmych percent len štyri. Tak si poisťovne predstavujú odvod z povinného zmluvného poistenia (PZP). Poisťovne svoju víziu o tom, ako by chceli zmeniť odvod z PZP, vyjadrili v pripomienkach k novele zákona o poisťovníctve.
Ministerstvo financií plánovalo v novele zákona o poisťovníctve umožniť poisťovniam, aby mohli hovoriť do toho, ako sa odvod z PZP použije. Podľa návrhu ministerstva by mala vzniknúť komisia, ktorá by mala rozhodovať o tom, na ktoré projekty pôjdu peniaze. V tejto komisii by malo mať troch členov ministerstvo vnútra, jedného člena ministerstvo financií a dvoch členov Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP). V súčasnosti o použití peňazí rozhoduje ministerstvo vnútra po prerokovaní so zástupcom ministerstva financií.
Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) v zaslanej pripomienke navrhuje zmeniť celý paragraf, ktorý o odvode z PZP hovorí. Najdôležitejšou zmenou je, že by poisťovne platili odvod z PZP len vo výške štyroch percent. Zvyšné štyri percentá navrhujú poisťovne presunúť do novovytvoreného fondu zábrany škôd. „Predložený návrh tak umožní, aby časťou týchto prostriedkov priamo disponovala Slovenská kancelária poisťovateľov, samozrejme pod kontrolou verejnosti a že teda dôjde v oblasti prevencie dopravnej nehodovosti k zásadnejším zmenám,“ uviedlo SLASPO v odôvodnení svojho návrhu.
Odvod z PZP vlani vyniesol 30 miliónov eur
Poisťovne argumentujú aj tým, že podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení je jednou z úloh SKP aj „podieľať sa na prechádzaní škodám v cestnej doprave.“ Táto úloha SKP nie je podľa SLASPO doteraz finančne zabezpečená. Aj výkonný riaditeľ SKP Imrich Fekete v rozhovore pre Finsider povedal, že kancelária na túto činnosť nemá vyčlenené žiadne finančné prostriedky. „Poisťovne musia povinne platiť osem percent z vybratého poistného na osobitný účet ministerstva vnútra, ale už nemajú žiadnu kontrolu nad tým, ako sa peniaze používajú,“ uviedol I. Fekete.
Ak by ministerstvo financií pristúpilo na návrh poisťovní, znamenalo by to, že ministerstvo vnútra by sa muselo vzdať polovice peňazí, ktoré ročne inkasuje z odvodu z PZP. Vlani poisťovne na ňom zaplatili približne 30 miliónov eur.
Hoci poisťovne by mali podľa návrhu ministerstva financií mať v komisii, ktorá rozhoduje o tom, na čo sa použijú peniaze, dvoch členov, podľa SLASPO nebudú mať významnú rozhodovaciu právomoc, keďže väčšinu hlasov budú mať zástupcovia ministerstva vnútra a financií. Navyše „pri rovnosti hlasov bude vždy rozhodovať hlas predsedu, ktorým je zástupca rezortu vnútra.“
Zloženie komisie sa nepáči ani ministerstvu vnútra. Chce, aby členovia komisie za ministerstvo vnútra boli rozdelení podľa útvaru, ktorý zastupujú. Jeden člen by bol priamo z ministerstva, druhý zo zástupcov Hasičského a záchranného zboru a tretí by zastupoval Policajný zbor. Poisťovne by zároveň podľa ministerstva vnútra mali mať v komisii len jedného člena, keďže „nie je známe, prečo v návrhu figurujú dvaja zástupcovia Slovenskej kancelárie poisťovateľov, keď ostatné subjekty v predmetnom ustanovení sú navrhnuté v počte jedného zástupcu.“
Do komisie sa chcú dostať ďalší
ČESMAD Slovakia zase navrhuje rozšírenie komisie o ďalšieho člena. Tým by mal byť zástupca podnikateľského prostredia, konkrétne zástupca Republikovej únie zamestnávateľov. ČESMAD by zároveň chcel, aby sa príjemcom peňazí z odvodu z PZP mohli stať aj firmy, ktoré prevádzkujú vyprosťovacie a odťahovacie vozidlá, ktoré tvoria prekážku v cestnej premávke. Peniaze by podľa predstáv ČESMADU mali dostať aj právnické osoby vykonávajúce vzdelávaciu a inú výchovnú činnosť za účelom zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky.
Rozšíriť počet členov komisie chce aj ministerstvo dopravy. Chcelo by v nej mať vlastného zástupcu, keďže „sa zúčastňuje v Slovenskej republike na procese prevencie k vyššej bezpečnosti cestnej premávky.“ Zriadenie komisie tak ako je navrhnuté, nevytvára podľa ministerstva dopravy „v dostatočnej miere priestor na efektívnosť, účelnosť a účinnosť pri rozdeľovaní a čerpaní týchto finančných prostriedkov.“
Opomenuté pri formovaní komisie sa cíti aj ministerstvo zdravotníctva. To by chcelo komisiu rozšíriť na sedem členov a mať v nej vlastného zástupcu. Jedným z prijímateľov peňazí majú podľa návrhu totiž byť aj strediská tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby. Keďže tie patria pod ministerstvo zdravotníctva, chce aj mať aj ono hlas pri rozdeľovaní peňazí.
Aj Národná banka Slovenska v jednej zo svojich pripomienok kritizuje navrhnuté zloženie komisie. Nepáči sa jej, že komisia bude mať párny počet členov. A keďže ministerstvo vnútra má nominovať presnú polovicu členov, môže ľahko nastať patová situácia, v ktorej má rozhodujúce slovo predseda respektíve podpredseda komisie. Podľa NBS tak „môže relatívne často nastať situácia, že konečné rozhodnutie bude spočívať na jednej osobe, čo odporuje účelu predmetného ustanovenia.“ Centrálna banka preto navrhuje zaviesť nepárny počet členov komisie.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
