Škody na čelnom skle, ktoré si ľudia nárokujú z povinného zmluvného poistenie (PZP), sú už dlhé roky predmetom sporov. Dostať sa k peniazom z poisťovne za tieto škody je pomerne náročné, keďže ide najmä o prípady, kedy do skla odletí kameň z okoloidúceho vozidla. Pri povinnej poistke musí byť jasne preukázaná vina, čo môže byť pri podobných nehodách problematické.
Poisťovne často nechcú preplatiť ani prípady, pri ktorých sa vinník prizná a s poškodeným spíšu záznam o nehode. Ich postoj k tejto problematike tlmočil šéf Slovenskej asociácie poisťovní Martin Kaňa. Na vlaňajších konferenciách totiž naznačil, že škody na čelnom skle by do základného PZP patriť nemali.
Právnik Miloš Gáfrik zo sprostredkovateľskej spoločnosti Respect Slovakia vysvetľuje, že povinné poistenie podľa legislatívy kryje aj škody spôsobené na čelnom skle a s iným právnym názorom sa doteraz nestretol. „Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona kryje aj škody spôsobené na čelnom skle poškodeného motorového vozidla, pokiaľ táto škoda bola zapríčinená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa poistenie vzťahuje. V rámci našej praktickej skúsenosti sme sa nestretli s iným právnym názorom a tento právny stav považujeme dlhodobo za ustálený,“ hovorí M. Gáfrik.
Legislatíva tak čelné sklo v rámci PZP chráni, no nešpecifikuje, akým spôsobom sa má riešiť. Senior analytik zo spoločnosti Brokeria Ivan Kahanec hovorí, že od obdobia liberalizácie trhu s PZP nedošlo k takej legislatívnej úprave, ktorá by jasne určila, či poisťovňa v podobných prípadoch má alebo nemá uhradiť škodu a čo musí byť splnené. Známe sú len stanoviská súdov, ktoré pre poisťovne nie sú záväzné. Poškodení sa na ne môžu len odvolať. „Aktuálna legislatíva je napísaná tak, že vytvára právnu neistotu pre motoristov a aj pre poisťovne. Zákonodarcovia by mali upraviť zákon o PZP tak, aby bolo z neho jasné či majú poisťovne takúto škodu preplácať a ak áno, tak čo musí splniť poškodený,“ myslí si I. Kahanec.
Poisťovne tak poškodené čelné sklo preplatia, ale musí byť preukázaná súvislosť s jazdou a určený vinník. Keď niekomu rozbije čelné sklo okoloidúce auto, je pomerne problematické zastaviť ho a dohodnúť sa na vine. Bez toho totiž nemá nikto možnosť si škodu vôbec nárokovať. Vodič vozidla, od ktorého mal kamienok odskočiť, si navyše musí priznať vinu. Platí tiež, že nie vždy je úplne isté, od ktorého vozidla kamienok odletel.
Na cestách pritom môže nastať množstvo udalostí. „Predstavme si situáciu, že vás ako šoféra zastaví auto a bude vám tvrdiť, že ste mu práve rozbili čelné sklo. Vy nemáte ako zistiť, či to čelné sklo nebolo už rozbité a jeho cieľom nie je, nechať si škodu preplatiť z vášho PZP. Ďalej netreba zabúdať ani na to, že takto spôsobená škoda sa ráta do škodového priebehu a teda takýto klient stráca aj možnosť získať takú výšku bonusu z bezškodovosti, ako aktuálne má, a tak bude s veľkou pravdepodobnosťou za budúce poistné obdobie platiť drahšie PZP,“ hovorí riaditeľ divízie neživotného poistenia spoločnosti Finportal Štefan Fajnor.
Okrem toho sa objavujú podvody. Dvaja vodiči sa môžu dohodnúť a jeden z nich tak môže získať peniaze na opravu skla bez toho, aby sa nahlásená nehoda v skutočnosti aj stala. Š. Fajnor zároveň dodáva, že v mnohých štátoch Európskej únie je bežné, že škody na čelných sklách sú vylúčene z plnenia PZP.
Ministerstvo financií, ktoré aktuálne rieši novelu zákona o PZP, neplánuje žiadne zmeny, ktoré by sa týkali čelných skiel. „Ministerstvo financií v súčasnosti nevidí dôvod meniť alebo upravovať legislatívu v tejto oblasti, keďže škody na čelných sklách vozidiel sú už v súčasnosti plne kryté z PZP a zákon túto časť definuje pomerne presne a jasne,“ uviedol tlačový odbor ministerstva financií.
Ani dokázaná vina stačiť nemusí
Š. Fajnor vysvetľuje, že ak existuje hodnoverný dokaz, že k poškodeniu skla došlo, tak ako to je nahlásené a reálny vinník je ten, ktorý túto udalosť nahlásil zo svojho PZP, poisťovne nemajú problém s vyplatením takejto poistnej udalosti.
Portál Finsider má k dispozícii dokumenty k poistnej udalosti, ktoré svedčia o inom prístupe. Celý prípad musela nakoniec riešiť Národná banka Slovenska (NBS), ktorá sa podľa dokumentov postavila na stranu poškodeného. Názov poisťovne a meno poškodeného sa redakcia rozhodla nezverejniť.
Škoda sa mala stať v ranných hodinách v Bratislave. Poškodený vodič tvrdí, že pred ním išlo motorové vozidlo, od ktorého odletel kamienok a rozbil mu čelné sklo. To, že by kamienok vyletel spod kolies iného auta vylúčil tým, že išlo o jednosmernú dvojprúdovú cestu a vo vedľajšom pruhu nešlo žiadne iné auto. Keďže v tom čase už bola hustejšia premávka a vytvorila sa kolóna, poškodený vodič mohol vystúpiť z auta a informovať vinníka. Spoločne tak zastavili na najbližšom bezpečnom mieste a spísali správu o nehode. Poškodený potom na webovej stránke poisťovne vinníka nahlásil poistnú udalosť.
Poškodené sklo si následne prišiel pozrieť aj zamestnanec poisťovne, ktorý má na starosti obhliadky. Ten si všetko zapísal a zdokumentoval. Na odporúčanie poisťovne si poškodený vodič následne dal vymeniť čelné sklo v servise, keďže jeho oprava možná nebola. Účet zaplatil z vlastného a účet poslal do poisťovne. Tá ho neskôr telefonicky kontaktovala s doplňujúcimi otázkami. Poisťovňu napríklad zaujímalo, aké bolo v deň nehody počasie, či bola cesta mokrá, ako ďaleko bol od auta vinníka, či má kamerový záznam alebo svedka. Okrem toho sa pýtala, či je isté, kto bol vinník udalosti.
Poisťovňa nakoniec poškodeného vodiča informovala, že udalosť uzatvorila „bez poskytnutia poistného plnenia“. Keďže splnil všetky podmienky poisťovne a na škodu by mal podľa zákona nárok, voči rozhodnutiu sa dvakrát odvolal. Poisťovňu upozornil na rozhodnutia súdov či stanovisko NBS k tejto veci. V oboch prípadoch mu poisťovňa odpovedala, že trvá na svojom rozhodnutí. Argumentovala napríklad tým, že iba tvrdenie poškodeného a vinníka nie je možné považovať za preukázanie nároku. Podľa poisťovne tvrdí vinník o priebehu udalosti iba to, čo mu povedal poškodený, pretože si vodič nemôže uvedomovať, že mu spod kolies odletel kamienok.
S celým prípadom sa teda poškodený obrátil na centrálnu banku, ktorá so závermi poisťovne nesúhlasila a dala poškodenému za pravdu. Podľa NBS nestačí tvrdenie poisťovne, že si vinník nemohol byť vedomý toho, že mu spod kolies vyskočil kamienok. Svoj nesúhlas s poisťovňou NBS oprela aj o množstvo súdnych rozhodnutí z minulosti. Napriek tomu centrálna banka nemohla poisťovni prikázať, aby škodu preplatila. Problém je v tom, že NBS nemôže riešiť spory v rámci zmluvných vzťahov medzi klientmi a poisťovňami. Poškodenému teda odporučila, aby sa obrátil na súd. Rozsiahle stanovisko k prípadu mu odporučila použiť ako dôkaz.
Poškodené čelné sklo za príplatok
Poisťovne, ktoré oslovil portál Finsider, svorne tvrdia, že poškodené čelné sklo z PZP preplácajú podľa zákona. Zároveň dodávajú, že príčina a vina musia byť preukázané. Väčšina z nich to ale bližšie nešpecifikuje. Výnimkou sú Allianz – Slovenská poisťovňa a poisťovne Pillow či Generali.
Hovorkyňa Allianzu Helena Kanderková tvrdí, že ak sklo poškodí odskočený kamienok z okoloidúceho vozidla, je potrebné zastaviť vozidlo vinníka a spísať s ním správu o nehode. Iné dokazovanie poisťovňa nespomína. Inak to vidí napríklad poisťovňa Generali. „Okrem vyhlásenia poškodeného a priznania vinníka je potrebné predložiť dôkaz, ktorým sa dá jednoznačne určiť, ktoré auto škodu spôsobilo – ideálne kamerový záznam,“ uvádza jej hovorkyňa Monika Majerčíková.
Poisťovňa Pillow, ktorá vstúpila na slovenský trh len na začiatku vlaňajšieho novembra, má podobné pravidla ako Generali. „Vodič ani spolujazdec nemôže pri jazde sledovať odletené kamienky od zadných kolies a nemôže tak preukázať, že kameň odletel z jeho vozidla. Nestačí tak podpísaný záznam o nehode, ten nie je dôveryhodným preukázaním vinníka. Poškodený musí vierohodne doložiť, že škodu spôsobilo práve konkrétne auto. Aktuálne uznávame záznam z palubnej kamery, nič dôveryhodnejšieho teraz neexistuje,“ tvrdí člen predstavenstva poisťovne Pillow Martin Podávka.
Všetky oslovené poisťovne zároveň dodávajú, že ak chce mať majiteľ istotu, že mu bude podobné škody kryť PZP, môže si kúpiť pripoistenie čelného skla alebo uzatvoriť havarijné poistenie. Iné možnosti riešenia sporných poistných udalostí zatiaľ nemajú podporu v zákone. Podľa odborníkov to môže zmeniť len štát.
Škody na čelných sklách by mohla podľa I. Kahanca preplácať napríklad Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP), ktorej by poisťovne odvádzali špeciálny účelový odvod z vybraného poistného. „Táto forma by však bola zrejme najkomplikovanejšia s ohľadom na následné riešenie poistných udalostí. SKP navyše dnes nemá kapacity na to, aby tieto poistné udalosti riešila. Zákonodarca by mohol zaviesť aj to, že by bolo v rámci PZP povinné pripoistenie čelného skla pre poistené vozidlo. To by riešilo problém s tým, že poškodený by nemusel zastavovať vpredu idúce vozidlo a ani by nemusel dokazovať, kto mu spôsobil škodu. Výhodou by bolo aj to, že klient rieši škodu s vlastnou poisťovňou ktorej je klientom,“ zamýšľa sa analytik spoločnosti Brokeria.
V každom prípade by si motoristi museli za poistku priplatiť. Aj samotné vytvorenie fondu, z ktorého by sa preplácali škody na čelnom skle, by zrejme poisťovne museli premietnuť do ceny povinného poistenia. Samotné pripoistenie čelného skla v súčasnosti stojí zhruba 30 eur až 70 eur ročne v závislosti od výšky krytia či poisťovne.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
