Motoristi, ktorým sa poistné obdobie pre povinné zmluvné poistenie končí začiatkom budúceho roka, by už mali mať vo svojich schránkach listy s novou výškou poistného. Mnohí z nich si budú musieť priplatiť. Poisťovniam totiž rastú náklady a tento produkt je pre nich čoraz viac stratový.
O tom, či je konkrétny produkt pre poisťovňu ziskový, vypovedá takzvaný kombinovaný ukazovateľ. Ten porovnáva náklady s príjmami. Ak poisťovňa zinkasuje na poistnom viac peňazí, ako vyplatí na poistných plneniach a aké sú jej ďalšie náklady súvisiace s týmto produktom, je kombinovaný ukazovateľ nižší ako sto percent. To znamená, že poisťovňa je v zisku. Pri PZP sa dlhodobo tento ukazovateľ pohybuje nad úrovňou sto percent. Pre poisťovne je tak povinné poistenie stratové.
Zdražte povinné zmluvné poistenie, radí NBS
Väčšina poisťovní o zdražovaní poistiek nehovorí rada. Tvrdia, že cenu určujú individuálne na základe škodovosti daného vodiča, parametrov auta, účelov využívania vozidla či regiónu. „Výsledkom kombinácie týchto parametrov je individualizovaná cena, ktorá býva spravidla výhodnejšia pre skúsených vodičov s predchádzajúcim bezškodovým priebehom. Okrem vyššie uvedených faktorov zohľadňuje poisťovňa aj rast nákladov na opravu vozidiel. V istých segmentoch môže preto prísť k nárastu poistného na rok 2021,“ vraví PR manažérka Komunálnej poisťovne Viera Puškárová.
Aj riaditeľ úseku marketingu a komunikácie Wüstenrot poisťovne Lukáš Bertók hovorí, že ceny môžu byť vyššie. „K úprave poistného sme pristúpili citlivo s ohľadom na rizikový profil klienta. Najviac si však priplatia škodoví klienti,“ tvrdí. Dodáva, že povinné zmluvné poistenie je dlhodobo stratové a preto nevidia priestor na znižovanie poistného. „Jednak je to aj z dôvodu neustále rastúcich cien náhradných dielov a ceny práce v servisoch, či inštitútu nemajetkovej ujmy, ktoré vplývajú na výšku poistných plnení,“ hovorí Bertók.
Situáciu na trhu si všíma aj Národná banka Slovenska (NBS). Tá vlani vo všetkých poisťovniach uskutočnila kontrolu. „Poistné odvetvie PZP dlhodobo trpí nedostatočným poistným, čo má negatívny dopad na likvidáciu poistných udalostí a straty z tohto odvetvia musia poisťovne kompenzovať z príjmov z iných odvetví,“ uviedla NBS v Správe o činnosti útvaru dohľadu nad finančným trhom za rok 2019.
Podľa centrálnej banky lacné poistky môžu mať za následok, že poisťovne sa môžu snažiť o znižovanie poistných plnení. Na druhej strane, ak by vyplácali toľko peňazí, koľko majú, môže to destabilizovať ich finančnú situáciu. „K ozdraveniu súčasného stavu by prispelo navýšenie poistného tak, aby poisťovne boli schopné zabezpečiť svoju činnosť vrátane likvidácie poistných udalostí bez zbytočných prieťahov s odbornou starostlivosťou voči klientom a zároveň by poisťovne boli pripravené na prípadné zvyšovanie nákladov na poistné plnenia a nepriaznivý vývoj ďalších faktorov ovplyvňujúcich výkonnosť PZP,“ tvrdí NBS.
Menej nehôd na zlacnenie nestačí
Poisťovniam tento rok paradoxne pomohla pandémia koronavírusu, respektíve opatrenia proti jeho šíreniu. Na jar, keď platili najprísnejšie opatrenia, ľudia menej cestovali, čo sa prejavilo aj znížením počtu dopravných nehôd. Podľa údajov ministerstva vnútra ich napríklad v marci bolo o 30 percent menej ako pred rokom.
Ani to nestačí na to, aby sa ceny PZP udržali na súčasnej úrovni, alebo klesli. „Napriek očakávaniam verejnosti, že poistné za PZP by mohlo vďaka pandémii klesnúť, nie je to tak. Práve naopak, podľa ukazovateľov z Google analytics je vidieť, ako sa vozidlá opäť vracajú do premávky a keďže ľudia preferujú cestovať viac vlastným vozidlom ako MHD možno očakávať ešte väčšie preťaženie premávky a nárast počtu škôd,“ vysvetľuje Bertók.
Okrem toho, že poisťovne musia vyplácať čoraz vyššie škody, keďže rastú ceny náhradných dielov i práce v servisoch, objavujú sa aj nové náklady. V posledných rokoch čoraz viac pozostalých po obetiach dopravných nehôd žiada o vyplatenie takzvanej nemajetkovej ujmy. Od poisťovní chcú odškodnenie za to, že im strata blízkeho spôsobila psychickú ujmu.
Keďže zákon nepočítal s nemajetkovou ujmou, poisťovne ju nechcú pozostalým vyplácať. Tí sa tak musia obracať na súdy. Tie najprv zväčša rozhodovali v prospech poisťovní a žiadosti o nemajetkovú ujmu zamietali. V posledných rokoch sa rozhodovacia prax zmenila a súdy vo väčšine prípadov priznávajú nárok na nemajetkovú ujmu. „Sú to plnenia, s ktorými poisťovne v minulosti nepočítali a teda neboli premietnuté do poistného,“ tvrdí hovorkyňa poisťovne Uniqa Beáta Lipšicová.
Na západe platia viac
Pri určení výšky poistného je pre poisťovne rozhodujúce najmä to, ako sa vyvíja škodovosť. Podľa údajov NBS dosahuje škodovosť pri PZP približne 60 percent z vybraného poistného. „Pokiaľ vývoj škodovosti rastie smerom nahor, poisťovňa musí zareagovať zmenou sadzieb poistného, aby bola schopná zabezpečiť splniteľnosť všetkých svojich záväzkov,“ vysvetľuje Helena Kanderková z Allianz – Slovenskej poisťovne.
Aj Union poisťovňa predpokladá, že ceny bude treba zvyšovať. „Vývoj cien PZP na trhu bol niekoľko rokov v stagnácií, ceny budú určite rásť vzhľadom na rast nárokov poškodených,“ tvrdí hovorkyňa Union poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Poisťovne tvrdia, že zvyšovať ceny musia aj preto, lebo mnoho vodičov uzavrelo zmluvy pred viacerými rokmi a dnes suma, ktorú platia, už nepostačuje. „Ak si klient dojednal poistenie napríklad pred piatimi rokmi, cena jeho poistenia reflektovala situáciu na trhu z tej doby, no dnes sú ceny v servisoch iné,“ vysvetľuje Lipšicová.
O tom, že ceny na Slovensku sú nízke, svedčí aj porovnanie s okolitými krajinami. „Je nespochybniteľné, že ceny PZP sú vo všeobecnosti na Slovensku v porovnaní s krajinami západnej Európy nízke, a to aj napriek tomu, že poisťovne na Slovensku musia garantovať rovnaké limity poistného krytia ako spoločnosti v iných krajinách Európskej únie,“ povedala hovorkyňa poisťovne Generali Katarína Kukurová.