Výkonného riaditeľa Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) Imricha Feketeho odvolali z funkcie. Jeho miesto od 1. októbra tohto roka prevezme riaditeľ Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO) Martin Kaňa, ktorý bude po novom viesť obe inštitúcie. Vzorom pre personálne zmeny bola Česká republika. Návrh na zlúčenie vedenia inštitúcií mal predložiť člen správnej rady SKP a generálny riaditeľ poisťovne Uniqa Martin Žáček.
„Ostatní členovia správnej rady v tom videli istú fantáziu a možnosť využitia synergických efektov v činnosti oboch inštitúcií. To, či sa tento hybridný model fungovania oboch inštitúcií osvedčí, ukáže blízka budúcnosť,“ povedal v rozhovore pre Finsider odchádzajúci šéf kancelárie poisťovateľov. Ten sa vo svojej funkcii v posledných rokoch okrem iného snažil presadiť takzvanú úhradová povinnosť pre nepoistené vozidlá.
Ľudí, ktorí jazdia bez povinných poistiek by mali v súčasnosti automaticky pokutovať okresné úrady. Podľa I. Feketeho to ale úradníci v praxi nerobia efektívne. „Myslím si, že to považujú za obťažovanie ľudí a neplatenie povinnej poistky asi nepovažujú za závažný priestupok. Pokuty navyše nie sú motivačné a ani štát preto nemá veľký záujem ich vymáhať,“ vysvetľuje v rozhovore dosluhujúci riaditeľ.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo je zmena pri rozhodovaní o účele využitia odvodu z povinného poistenia nedostatočná.
- Ako by sa mala riešiť situácia s nepoistenými vozidlami na cestách.
- Aké podvody robia ľudia s nabúranými vozidlami zo zahraničia.
- Ako by mohol fungovať systém určovania ceny poistiek podľa škodovej minulosti.
- Prečo bude zavedenie povinných poistiek na elektrokolobežky problematické.
Čo bolo dôvodom vášho odvolania z funkcie?
Dôvodom je snaha zlúčiť Slovenskú kanceláriu poisťovateľov a Slovenskú asociáciu poisťovní (SLASPO) formou takzvanej personálnej únie. Inými slovami, obe inštitúcie by mal riadiť jeden človek. Vychádzalo sa z modelu, ktorý už niekoľko rokov funguje v Česku.
Kto inicioval takúto zmenu? Prečo teraz?
Vzorom pre personálne, nie však organizačné zlúčenie oboch inštitúcií bola Česká republika. Ak si dobre pamätám, s takýmto návrhom prišiel pán Žáček (pozn. red.: generálny riaditeľ poisťovne Uniqa Martin Žáček), člen správnej rady, ktorý obdobnú funkciu zastáva aj v Českej republike. Ostatní členovia správnej rady v tom videli istú fantáziu a možnosť využitia synergických efektov v činnosti oboch inštitúcií. Proces personálneho zlúčenia oboch inštitúcií začal už koncom minulého roka, keď bol naštartovaný výberový proces, ktorého výsledkom bol personálny návrh na inžiniera Kaňu, ktorý má riadiť obe spoločnosti. Súčasne bola v SLASPO premenovaná funkcia generálneho riaditeľa na výkonného riaditeľa. To, či sa tento hybridný model fungovania oboch inštitúcií osvedčí, ukáže blízka budúcnosť.
Aj vaša doterajšia funkcia je výkonný riaditeľ. Aký je potom rozdiel?
Moja funkcia výkonného riaditeľa je daná zákonom. Rozdiel medzi asociáciou a kanceláriou poisťovateľov spočíva v tom, že SKP vznikla na základe zákona, ktorý funkciu výkonného riaditeľa a jeho pôsobnosť výslovne pomenúva. Rozdiel medzi oboma inštitúciami spočíva okrem spôsobu vzniku najmä v tom, že SKP nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ale iba činnosti, ktoré výslovne uvádza zákon. Jej členmi sú povinne všetky poisťovne, ktoré vykonávajú povinné zmluvné poistenie (PZP) a ktoré povinne musia financovať SKP.
Úlohou SKP je okrem správy poistného garančného fondu aj zapojenie Slovenska do medzinárodného zmluvného systému poisťovania motorových vozidiel, spravovanie informačného systému, ktorého súčasťou je register poistných zmlúv, evidovaných motorových vozidiel a register dopravných nehôd, ale aj výkon funkcie informačného strediska a odškodňovacieho orgánu pre členské štáty Európskej únie (EÚ). Asociácia poisťovní je dobrovoľným združením poisťovní, členstvo poisťovní v nej nie je povinné a asociácia môže v zásade vykonávať aj zárobkovú činnosť.
O rozdelení odvodu z PZP rozhodnú aj poisťovne
Ministerstvo financií predložilo návrh zákona, podľa ktorého sa už na rozdelení osempercentného odvodu z PZP pre ministerstvo vnútra budú podieľať aj poisťovne. Predtým súčasná vláda avizovala, že zmeny v povinnom poistení neplánuje. Čo podľa vás zmenilo názor ministerstva?
Myslím si, že ministerstvo muselo formálne ustúpiť tlaku motoristickej verejnosti a záujmu poisťovní riešiť prevenciu dopravnej nehodovosti. Už roky sa poukazuje na to, že peniaze z uvedeného odvodu sa nevyužívajú efektívne a v súlade s ich účelovým určením. Ide predovšetkým o prevenciu dopravnej nehodovosti. Nakoniec aj SKP má medzi zákonnými úlohami uvedené zabezpečovanie prevencie dopravných nehôd, ale nemá na to vyčlenené žiadne finančné prostriedky. Poisťovne musia povinne platiť osem percent z vybratého poistného na osobitný účet ministerstva vnútra, ale už nemajú žiadnu kontrolu nad tým, ako sa peniaze používajú. Snahou teda bolo dostať časť peňazí z odvodu pod kontrolu poisťovní, ale aj motoristickej verejnosti tak, ako je tomu v Českej republike. Konečná verzia návrhu zákona ale tejto požiadavke nezodpovedá.
Prečo?
V komisii, ktorá bude o rozdeľovaní peňazí z odvodu rozhodovať, opäť budú mať väčšinu štátne inštitúcie, a teda zástupcovia poisťovacieho sektora môžu byť kedykoľvek prehlasovaní. Motoristická verejnosť v komisii nebude vôbec zastúpená. V prvotnom návrhu sa počítalo s tým, že časť peňažných prostriedkov bude vyčlenená pre takzvaný Fond zábrany škôd, ktorý budú spravovať poisťovne. Bola tiež úvaha, že aby sa síce zachoval aj súčasný model prerozdeľovania, avšak minimálne desať až 20 percent peňazí z odvodu sa malo reálne použiť na preventívne akcie v cestnej doprave, zriadenie detských dopravných ihrísk, marketingové aktivity a podobne. V súčasnom návrhu zákona sa už ani s tým nepočíta. Suma 30 miliónov eur predstavuje veľké lákadlo.
Kto by mal podľa vás sedieť v komisii za poisťovne?
O tom, kto bude za poisťovací sektor v komisii zastúpený, rozhodne správna rada SKP. Predpokladám, že to bude výkonný riaditeľ SKP, prípadne niekto z poisťovní. Ide personálnu nomináciu, ktorá patrí do kompetencie správnej rady.
Aký účel využitia časti odvodu chcú poisťovne presadzovať?
Ide o aktivity, ktoré by mali reálne prispieť k prevencii nehodovosti v doprave. Takýto účel predpokladá i zákonná úprava. Určitou inšpiráciou môže byť fungovanie obdobnej komisie v Česku. Opäť pripomínam, že táto komisia funguje pri Českej kancelárii poisťovateľov. Výrazným spôsobom sú v nej zastúpené aj záujmové združenia motoristickej verejnosti a určitá časť peňazí z tamojšieho odvodu z PZP je určená práve na výchovu verejnosti ako predchádzať dopravným nehodám. Napríklad zákaz telefonovania počas jazdy, zákaz požívať alkohol pred jazdou a podobne. Treba tiež pripomenúť, že spomínaný odvod je v Čechách na úrovni troch percent. V globále však ide o rovnakú sumu, ako je tomu v prípade nášho odvodu.
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) navrhuje, aby sa z PZP vyčlenili peniaze na vytvorenie a prevádzku akéhosi centrálneho celoslovenského dopravno-informačného dispečingu v rámci relácie Zelená vlna. Podporili by ste taký návrh?
Samozrejme. Ak to pomôže motoristom a určitým spôsobom by to znížilo nehodovosť či priechodnosť ciest. V tomto prípade by existovala aj kontrola využitia peňazí z odvodu v RTVS.
Dalo by sa považovať hlásenie o situácii na cestách za preventívne opatrenie?
Myslím si, že áno. Aj priechodnosť ciest rozhoduje o dopravných nehodách. Štatistiky dokazujú, že čím je menej hustá doprava, tým menej je aj dopravných nehôd. Malo by to pozitívny efekt.
Nemáme na Slovensku v rámci médií dostatok informácií o situácii na cestách?
V minulosti boli rôzne pokusy vytvoriť jeden centrálny informačný kanál. Ale podobné veci by sa nemali robiť nárazovo, ale skôr systematicky. Najprv treba vyhodnotiť účinnosť prijatého opatrenia a až potom ho prijímať. Dobrým príkladom je projekt jedného Slováka, ktorého podstatou je montovanie predného brzdového svetla na aute. Malo by to napríklad pomôcť chodcom na priechode, ktorí budú vidieť, či auto brzdí alebo nie. Podporuje to aj Európska komisia, prebehli rôzne testy a rokovali sme s nimi aj my. Žiadali nás, aby sme o projekte informovali aj poisťovne, hoci to nezasahuje do rizikovosti v rámci poistenia.
Pokuty za jazdu bez poistky nie sú motivačné.
Nechýbajú v aktuálnych novelizačných návrhoch v oblasti PZP opatrenia, ktoré by znížili počet vozidiel bez povinného poistenia na Slovensku?
Škody spôsobené nepoistenými vozidlami musí z poistného garančného fondu hradiť SKP. Postih vo forme pokút voči majiteľom týchto vozidiel je momentálne v gescii okresných úradov. Už desať rokov sa snažíme presadiť, aby sankcionovanie nepoistených vozidiel mohla vykonávať priamo SKP. S určitými zmenami takýto systém funguje v Českej republike vo forme úhradovej povinnosti. Náš návrh nezasahuje do doterajšej kompetencie štátu vyberať od nepoistených majiteľov motorových vozidiel pokuty. Cieľom úhradovej povinnosti je inkasovanie nezaplateného poistného a vrátenie peňazí do systému PZP, do ktorého nepoistení motoristi nezaplatením poistného neprispievajú a škody nimi spôsobené musia financovať ostatní motoristi. Na Slovensku jazdí dlhodobo nepoistených asi 60-tisíc vozidiel. Keď si to prepočítate na priemerné poistné, hovoríme o celkovej sume zhruba osem miliónov eur. SKP na svoju činnosť potrebuje ročne zhruba šesť až sedem miliónov eur. Tieto prostriedky platia vo forme príspevkov do SKP poisťovne a v podstate to financujú ľudia, ktorí poistku majú a platia si ju. Nepovažujeme za spravodlivé, aby poistení motoristi financovali ešte aj škody, ktoré spôsobia ľudia bez poistenia. SKP síce vymáha vyplatené plnenie za škody, ktoré spôsobili ľudia s nepoisteným autom, ale úspešnosť takýchto regresov je na úrovni 30 percent.
Ako má fungovať nový systém sankcionovania nepoistených motoristov? Budú platiť poistné do garančného fondu, keď súčasný systém ukladanie pokút je neefektívny?
Problém je v súčasnom systéme pokút za jazdu autom bez povinnej poistky. Hoci ide o príjem štátneho rozpočtu, štátne orgány, ktoré pokutami majú sankcionovať nepoistených majiteľov vozidiel, sa tomu nevenujú systematicky. Máme zistené, že zo všetkých podaní na preverenie, ktoré posielame na okresné úrady, sa reálne preverí asi desať až dvadsať percent. Treba tiež povedať, že výška pokút od okresu k okresu je veľmi rozdielna. Čím viac pôjdete na východ Slovenska, tým je priemerná výška pokuty nižšia. Úhradová povinnosť realizovaná SKP by fungovala nezávisle od činnosti štátnych orgánov. Výška tejto povinnosti by sa určovala podľa jednotlivých kategórií vozidiel a vypočítavala by sa za každý deň omeškania s platením poistného.
Povedzme teda, že niekto nezaplatí povinnú poistku na auto. Čo by sa vtedy stalo, keby sa zaviedla úhradová povinnosť pre nepoistených majiteľov vozidiel?
SKP by neplatiča vyzvala, aby preukázal, či je poistený a či poistka bola zaplatená. Ak by s SKP nekomunikoval alebo by nevedel preukázať, že je poistený, poslala by sa mu nejaká forma platobného príkazu. Okrem toho by neplatič musel zaplatiť aj náklady, ktoré boli na vymáhanie nezaplateného poistného vynaložené.
Peniaze by putovali priamo na účet SKP?
Áno. Použili by sa na činnosť SKP a úhradu škôd nepoistenými vozidlami.
Prečo sa teda nakoniec úhradová povinnosť nedostalo do návrhu zákona?
Úradníci na ministerstve financií nám tvrdia, že súčasný systém je funkčný. Hoci presné štatistiky nie sú. V minulosti sme mali zo zákona prehľad o úspešnosti vymáhania pokút, ktorý nám posielalo ministerstvo vnútra. Neskôr sa legislatíva zmenila a zasielanie takéhoto prehľadu z nej vypadlo. Ani rezort financií dodnes nemá štatistiky o tom, ako súčasný systém pokút reálne funguje. Máme však informácie o tom, ako sa jednotlivé okresné úrady vymáhaniu pokút venujú. Celkový výber pokút a ich výška je veľmi nízka, takže neplatičov to nemotivuje k tomu, aby zaplatili povinnú poistku.
Okresné úrady by ale mali dávať majiteľom nepoistených áut pokutu automaticky. Prečo sa to v praxi nedeje?
Myslím si, že úradníci to považujú za obťažovanie ľudí a neplatenie povinnej poistky asi nepovažujú za závažný priestupok. V menších okresoch fungujú aj osobné väzby či známosti. Rozdiel je aj vo výške pokuty. Napríklad za nedodržanie emisnej či technickej kontroly je pokuta na úrovni zhruba 160 eur. Za jazdu bez poistky napríklad pri prívesnom vozíku je pokuta zhruba 50 eur. Pokuty jednoducho nie sú motivačné. Ani štát preto nemá veľký záujem ich vymáhať.
Skúsený likvidátor vie nehodu vyhodnotiť kvalitne
Po novom už ľudia nemusia volať políciu k nehode, pri ktorej škoda nie je vyššia ako 3 990 eur. Nebude to komplikovať riešenie poistných udalostí?
Takéto nehody sa v budúcnosti môžu riešiť iba na základe správy o nehode. Ak tá je riadne vyplnená a všetkými účastníkmi nehody podpísaná, ide v podstate o listinný dôkaz, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako policajná správa o nehode. S tým by ani jedna poisťovňa, ktorá má pozitívny záujem poistnú udalosť riešiť, nemala mať žiadny problém. Stáva sa, že správu o nehode poisťovne niekedy neakceptujú, pretože napríklad jeden z účastníkov nehody dodatočne zmení tvrdí, že nehodu nezavinil. Poisťovňa potom vyčkáva s likvidáciou. To je nesprávny prístup. Po právnej stránke ide o to, že PZP majú vozidlá, teda ich majitelia za škodu podľa zákona zodpovedajú objektívne, čiže bez ohľadu na zavinenie. Taká zodpovednosť nemá nič spoločné so zavinením. Z jednotlivých situácií, ako vznikla nehoda, je každý skúsený likvidátor schopný určiť, ktoré vozidlo a v akom pomere sa zúčastnilo na vzniku škody. Odvolávať sa na to, aby sa účastníci škodovej udalosti mali sami dohodnúť o účasti na nehode, považujem za čistý alibizmus.
Keďže už ľudia nemusia volať políciu, nebude sa objavovať viac podvodov?
Nemožno vylúčiť, že nová právna úprava môže niekoho zvádzať k podvodom. Mám s tým vlastné skúsenosti, keď som pracoval v Slovenskej poisťovni. V jednom prípade sme napríklad zistili, že sa na Slovensko doviezli nabúrané autá. Ten, čo ich priviezol mal na polícii známeho, ktorý následne poškodené vozidlo prihlásil do evidencie a pridelil naň evidenčné číslo. Potom sa poškodené vozidlo objavilo na mieste havárie a škoda bola hlásená poisťovni ako vozidlo poškodené pri nehode. Takže sa môže stať čokoľvek, ale prevažná väčšina ľudí podľa mňa podvádzať nebude. Nemožno vylúčiť podvody, ale tie boli aj predtým, preto si nemyslím, že by to mal byť zásadný argument kritizovania nového systému. Polícia sa bežne k škodovým udalostiam nevolá ani v zahraničí. Musí ale platiť systém dôvery medzi poisťovňami a klientmi. Keď budeme vidieť v každom podvodníka, museli by sme všade vyžadovať doklad od polície.
Polícia vie predsa len lepšie vyhodnotiť vinu na mieste lepšie ako bežný človek. Nebude to viac práce pre poisťovne, ak uvidia v správe o nehode veľké nezrovnalosti?
Ak poisťovne budú zamestnávať skúsených likvidátorov s právnickou kvalifikáciou tak, ako je to bežné v zahraničí, tak nie. Skúsený likvidátor, ktorý ovláda aspoň základy práva, je schopný už na základe prvotných informácií o nehode vymedziť právny základ každého nároku. Dopravné nehody sa vyskytujú za štandardných a prevažne v opakujúcich sa situáciách. Pokiaľ ide o stret vozidiel pri nehode, likvidátor musí vedieť pracovať s ustanovením paragrafu 431 Občianskeho zákonníka a súvisiacou judikatúrou súdov. Pri strete motorových vozidiel platí princíp objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie účastníkov nehody.
Ako som už uviedol, otázka viny má význam iba z hľadiska porušenia pravidiel cestnej premávky vodičom, nie z hľadiska objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa, teda majiteľa vozidla. Správnosť vyčíslenia výšky škody je potom iba ďalším krokom k tomu, aby sa poškodený mohol rýchlo dostať k svojim peniazom. Takto sa bežne likvidujú škody vo vyspelom svete a účastníci nehôd nie sú posielaní na súdy tak, ako je tomu často u nás. Chcem upozorniť na to, že SKP na svojej webovej stránke vypracovala pre poisťovne pomôcku vo forme modelových situácií, na základe ktorých by aj likvidátor-neprávnik mohol ľahko vyhodnotiť účasť motorových vozidiel na nehode. Aj z osobnej skúsenosti viem, že by to veľa veciam pomohlo.
O akú osobnú skúsenosť ide?
Momentálne riešim jednu vlastnú poistnú udalosť s jednou poisťovňou, ktorá sa odvoláva na vyjadrenie osoby, ktorá nebola ani účastníkom nehody, že nehodu nezavinil. Viazanie otázky zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel považujem vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu za ohýbanie práva. V minulosti som osobne zodpovedal za likvidáciu takýchto poistných udalosti a praxoval som vo viacerých zahraničných poisťovniach, a pravdu povediac, postupu niektorých poisťovní pri vybavení škôd v doprave prestávam rozumieť. Osobná skúsenosť je, že ak šéfom likvidácie nie je vzdelaný právnik alebo ak likvidátor nepočúva názor právnika, tak v prípade škôd z PZP to môže byť zásadný problém. Iba skúsený likvidátor s právnickým backgroundom je schopný kvalifikovane určiť právny základ nároku poškodeného alebo dať poškodenému odôvodnenú odpoveď, prečo nie jeho škoda krytá z PZP. Ak likvidátor má pôsobiť iba ako mediátor, ktorý bude počúvať protichodné výpovede účastníkov nehody a zo skutkovej situácie nie je schopný vyvodiť právny základ nároku poškodeného, potom žiadnu poistnú udalosť korektne nevybaví.
Treba však povedať, že problémy môžu byť aj v prípade, keď sa nehoda rieši formou relácie polície, ak je pre likvidátora táto relácia „svätým písmom“. Je tomu tak preto, že policajti, ktorí riešia dopravnú nehodu, prídu na miesto až po nej. Podľa polohy havarovaných vozidiel ako právni laici sú schopní iba vysloviť domnienku, ktorý z vodičov zavinil nehodu alebo kto porušil dopravné predpisy. To však nemusí dávať odpovedať na otázku, kto za škodu v skutočnosti zodpovedá. Máme tu napríklad známy prípad z Nových Zámkov. Taxikár odbočoval z vedľajšej cesty na hlavnú, po ktorej sa rútilo auto rýchlosťou sto kilometrov za hodinu. Taxikár vošiel do cesty a došlo k zrážke. Prišiel policajt a vyhodnotil to tak, že vinníkom je na sto percent taxikár. Veci dal správnu mieru až trestný súd, ktorý určil za vinníka nehody vodiča, ktorý išiel po hlavnej ceste. Medzitým však poisťovňa iba na základe polície nárok poškodeného taxikára zamietla. Skúsenému likvidátorovi by sa to nestalo.
Poisťovne zaviedli systém bonus a malus iba na oko
Ministerstvo sa chce cez novelu zákona o PZP upraviť aj takzvaný systém bonus a malus. Doteraz poisťovne uplatňovali skôr bonusy. Ako sa to podľa vás zmení po novele zákona?
Problém je v tom, že eurosmernica, na základe ktorej sa má meniť aj zákon o PZP, hovorí, že každý občan Európskej únie (EÚ), ktorý sa napríklad presťahuje z jedného do druhého štátu a registruje si tam aj vozidlo, by mal dostať štandardné celoeurópske potvrdenie o škodovej minulosti v štáte doterajšieho pobytu. Týmto dokladom by si potom mohol v druhom štáte vybaviť aj PZP a podľa škodovej minulosti bude buď drahšie, alebo lacnejšie. Smernica vychádza z toho, že vo všetkých členských štátoch funguje systém bonus a malus približne na rovnakých princípoch. Slovensko však hriešne nezaviedlo tento systém už v dobe zavedenia systému PZP a súčasná úprava prijatá pred siedmymi rokmi sa iba tvári, že bol u nás zavedený systém bonus a malus.
Ale v slovenskej legislatíve je paragraf, ktorý niečo podobné spomína.
Pred niekoľkými rokmi sa novelizoval zákon a určitým spôsobom sa spomína, že by to poisťovne mali robiť. Zákon ale nehovorí, akým spôsobom to majú robiť a či je to povinné. V roku 2001, keď sa rušil monopol na PZP, sa navrhovalo, aby sa systém bonus a malus zapracoval do zákona. Legislatívci vtedy tvrdili, že systém môže ovplyvňovať hospodársku súťaž. Ale to je totálna blbosť, pretože aj vo vyspelých trhoch ako je Francúzsko či Nemecko systém funguje už desiatky rokov a nič na tom nezmenilo ani členstvo v EÚ. Ako som povedal, pred siedmymi rokmi sa u nás do zákona pridala nejaká ľahšia verzia systému bonus a malus. Teraz sa zistilo, že väčšina našich poisťovní zaviedla tento systém iba na oko. Práve preto vznikol tlak z EÚ, aby ten systém fungoval všade a na rovnakých princípoch.
Veď EÚ v podstate predstavuje jeden spoločný poistný trh. Keď máte na Slovensku auto, môžete s ním jazdiť voľne po celej EÚ. Akurát, keď budete v niektorom štáte dlhšiu dobu, na Slovensku je to napríklad šesť mesiacov, musíte si v danom štáte aj registrovať auto a platiť miestne PZP. Zažili to v praxi aj niektorí slovenskí občania, ktorí majú bydlisko v Rakúsku. Autá si evidovali na Slovensku, aby nemuseli platiť rakúsku motorovú daň a vyššiu povinnú poistku. Posvietili si na nich rakúski policajti a povedali im, že keď majú dom a trvalý pobyt v Rakúsku, musia si tam prihlásiť aj autá a platiť miestne PZP. Ale robí sa to aj opačne. V dôsledku zmeny miesta, kde sa vozidlo obvykle nachádza, by motorista nemal stratiť doterajší bonus a naopak by sa na neho mal vzťahovať malus, ak predtým v štáte registrácie spôsobil škodu.
Ako by teda mohol fungovať bonus a malus?
Napríklad v Rakúsku upravuje bonus a malus vyhláška ministerstva financií. V jej prílohe sú uvedené jednotlivé bonusové a malusové stupne. Čiže ak niekto spôsobí nehodu, preradia ho do vyššej malusovej kategórie alebo naopak. Sú aj názory, že by to bolo príliš prísne a poisťovne by mali mať v tomto smere aj voľnosť. Ak sa to ale nezmení, budeme tam, kde sme teraz. Konečné riešenie tohto problému však na stole nie je. Existovala aj taká predstava, že Národná banka Slovenska by k systému vydala vykonávací predpis. Ale mám taký dojem, že sa toho v NBS zrejme zľakli a toto riešenie už nepreferujú. Niekto by totiž musel kontrolovať, či poisťovne zákon dodržiavajú.
Rezort financií má v pláne upraviť aj limity, ktoré musí pokrývať povinné poistenie. Je to potrebné, keď poisťovne tvrdia, že už súčasné limity na škody stačia? Prečo sa na to tlačí v rámci EÚ?
Hovorí sa to len u nás. Slováci a ešte štyri ďalšie štáty majú v zákone zavedené minimálne poistné limity v zhode so smernicami. Väčšina členských krajín EÚ má už dnes ďaleko vyššie limity. Dokonca v niektorých štátoch viaceré poisťovne ponúkajú svojim klientom bezlimitné poistné krytie. Treba upozorniť na to, že v rámci EÚ platí princíp, že poistný limit sa vždy prispôsobuje štátu, na území ktorého vznikla dopravná nehoda. To v praxi znamená, že ak by Slovák spôsobil nehodu v Nemecku, jeho poisťovňa bude povinná hradiť škodu podľa poistného limitu platného v Nemecku. Ak by dnes pri nehode v Nemecku bolo usmrtených alebo zranených 20 ľudí, slovenský limit by na krytie takejto škody nestačil. Pretože v Nemecku platia ďaleko vyššie zákonné limity, slovenská poisťovňa škodcu bude musieť poškodeným zaplatiť škodu v rozsahu týchto limitov. Limity poistného krytia sú preto veľmi dôležité v prípade spôsobenia škody v zahraničí, kde si viac vážia ľudský život a náklady na škody môžu byť mnohonásobne vyššie ako na Slovensku. Základné limity smernica na celoeurópskej úrovni zvyšuje najmä v dôsledku rastu inflácie.
Budú podľa vás ceny PZP rásť, keďže súčasné zdražovanie pocítia aj poisťovne?
To je hypotetická otázka. Väčší rozsah plnení poisťovne iba ešte čaká. Okrem súčasnej škodovej inflácie pri škodách na vozidlách, nemajetkovej ujmy pozostalých chcem upriamiť pozornosť aj na to, že pred tromi rokmi Občiansky zákonník zásadným spôsobom zmenil režim náhrady škody na zdraví. V praxi by sa mala aj pri škode na zdraví hradiť skutočná škoda. To sa zatiaľ v číslach poisťovní neprejavilo. Otázne je, či si takéto škody poškodený neuplatňujú alebo je tu iná príčina. Stačí krátke porovnanie. V Čechách takéto škody predstavujú takmer 30 percent uplatnených nárokov, na Slovensku sa hýbeme niekde na úrovni desať percent. Takéto škody ešte len prídu. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, ktorá bola v minulosti problematická, súdna prax sa s ohľadom na jej výšku už ustálila. Výrazné rozdiely priznávaných súm v rámci Slovenska už nie sú.
Napriek tomu bol segment poistenia vozidiel vlani v zisku. Je to podľa vás dočasné alebo si poisťovne tento trend udržia?
Tento segment bol ziskový iba vďaka pandémii. Málo sa jazdilo, bola nízka škodová frekvencia, takže bolo menej škodových udalostí. Avšak škodovosť začala v poslednom čase narastať. Treba povedať, že pribudlo aj registrovaných vozidiel. Či sa škodovosť vráti do starých čísel, závisí aj od toho, ako sa bude jazdiť v ére zvýšených pohonných hmôt, ako sa zvýšia ceny opráv motorových vozidiel, ako sa budú valorizovať priemerné zárobky, ako sa zvýšia výdavky na liečenie zranených osôb, invalidné a podobné dávky Sociálnej poisťovne, ktorá má právo následne regresovať poisťovne a podobne.
Právo na regres niektoré poisťovne nadužívajú
Niektoré poisťovne majú v podmienkach zavedenú maximálnu hodinovú sadzbu pri oprave, ktorú preplatia v rámci PZP, ak niekto vozidlo nedá opraviť v servise odporúčanom poisťovňou, prípadne ak ho klient nedá opraviť v zmluvnom servise. Môžu to poisťovne robiť, keď im zákon ukladá povinnosť preplatiť celú škodu?
Takáto prax je prípustná iba vo vzťahu k havarijnému poisteniu, kde je výška poistného plnenia závislá od dohody medzi poisťovňou a poisteným. Takáto prax je neprípustná vo vzťahu k poškodenému, ak sa škoda za poisteného škodcu bude hradiť z PZP. Poisťovňa má v takom prípade zaplatiť podľa zákona i súdnej praxe skutočnú škodu a nemôže poškodeného nútiť, aby si vozidlo dal opraviť určitým spôsobom alebo poisťovňou určenom servise, a dokonca aj neoriginálnymi náhradnými dielmi. Takáto prax nie je prípustná. Je vecou poškodeného, kde si nechá vozidlo opraviť alebo či si ho vôbec nechá opraviť. Ide predsa o majetok poškodeného, nie majetok poisťovne.
Ak sa poškodený rozhodne pre značkový servis, poisťovňa je povinná uhradiť faktúru podľa skutočných nákladov potrebných na uvedenie vozidla do pôvodného stavu a to aj originálnymi náhradnými dielmi výrobcu danej značky. Nemôžete poškodenému prikázať, ktorý má napríklad značkové auto a chce ho dať opraviť v značkovom servise, aby ho dal opraviť v nejakom neautorizovanom servise. Situácia sa v tomto smere za posledné roky radikálne zmenila. Eurosmernice priznali poškodenému de facto rovnaké právne postavenie ako keby bol sám poistený a postavili ho tak na roveň právneho postavenie spotrebiteľa, ktorý si zasluhuje osobitnú ochranu.
Od januára platí povinnosť, že ak ľudia po nehode pri poškodení hlavných bezpečnostných prvkov nedajú opraviť vozidlo, nespravia novú technickú kontrolu a potom spôsobia nehodu, poisťovňa od nich môže vymáhať zaplatenú škodu z PZP. Stretli ste sa už s takou situáciou?
V tomto prípade sa bavíme o regrese poisťovne proti svojmu klientovi. Môže k tomu dôjsť vtedy, ak poisťovňa preukáže, že spôsobená škoda, za ktorú bolo vyplatené poistné plnenie, je v príčinnej súvislosti s konkrétnym poškodeným bezpečnostným prvkom. Regres nemožno vykonávať paušálne. Poisťovňa musí teda preukázať, že spôsobená škoda je v príčinnej súvislosti so zanedbaním technického stavu vozidla a že tento defekt bol bezprostrednou príčinou vzniku škody.
Teraz nie je regres riadne odôvodnený?
Právo na regres niektoré poisťovne nadužívajú. V praxi poznám prípad, keď klient poisťovne bol v omeškaní s platením poistného iba niekoľko dní, spravil v tom čase škodu a poisťovňa od neho vo forme regresu vymáhala celú zaplatenú škodu. Aj pre takéto a podobné prípady chce rezort financií urobiť zásadnú reformu právnej úpravy regresov.
Poistiť elektrokolobežky bude problematické
Európsky parlament schválil nariadenie, podľa ktorého budú musieť mať uzatvorené PZP aj elektrokolobežky. Ako hodnotíte toto nariadenia?
Problém je v tom, že elektrokolobežky nie sú centrálne evidované a nemajú žiadne evidenčné číslo. V prípade škody môže človek na kolobežke z miesta nehody veľmi ľahko ujsť, ak na mieste nie sú napríklad svedkovia. V tomto vidím problém. A kto bude kontrolovať, či sú elektrokolobežky poistené alebo nie? V súčasnosti môže SKP kontrolovať PZP vo vzťahu k motorovým vozidlám, a to porovnaním databázy poistených vozidiel z poisťovní a databázy registrovaných vozidiel z polície. Vtedy zistíme, kto je poistený a kto nie. Výnimkou sú neevidované vozidlá, pri ktorých sa vydáva len technický preukaz. Ale aj v tomto prípade sa smeruje k tomu, aby boli v databáze. Neviem si to ale predstaviť pri elektrokolobežkách. Myšlienka PZP pre elektrokolobežky je ale dobrá.
Má to platiť o necelé dva roky. Stihnú sa nariadeniu dovtedy prispôsobiť poisťovne na slovenskom trhu?
Dôležitý bude v tomto smere názor ministerstva vnútra a polície. Nemôžete evidovať niečo, čo nie je presne identifikovateľné. Bežné motorové vozidlo má okrem evidenčného čísla napríklad aj VIN číslo. Elektrokolobežky budú ťažko identifikovateľné, rýchlo môžu meniť majiteľa a podobne. Existuje tam viacero problémov a stále je to v rovine úvah. Nechcel by som tento problém zatiaľ uzatvárať.
Odborníci tvrdia, že poistka na elektrokolobežku bude spočiatku drahá. Súhlasíte s tým?
Otázkou je, čo je drahé. Podľa správnosti by sa cena poistky mala odvíjať od počtu používaných kolobežiek, frekvencie a výšky priemernej škody. Medzi kolobežkami sú aj rozdiely napríklad v rýchlosti. Od týchto parametrov sa bude odvíjať rizikovosť tohto segmentu vozidiel. Tieto otázky sú stále predmetom diskusie.
Generálny riaditeľ pre Allianz Nemecko Klaus-Peter Röhler naznačil, že poisťovňa je pripravená na zavedenie PZP na autonómne vozidlá. Viete si podobný produkt predstaviť aj na Slovensku?
O niečom podobnom sme už diskutovali s ministerstvom dopravy, ktoré malo záujem novelizovať zákon o PZP. Návrh robila expertná skupina, ktorá nie celkom dobre rozumela fungovaniu PZP. V prípade autonómnych vozidiel je stále otvorená otázka, kto bude zodpovedať za škodu – majiteľ, firma, ktorá vyvinula softvér na riadenie toho vozidla a podobne. Keď sa uzatvorí táto otázka, nebude problém ani s otázkou poistenia. Keď bude istá zodpovedná osoba, otázka jej poistenia by nemala spôsobovať väčšie problémy. Zatiaľ je to celé v štádiu rôznych vízií. Ale samozrejme, aj autonómne vozidlo bude musieť byť poistené tak, ako každé iné vozidlo.
Imrich Fekete
Po absolvovaní Právnickej fakulty UK v Bratislave pracoval ako vedecký asistent na ministerstve spravodlivosti, kde pôsobil najmä v oblasti občianskeho práva a neskôr v oblasti legislatívy, medzinárodných vzťahov a súdnej správy. Neskôr sa stal riaditeľom sekcie legislatívy a justičnej správy ministerstva. Podieľal sa aj na príprave základných kódexov Občianskeho a Obchodného zákonníka. Pôsobil aj v Slovenskej poisťovni vo funkcii viceprezidenta pre poistenie. Je tiež členom Slovenskej advokátskej komory a odborným asistentom na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Napísal približne 15 publikácií z oblasti občianskeho, obchodného a daňového práva. Po 20 rokoch na konci septembra 2022 končí vo funkcii výkonného riaditeľa Slovenskej kancelárie poisťovateľov.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: