Ak poisťovňa nevyplatí peniaze z povinného zmluvného poistenia (PZP) načas, má poškodený nárok aj na úroky z omeškania. Problém nastáva v prípade, ak o povinnosti vyplatiť poistné plnenie rozhodne až súd. Poisťovne v takom prípade úrok z omeškania štandardne počítali až odo dňa rozhodnutia súdu. Viaceré súdy rozhodli, že takýto postup je nesprávny a poškodený má nárok na úrok z omeškania už odo dňa, kedy si svoj nárok uplatnil.
V opačnom prípade by bolo totiž pre poisťovne výhodné odďaľovať vyplatenie poistného plnenia. Ak by sa úrok z omeškania počítal až od momentu rozhodnutia súdu, znamenalo by to, že pre poisťovňu by bolo lepšie zamietnuť vyplatenie poistného plnenie a následne čakať niekoľko rokov, než sa poškodený domôže spravodlivosti na súde. V prípade, ak by poisťovne museli platiť za tieto roky čakania aj úroky z omeškania, malo by ich to motivovať k tomu, aby nezamietali vyplatenie poistného plnenia, ak k tomu nie je naozaj zákonný dôvod.
Na rozhodnutia súdov v tejto veci portál Finsider upozornil právnik a bývalý výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) Imrich Fekete. Podobné rozhodnutie vydal napríklad vlani v septembri aj Ústavný súd SR. „Ak poškodený žaluje priamo poisťovňu, na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody,“ rozhodol súd.
Ústavný súd riešil prípad, keď krajský súd neuznal úroky z omeškania, pretože podľa neho platí znenie zo zákona o povinnom poistení. Ak by sa postupovalo podľa jeho výkladu, poškodený by mal nárok na úroky z omeškania až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Aj to len v prípade, že súd neurčí inú lehotu na preplatenie škody. To bolo Ústavným súdom vyhodnotené ako nesprávny výklad dotknutých ustanovení zákona o PZP.
„V tomto prípade poškodený žaloval priamo poisťovňu a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody. S tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov určených na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní určených na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo,“ vysvetľuje I. Fekete.
Zákon verzus súd
Zákon o povinnom zmluvnom poistení hovorí, že poisťovňa musí bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Do troch mesiacov od oznámenia musí poisťovňa prešetrovanie skončiť a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah a nárok na náhradu škody preukázaný. V prípade, ak poisťovňa prizná nárok na plnenie alebo jej bude doručené právoplatné rozhodnutie súdu o výške náhrady škody, je povinná ho zaplatiť do 15 dní. Prípadne do iného termínu, ak ho určil súd. Poisťovne preto aj úroky z omeškania počítali až odo dňa rozhodnutia súdu.
Ústavný súd tvrdí pravý opak. Úroky sa podľa neho uplatňujú odo dňa, kedy si poškodený na škodu uplatnil nárok. Nepočíta sa do toho len obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu. „Tým však nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre štandardné odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Každý škodca by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie škody odkazom na súd a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu,“ tvrdí Ústavný súd SR.
Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie prešetrenia poistnej udalosti a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie má podľa súdu svoje opodstatnenie. Na jednej strane dáva poisťovni čas na to, aby dokázala škodu prešetriť, no nemá jej pomáhať vyhnúť sa plateniu úrokov z omeškania. Aj podľa I. Feketeho sa tak súdy nemôžu odvolávať na paragraf v zákone o povinných poistkách, ktorý hovorí o vyplatení poistného plnenia do 15 dní od rozhodnutia súdu.
Úroky z omeškania podľa eurosmernice
Eurosmernica z roku 2009, ktorá nebola v prípade úrokov z omeškania plnohodnotne premietnutá do slovenskej legislatívy, hovorí ešte o prísnejších podmienkach. Podľa nej by mali členské štáty prijať také pravidlá, aby boli úroky z omeškania priznané už po troch mesiacoch od začiatku nahlásenia škody. Platí to v prípade, že poisťovňa dovtedy poistnú udalosť nevyrieši, alebo neposkytne poškodenému závery šetrenia či samotné poistné plnenie.
„Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že úroky z omeškania po uplynutí trojmesačnej lehoty sú poisťovne povinné poškodenému vyplatiť bez toho, aby o to poškodený požiadal spolu s poistným plnením aj v prípade, keď o výške poistného plnenia nerozhoduje súd. Je tomu tak preto, že úroky sa po uplynutí lehoty troch mesiacov stávajú súčasťou poistného plnenia,“ vysvetľuje I. Fekete.
S tým by mohli mať poisťovne problémy, nie vždy totiž dokážu vyriešiť poistnú udalosť v rámci PZP včas. Podľa finančného analytika z OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika môže proces spomaliť napríklad čakanie na podklady od zahraničných partnerov či polície v zahraničí. „Práve situácie, keď zo zavinenia tretej osoby nebude môcť poisťovňa dodržať trojmesačný limit, môžu byť pre poisťovne problematické. Najmä pri škodách na zdraví a živote môže ísť pri úrokoch z omeškania za dlhšie obdobie o nie práve zanedbateľné položky,“ tvrdí.
Ako ukazuje štatistika Allianz, poisťovne platia úrok z omeškania len v ojedinelých prípadoch. V rámci PZP za posledných desať rokov eviduje Allianz len dva takéto prípady, keď po podaní podnetu zo strany klienta do NBS a po následnom odporúčaní centrálnej banky poistenému uhradila aj úroky z omeškania. V rámci havarijného poistenia prípady platenia úrokov z omeškania poisťovňa neeviduje. Poisťovňa Wüstenrot dokonca neeviduje žiadnu poistnú udalosť, pri ktorej by boli vyplácané úroky z omeškania.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
