Ak niekto na aute jazdí bez povinného zmluvného poistenia (PZP), porušuje zákon a mal by dostať pokutu. Aspoň teoreticky. Tento systém totiž nie je úplne funkčný, na čo v posledných rokoch upozorňujú aj poisťovne. Väčšina motoristov, ktorí nemajú poistku, zostáva nepotrestaná. Problém je v tom, že výška pokuty za jazdu bez PZP je síce definovaná zákonom, no konkrétnu sumu okresné úrady udeľujú podľa vlastného uváženia. Niektoré si pritom vytvorili sadzobníky pokút, iné zase nie. Na to, aby potrestali všetkých ľudí, ktorí nemajú PZP, navyše nemajú kapacity. Preto pokutu dostáva len zlomok ľudí, ktorí nemajú poistené auto. A napokon pokuty, ktoré úrady udelia, motoristi často aj tak nezaplatia.
Vodičom, ktorí nemajú uzatvorené poistenie a napriek tomu jazdia po slovenských cestách, za to v súčasnosti hrozí pokuta. Jej výška sa pohybuje od zhruba 16 eur do 3 300 eur. Túto hranicu od augusta zmení novela zákona o PZP. Minimálna pokuta vzrastie na 50 eur a maximálna na 5 000 eur. Legislatíva už nič nehovorí o tom, na základe čoho sa má určiť výška konkrétnej pokuty. Pri ukladaní sankcie majú úrady a polícia len prihliadať na „závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu“. Čím dlhšie niekto jazdí, tým vyššia by mala byť aj pokuta.
Okresné úrady pri výške pokuty postupujú odlišne. Spoločnosť EFIBA upozornila, že napríklad okresný úrad v Banskej Bystrici zaviedol vlastný sadzobník pokút na základe listu, ktorý zaslala Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP) ministerstvu vnútra ešte vlani v apríli. Výška pokuty za jazdu bez PZP je v ňom stanovená podľa kategórie vozidla a na základe priemerného ročného poistného za jednotlivé kategórie. Sankcia je pritom ešte zvýšená o desať percent priemernej ceny poistenia na základe usmernenia ministerstva vnútra.
Úrady si pomáhajú aj online porovnávačom cien
Podľa podobnej metodiky postupuje aj okresný úrad v Prešove. Peter Grečo z prešovského úradu vysvetľuje, že sadzobník pokút je tvorený viacerými premennými. „SKP stanovuje na príslušný rok sadzobník pokút priemerného ročného poistenia pre jednotlivé kategórie vozidiel. Tých je celkovo 22 a sú štruktúrované podľa kubatúry motora vozidla, celkovej hmotnosti, či podľa určenia vozidla. Ďalším faktorom pri výpočte pokuty je čas nepoistenia. Rezultátom týchto premenných dát je výsledne stanovená a vypočítaná pokuta,“ vysvetľuje P. Grečo pre Finsider. Na priemerné ročné poistenie pre jednotlivé kategórie vozidiel a na dĺžku protiprávneho stavu pri výške udelenej pokuty prihliada aj okresný úrad v Žiline a v Bratislave. To, či aj oni využívajú sadzobník pokút, neuviedli.
Iné oslovené okresné úrady podobný postup neaplikovali. Jana Turyová z organizačného odboru okresného úradu v Košiciach pre Finsider hovorí, že okresnému úradu zo zákona o PZP nevyplýva povinnosť upraviť ukladanie pokút a ich výšku sadzobníkom. „Preto okresný úrad postupuje v konaniach o uložení pokuty za neuzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a pokuty ukladá v zákonom určenej výške od 16,59 eura do 3 319,39 eura a pri ukladaní pokút prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu,“ tvrdí J. Turyová.
Výška pokuty za jazdu bez PZP sa určuje netradičných spôsobom napríklad v Nitre. Tamojší okresný úrad tvrdí, že ukladá pokuty v zákonnom rozsahu, berie do úvahy obdobie bez poistenia a údaje si kontroluje na stránke Najpoistenie.sk, kde zisťuje možné poistenie motorového vozidla za obdobie porušenia povinnosti. Ide o internetový porovnávač cien poistiek, vrátane PZP.
„Ďalej sa prihliada na skutočnosť, že voči účastníkovi konania doposiaľ žiadne konanie pre porušenie zákona o PZP nebolo vedené. Taktiež správny orgán vykonáva lustráciu na webovej stránke SKP k vyhľadaniu poisťovateľa kontrolovaného vozidla a overenia platnosti PZP,“ uviedol vedúci organizačného odboru z okresného úradu v Nitre Márk Varga. Podľa jeho slov úrad nedisponuje žiadnym usmernením ministerstva vnútra.
Motoristi pokuty aj tak väčšinou nezaplatia
Podľa Slovenskej asociácie poisťovní je v súčasnosti bez poistky zhruba 314-tisíc áut. Ide o takmer deväť percent evidovaných vozidiel v prevádzke. V skutočnosti je časť z nich dlhodobo mimo prevádzky. Ľudia ich len neodhlásili a podľa poisťovní sa môžu v oficiálnych registroch nachádzať aj také, ktoré už fyzicky neexistujú. Samotné pokuty udeľujú okresné úrady na základe oznámenia SKP, ktorá porovnáva register evidovaných vozidiel s registrom vozidiel s poistením. Úrad môže pokutu uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel. Pokutu musí poslať najneskôr do troch rokov od porušenia povinnosti mať PZP.
Avšak úrady nemajú dosť personálu či technických kapacít na vybavovanie všetkých podaní, čo má za následok, že väčšina motoristov bez poistenia zostáva nepotrestaná. V jednotlivých okresoch sa výška sankcie odlišuje. Okresný úrad v Banskej Bystrici za vlaňajšok eviduje priemernú uloženú pokutu na úrovni 142 eur, maximálna pokuta dosiahla výšku 610 eur. Bratislavský okresný úrad ukladá pokuty v priemere vo výške 477 eur, v Prešove na úrovni 317 eur, v Nitre ide o sumu 98 eur a v Žiline dosahuje pokuta priemernú výšku 167,10 eura. Košický okresný úrad sumu neuvádza, pretože podľa J. Turyovej nemusí viesť štatistické údaje o počte pokút, ich priemernej výške či celkovej sume.
Pokutu môže vodič dostať aj v blokovom konaní pri kontrole polície. Ani v tomto prípade nie je výška pokuty za jazdu bez PZP definovaná. Vodiči tak väčšinou zaplatia nižšiu sumu, než koľko by ich stála poistka.
Mnohí motoristi v konečnom dôsledku pokuty aj tak nezaplatia. Zo štatistík ministerstva vnútra vyplýva, že vlani bolo uložených celkovo vyše 6 600 pokút v hodnote viac ako 974-tisíc eur. V skutočnosti bolo zaplatených len 3 385 pokút v celkovej hodnote takmer 616-tisíc eur. Okresné úrady pritom už teraz predbežne evidujú desiatky nezaplatených pokút, ktoré boli uložené od začiatku tohto roka.
Výška pokuty za jazdu bez PZP:
| Rok | Počet uložených pokút | Celková suma pokút | Počet nezaplatených pokút | Celková nezaplatená suma za pokuty |
|---|---|---|---|---|
| 2021 | 5 564 | 583 630 € | 2 186 | 300 085 € |
| 2022 | 5 746 | 809 737 € | 2 839 | 483 110 € |
| 2023 | 6 669 | 974 873 € | 3 385 | 615 899 € |
Pokuty budú vyššie, problém to nevyrieši
PZP sa od augusta zásadne zmení. Novela zákona, ktorú už schválil parlament, má za cieľ okrem iného implementovať európsku smernicu MID (smernica o poistení motorových vozidiel). Ministerstvo financií, ktoré zmeny v povinných poistkách zastrešuje, sa okrem iného rozhodlo zvýšiť aj pokuty pre motoristov, ktorí jazdia bez poistenia. Po novom má sankcia stúpnuť na 50 až 5 000 eur. Ministerstvo si od zvýšenia pokút sľubuje zníženie počtu neplatičov PZP. Okrem hranice pokuty sa v zákone nič nezmení a jej výška sa má stále odvíjať od závažnosti priestupku.
Na neplatičov povinného poistenia v súčasnosti doplácajú ostatní motoristi. Keď auto bez PZP spôsobí škodu, prepláca sa z garančného fondu, ktorý spravuje SKP. Peniaze do fondu posielajú poisťovne, ktoré tam dávajú časť vybratého poistného z PZP od ľudí. Kancelária najprv škodu zaplatí z fondu a potom si od vinníka bez poistky náklady vymáha, no spravidla neúspešne. Garančný fond financujú poisťovne podľa toho, aký majú podiel na trhu. Vlani poslali do fondu desať miliónov eur. Kancelária nemá dosah ani na pokuty, keďže tie sú príjmom štátneho rozpočtu.
Poisťovne pritom navrhovali zavedenie takzvaného príspevku pre osoby bez povinného poistenia. Podobný model používajú aj iné okolité štáty ako napríklad Česko. Suma príspevku by mala byť vyššia ako samotné poistné. Majiteľov by poisťovne postupne vyzývali, aby zaplatili poplatok, ale súčasne aj k tomu, aby si uzatvorili PZP. Cieľom bolo, aby mali všetky vozidlá na cestách povinné poistenie. Návrh riešenia poisťovní počítal aj s tým, že sa z evidencie vyradia vozidlá, ktoré už na to nespĺňajú podmienky. Išlo by o také, ktoré nemajú povinné poistenie, platnú emisnú či technickú kontrolu a podobne. Z evidencie by vozidlá automaticky vyradil štát. Ich návrh ministerstvo nakoniec neakceptovalo.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
