Povinné zmluvné poistenie (PZP) sa od augusta zásadne zmení. Medzi najvýraznejšie opatrenia patrí zavedenie povinných poistiek na elektrokolobežky, zvýšenie maximálnych limitov a pokút, či úprava regresných nárokov. Zmeny v PZP prešli cez novelu zákona z dielne ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD). Novela má za cieľ okrem iného implementovať európsku smernicu MID (smernica o poistení motorových vozidiel).
Povinné poistenie sa bude od augusta tohto roka týkať všetkých elektrických kolobežiek a tiež segwayov v prípade, že ich konštrukčná rýchlosť presahuje 25 kilometrov za hodinu. Okrem toho sa nová povinnosť má týka aj majiteľov kolobežiek, ktoré dosahujú rýchlosť viac ako 14 kilometrov za hodinu a zároveň vážia viac ako 25 kilogramov. Maximálna konštrukčná rýchlosť je rýchlosť, ktorú výrobca stanoví ako najvyššiu. Majitelia ich prihlasovať do evidencie nemusia, pretože nepodliehajú schváleniu na prevádzku v cestnej premávke ako klasické vozidlá.
Podľa ministerstva financií sa zavedenie PZP na kolobežku nedotkne veľkej skupiny ľudí. Drvivá väčšina elektrických kolobežiek, ale aj iných podobných vozidiel má konštrukčnú rýchlosť práve maximálne 25 kilometrov za hodinu. Z pohľadu bežných elektrických kolobežiek sa ani po schválení v pravidlách nič meniť nebude. Majiteľom bežných elektrických kolobežiek tak nepribudnú ani žiadne nové povinnosti, keďže smernica jasne definuje pravidlá.
Tí, ktorých elektrokolobežka presahuje váhový a rýchlostný limit, si musia uzatvoriť povinné poistenie. Podľa informácií portálu Finsider sa poisťovne na novinku už pripravujú. Budú musieť upraviť produkt povinného poistenia a nastaviť nové technické parametre pre poisťovanie silnejších elektrokolobežiek.
Zmeny v PZP pri krátení poistného
Zmeny v PZP sa týkajú aj regresných nárokov poisťovní voči klientom. Bude tak presne určené, ako poisťovňa môže krátiť vyplatené poistné v prípade, že si klient nesplnil nejakú povinnosť. „Často totiž dochádza k prípadom, že klienti z objektívnych dôvodov nestihnú poisťovni včas nahlásiť poistnú udalosť a to je dôvodom, že poisťovňa si uplatní regres voči klientovi,“ tvrdí ministerstvo financií. Keď niekto úmyselne spôsobí škodu, alebo šoféruje pod vplyvom drog či alkoholu, poisťovňa od neho bude môcť stále žiadať sto percent poistného plnenia, ktoré musela za prípadné škody zaplatiť.
Pri menej závažných prehreškoch bude regres miernejší. V prípade, ak niekto napríklad nenahlási škodu alebo nedodá potrebné tlačivá, poisťovňa voči nemu môže uplatniť regres maximálne do výšky 50 percent. Keď tieto povinnosti klient nahlási v dodatočnej 15-dňovej lehote, regres bude na úrovni maximálne 30 percent. V prípade, že niekto nenahlási poistnú udalosť a má na to objektívne dôvody ako napríklad zdravotné problémy, poisťovňa voči nemu regres nebude môcť uplatniť vôbec.
Zmena prichádza napríklad aj v určovaní výšky škôd, ktoré si majitelia vozidiel uplatňujú z PZP. „Doterajší systém nebol jednotný a každá poisťovňa výšku škody určovala podľa svojich vlastných pravidiel. Bežne sa stávalo, že klienti boli s náhradou škody nespokojní a prípady tak končili na súdoch,“ odôvodňuje zmenu ministerstvo financií. Na výpočet škôd sa preto zavedie jednotný mechanizmus. Všetky poisťovne sa tak budú riadiť vyhláškou ministerstva spravodlivosti, ktorú doteraz pri sporoch o výške využívajú napríklad aj súdy.
Novinka sa dostala do zákona vďaka pripomienke Národnej banky Slovenska (NBS). „Vyhláška neupravuje len povinnosti znalcov, ale postupuje sa podľa nej aj v prípade, ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu, pričom osobitným predpisom je v tomto prípade aj Občiansky zákonník, ktorý všeobecne upravuje náhradu škody. Výslovne zavedenie tejto povinnosti by pritom nemalo mať žiaden negatívny vplyv na poisťovateľov, keďže v zmysle tohto návrhu nie sú povinní využívať služby znalcov,“ uviedla centrálna banka v pripomienke.
Vyššie limity aj pokuty
Novela tiež zvyšuje limity poistného krytia. Pri škode na zdraví sa krytie zvýši z 5,24 milióna eur na 6,45 milióna eur a pri škodách na majetku z 1,05 milióna eur na 1,3 milióna eur. Limity určujú, akú maximálnu sumu poisťovňa vyplatí z poistky. Ak by škoda na zdraví alebo majetku bola vyššia, rozdiel musí vinník doplatiť z vlastného vrecka. Situácie, kedy by musel klient doplácať sumu nad limitom za škodu na zdraví či majetku pri nehode, sa zatiaľ nestávajú. Výška škôd sa totiž pohybuje skôr v tisíckach eur.
Ministerstvo financií, ktoré zmeny v povinných poistkách zastrešuje, sa okrem toho rozhodlo zvýšiť aj pokuty pre motoristov, ktorí jazdia bez poistenia. Vodičom, ktorí nemajú uzatvorené poistenie a napriek tomu jazdia po slovenských cestách, za to v súčasnosti hrozí pokuta od zhruba 16 eur do 3 300 eur. Po novom má sankcia stúpnuť na 50 až 5 000 eur. Ministerstvo si od zvýšenia pokút sľubuje zníženie počtu neplatičov PZP.
Pokuty udeľujú okresné úrady na základe oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP), ktorá porovnáva register evidovaných vozidiel s registrom vozidiel s poistením. Napríklad v roku 2021 bolo zo strany SKP zaslaných viac ako 411-tisíc podaní. V rovnakom roku bolo zo strany okresných úradov udelených 5 564 pokút pre motoristov bez PZP. Celkovo sa vybralo vyše 583-tisíc eur. Pokutou tak skončilo len niečo málo cez jedno percento prípadov.
Poisťovne preto navrhovali zavedenie takzvaného príspevku pre osoby bez povinného poistenia. Podobný model používajú aj iné okolité štáty ako napríklad Česko. Suma príspevku by mala byť vyššia ako samotné poistné. Majiteľov by poisťovne postupne vyzývali, aby zaplatili poplatok, ale súčasne aj k tomu, aby si uzatvorili PZP. Cieľom je, aby mali všetky vozidlá na cestách povinné poistenie. Poisťovne o tom s ministerstvom už viackrát rokovali, no bezvýsledne. Opatrenie sa nakoniec nedostalo do novely.
Výmena informácií v rámci EÚ
Novela totiž počíta s tým, že v rámci Európskej únie (EÚ) sa budú lepšie vymieňať informácie o poistených vozidlách. Poisťovne budú povinné elektronicky automatizovaným spôsobom posielať Slovenskej kancelárii poisťovateľov (SKP) údaje o vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti a o poistných zmluvách. Musia to urobiť hneď potom, ako ich budú mať vo svojom informačnom systéme k dispozícii. Je pritom jedno, či bude zmluva uzatvorená cez web, makléra alebo u lízingovej spoločnosti.
Po novom sa zavedie aj jednotný doklad o bezškodovom priebehu poistenia. Poisťovne z členských štátov medzi sebou takéto potvrdenia často neakceptujú, no podľa schváleného návrhu už budú musieť. Potvrdenia budú mať jednotný európsky vzor. Podľa ministerstva tento krok pomôže ľuďom ročne ušetriť aj niekoľko stoviek eur. „Napríklad cena PZP na vozidlo strednej triedy je v susednom Rakúsku vo výške 1 150 eur. V prípade, ak má klient potvrdenie o bezškodovom priebehu, môže dostať zľavu až do výšky 50 percent,“ tvrdí ministerstvo financií.
Centrálna banka chcela cez pripomienky vyriešiť problém s bonusom a malusom aj na Slovensku. Ide o systém, kedy ľudia, ktorí v minulosti spôsobili škodu, platia vyššie poistné na PZP. Motoristi bez škôd by zase mali mať nárok na nižšiu cenu. V praxi sa kvôli konkurenčnému boju medzi poisťovňami používajú skôr bonusy, zatiaľ čo malusy sa takmer neplatňujú. Vyššia cena totiž motivuje ľudí k odchodu do inej poisťovne, ktorá často nehľadí na to, že spôsobili nehodu. NBS chcela navrhovať spôsob a minimálny rozsah zohľadnenia celkového škodového priebehu poistenia zodpovednosti a rozsah zverejňovaných informácií. Systém bonus a malus totiž definuje samotný zákon o PZP.
Aktuálne znenie zákona podľa centrálnej banky ponecháva uplatňovanie systému bonusu a malusu na trh a na jeho konkurenčné prostredie. „Problémom ponechania takejto právnej úpravy však je jeho reálne uplatňovanie v podmienkach slovenského poistného trhu, pretože na trhu sú badateľné výrazné rozdiely v prístupe poisťovateľov, pri ktorých sa napríklad uplatňuje bonus v jednotkách eurocentov alebo sa dôsledne neaplikuje malus, čo vedie aj k PZP turistike, pri ktorej škodoví klienti prechádzajú k poisťovateľom, ktorí nezohľadňujú škodový priebeh, pokiaľ bola škoda zaznamenaná u iného poisťovateľa. Klient taktiež pri uzatvorení zmluvy nevie posúdiť, akým spôsobom bude predmetný systém poisťovateľ uplatňovať,“ tvrdí NBS.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
