Budova bratislavského osobného prístavu čaká na opravu už roky. Čo ju brzdí?

Osobný prístav má slúžiť ako vstupná brána do Bratislavy pre turistov prichádzajúcich po Dunaji z Viedne či z Budapešti. Jeho budova je už dlhé roky v zanedbanom stave.

Jej interiér už dávno nezodpovedá modernej dobe, ale schátraný je aj jej exteriér a okolie budovy. Preto táto pomerne zahanbujúca brána môže odradiť turistov od opakovanej návštevy hlavného mesta Slovenska.

Jeho obnova je typickým príkladom viacerých nefungujúcich procesov na Slovensku, ktoré brzdia výstavbu či opravy budov roky, ba až dekády. Najprv sa o vlastníctvo budovy a okolia hádajú štátna a súkromná firma, potom jeho obnovu brzdí investor, ktorý mení architektov aj vizuál budovy, ozvú sa aktivisti a napokon všetko zastavia spomalené štátne či regionálne úrady. K urýchleniu rekonštrukcie neprispeli ani pamiatkari.

Čo brzdí obnovu prístavu

Budova osobného prístavu má už viac ako 55 rokov. Hoci bola čiastočne zrekonštruovaná v polovici 90. rokov, už dlhé roky potrebuje kompletný “facelift”. Inšpirovať by sme sa mohli napríklad budovou prístavu vo Viedni.

Spočiatku bránili jeho obnove spory o pozemky a budovu. Pozemky v prístave a v jeho okolí vlastní štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy a infraštruktúru zase súkromná spoločnosť Slovenská plavba a prístavy. Napriek sporom sa na rekonštrukcii firmy dohodli v minulom desaťročí.

Budovu prístavu dnes vlastní firma Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava (SPaP-LOD), ktorá prevádzkuje aj lodnú dopravu na Dunaji. Tá vznikla podľa obchodného registra v roku 2002.

Vystriedalo sa v nej viacero majiteľov – od Španielov, cez cyperskú firmu, až v roku 2017 skončila v rukách firmy Merk reality. V začiatkoch jej podnikania sa v jej dozornej rade objavil nakrátko aj Jozef Oravkin, bývalý partner finančnej skupiny Penta či Braňo Prieložný, zakladateľ finančnej skupiny Istrokapitál.

Dnes v predstavenstve firmy Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava figurujú známe mená zo slovenského biznisu.Podpredsedníčkou predstavenstva je napríklad Eleonóra Fedorová, ktorá figuruje aj v orgánoch cestovnej kancelárie Satur Travel. Ide o dcéru dlhoročného poslanca za stranu Smer Dušana Muňka, ktorý ju sprivatizoval ešte v 90. rokoch. Práve od Muňka kúpil byt premiér Robert Fico.

Búranie sa odložilo a s ním aj prestavba

Prvý zámer prestavby osobného prístavu sa objavil už v roku 2011. Uskutočnila sa architektonická súťaž, v ktorej zvíťazila architektonická kancelária Adom M Studio.

Potom bolo okolo projektu niekoľko rokov ticho. Investor zháňal potrebné povolenia. Až v roku 2018 jeho zámer získal súhlasné záväzné stanovisko od hlavného mesta. V tom istom roku však došlo k zmene architektov. Projekt prerobila spoločnosť Pio Keramoprojekt, ktorá stála aj za rekonštrukciou Bratislavského letiska. O rok neskôr investor požiadal o vydanie územného rozhodnutia.

Majiteľ prístavnej budovy pôvodne predpokladal, že s búracími prácami začne ešte v roku 2019 a s rekonštrukciou v roku 2020. Rekonštrukčné práce mali trvať 18 mesiacov, celková investícia sa odhadovala na päť miliónov eur.

Pre pandémiu, ale aj kvôli čakaniu na rozhodnutie úradov, sa práce odložili. Územné rozhodnutie bolo vydané stavebným úradom mestskej časti Bratislava – Staré Mesto až v marci 2022.

Lenže projekt sa nepáčil miestnym aktivistom, ale aj niektorým poslancom. Tí proti nemu podali odvolania, o ktorých dodnes nebolo rozhodnuté. Spis leží na stole Úradu pre územné plánovanie a výstavbu už od apríla minulého roka. K nemu sa dostal preto, lebo na tento nový úrad prešla čiastočne agenda stavebných úradov.

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu o odvolaní zatiaľ nerozhodol. Simona Parížeková, hovorkyňa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu, vysvetľuje, že je to z dôvodu zabezpečenia práv účastníkov konania v súvislosti so zmenenou projektovou dokumentáciou. O odvolaní sa podľa nej rozhodne v blízkej dobe.

Ľudmila Masariková, konateľka SPaP-LOD, je tiež optimistická. „Vzhľadom na posledné úkony vykonané v rámci správneho konania očakávame rozhodnutie o odvolaní v najbližších dňoch,“ povedala pre Finsider.

Ako má prístav vyzerať

Pôvodná predstava kancelárie Adom M Studio bola, že budova prístavu bude mať neofunkcionalistickú podobu s veľkými balkónovými ochodzami. Vďaka nim mali mať návštevníci bližší kontakt s riekou Dunaj.

Nový návrh, ktorý pripravila kancelária Pio Keramoprojekt, je mohutnejší aj vyšší o jedno podlažie. Zúžili sa aj pôvodne široké balkóny. Podľa webu Yimba nerieši ani priľahlé verejné priestranstva, parkovisko, rekonštrukciu prípojok či ubytovanie.

Aktivisti, napríklad občianska iniciatíva Bratislava otvorene, pamiatkari a miestni politici zase projekt kritizujú nielen za jeho vzhľad, výšku, ale aj celkový objem novej budovy.

Podľa nich nová budova zničí celkový pohľad na panorámu Starého Mesta a jeho nábrežnej promenády, kde sú viaceré pamiatkovo chránené budovy. Ide napríklad o budovu Slovenského národného múzea, Strojárskej strednej školy na Fajnorovom nábreží alebo budovu Filozofickej fakulty UK.

Navrhovanú dostavbu označili aktivisti za necitlivú. Nepáčilo sa im ani to, že nepôjde o rekonštrukciu starej budovy, ale skôr o jej zbúranie a nová budova bude mať veľa kancelárií.

Investor sa v minulosti ku kritike vyjadril s odmietnutím. „Myslíme si, že celkový pohľad na Staré Mesto podstatne viac ničí aktuálna podoba budovy a jej stav,“ uviedla spoločnosť pre médiá.

Ľ. Masariková hovorí, že súčasná podoba projektu je schválená Krajským pamiatkovým úradom, a preto verí, že sa už nebude prerábať. Odmieta aj výčitky, že pôvodnú budovu prístavu celú zbúrajú. „Nie je dôvod, aby bola celá zbúraná, ale bude kompletne rekonštruovaná do novej podoby,“ vraví.

Pôvodne odhadované náklady na celú budovu vo výške päť miliónov eur sa určite zvýšia. Odvtedy vzrástli ceny materiálov, práce aj DPH. „Rozpočet priebežne aktualizujeme a počítame s jeho navýšením o 30 až 40 percent,“ odhaduje konateľka firmy SPaP-LOD.

Chystá sa prestavba hlavnej stanice v Bratislave. Čakajú nás znovu len kozmetické úpravy?

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: