Bratislavský developer zmení brownfield po bývalej textilnej fabrike Merina, ktorý sa nachádza neďaleko centra Trenčína, na rezidenčný projekt s viac ako 600 bytmi.
(Inzercia)
„Nová Merina je projekt, ktorý premieňa dlhodobo zanedbanú industriálnu časť Trenčína na kvalitné a udržateľné bývanie v prémiovej lokalite,“ hovorí partner spoločnosti Occam Real Estate Marek Kalma.
Táto firma, ktorá má na konte niekoľko projektov, ako napríklad Tesla Residence s takmer 200 bytmi v Košiciach a spoluprácu s HB Reavis či s Immocapom, už vlani v júni získala spolu s Across Properties veľkú časť bývalej textilnej fabriky Merina. Stavebný pozemok sa nachádza v severovýchodnej časti Trenčína v blízkosti hlavnej autobusovej a železničnej stanice a mestského parku, s rýchlym prístupom do centra.
(Vizualiácia: ateliér Sadovsky & Architects v spolupráci s Marko & Placemakers)
Zachová sa len tepláreň
Za obeť novej výstavbe bytov padnú takmer všetky industriálne budovy v areáli Meriny. „Jediná budova, pri ktorej uvažujeme o zachovaní, či už kompletne alebo v nejakej mierke, je budova teplárne zo 70. rokov minulého storočia,“ vraví pre Finsider M. Kalma. Podľa neho jej osud bude závisieť od budúceho programu v tejto budove a od možného financovania.
„Ako developer sme ochotní vzdať sa pomerne veľkého zisku, ktorý by sme mohli na mieste teplárne realizovať z výstavby bytov, ale nemôže od nás nikto očakávať, že ponesieme ešte aj finančné bremeno rekonštrukcie,“ vysvetľuje.
Objekt teplárne investor sľubuje zachovať, hoci tvrdí, že budova nie je pamiatka. V budúcnosti by z nej mohlo vzniknúť športovo-kultúrne stredisko.
Zachovať by sa mohli aj niektoré historické artefakty z bývalej výroby Meriny. „Nemáme ešte vybraté konkrétne predmety, ale radi by sme unikátne časti zariadenia zachovali a prípadne premiestnili do teplárne, ale to sú naozaj veľmi skoré úvahy,” dodáva Kalma.
Naopak Ministerstvo kultúry vlani v lete podľa portálu Dnes 24 rozhodlo o vyhlásení budovy bývalej turbínovej budovy a za národnú kultúrnu pamiatku. Viaceré iné objekty v areáli nebolo možné vyhlásiť za pamiatky, keďže sú už veľmi zničené.
V roku 2019 trenčianski pamiatkari k Merine vydali súhlasné stanovisko s búraním pre developera TM Real. Ten sa podľa Denníku N chcel s ministerstvom súdiť.
Turbínová hala bola vybudovaná v druhej etape výstavby továrne v roku 1931. Je projektom významného funkcionalistického architekta Františka E. Bednárika.
Súťaž na budúcu podobu projektu
Po získaní pozemkov investor v spolupráci s mestom Trenčín spustili urbanisticko-architektonickú súťaž za účasti známych slovenských a českých ateliérov. Víťazom sa stal ateliér Sadovsky & Architects v spolupráci s Marko & Placemakers. Títo architekti majú už bohaté skúsenosti s pretváraním verejného priestoru na moderný, ale aj s historickými budovami. Ateliér Sadovsky & Architects má za sebou napríklad realizáciu Nádvoria v Trnave. Marko & Placemakers spolupracuje okrem iného na projekte prestavby bratislavského podhradia Vydrica.
„Naša vízia je postavená na rešpekte, kontinuite a priamej interpretácii postindustriálnej krajiny, ktorá sa zmení na fungujúcu obytnú mestskú štruktúru. Stane sa pohodovým a útulnym domovom pre mnohých súčasných a budúcich obyvateľov Trenčína,“ predstavil víziu svojho štúdia Oliver Sadovský.
Podľa vizualizácii projektu Nová Merina má byť v areáli okrem budov aj veľa zelene.
Začiatok výstavby prvej fázy bytov v industriálnej zóne je naplánovaný až na rok 2025. Ďalšie fázy, ktoré by mali byť tri, budú pokračovať podľa aktuálnych podmienok na realitnom trhu.
Podobný bytový projekt sa podľa portálu ASB chystá aj v areáli niekdajšieho závodu textilnej firmy Ozeta v Trenčíne. Do troch rokov by tam malo pribudnúť 82 bytov a sedem apartmánov.
Merina fungovala vyše 100 rokov
Závod v Trenčíne vznikol z pôvodnej fabriky rodiny priemyselníkov Tiberghienovcov z Francúzska v roku 1907. Názov Merina sa používal až od roku 1949, keď už bola fabrika znárodnená a premenovaná na národný podnik Merina a vlnárske závody Trenčín. V roku 1993 bol štátny podnik Merina sprivatizovaný.
Závod, ktorý vyrábal látky a priadze vyše 100 rokov, ukončil výrobu v roku 2009, keď neustál ekonomickú krízu a konkurenciu lacných látok z Číny. Posledné roky pred krachom mala fabrika ekonomické problémy a podľa denníka SME hospodárila so stratou. Z nevyužitej časti svojho areálu vytvorila priemyselný park, kde prenajíma kancelárske, skladové a výrobné priestory.
Merina v číslach
- Investícia: 75 miliónov eur
- Počet bytov: 650
- Počet parkovacích miest: 1 000
- Začiatok realizácie: 2025
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
(Inzercia)