Slovenskí developeri sa do recyklácie vody zatiaľ nehrnú. Zvýšilo by to ceny bytov

Stavebná firma Skanska Residential plánuje v pražskej štvrti Modřany premeniť tamojší brownfield na novú bytovú štvrť s názvom Modřanský cukrovar. Okrem nových bytov sa stavebník chváli, že to bude jeho vlajková loď v udržateľnej výstavbe.

Jedným z prvkov udržateľnosti budov je aj recyklácia. Skanska Residential plánuje v nových bytovkách na splachovanie používať dažďovú vodu, obyvatelia by mali prať vodou zo sprchy či z umývadiel. Voda z vane, ktorá neobsahuje fekálie ani moč, bude využitá v pračkách. Predtým bude mechanicky, biologicky aj chemicky vyčistená. Takáto zrecyklovaná odpadová voda sa nazýva šedá. Podstata je v tom, že voda neodtečie do kanalizácie.

„Ani kvapka dažďovej vody nestečie do kanalizácie, ale vsiakne sa, odparí alebo bude odvedená do akumulačných nádrží,“ píše developer. Obyvatelia tak ušetria na vodnom a stočnom, ale aj prispejú k ekológii.

Ceny bytov by boli vyššie

Renata Vildomcová, hovorkyňa Skanska Residential odhaduje, že využitím recyklovanej vody na pranie aj splachovanie sa dá ušetriť denne 51 litrov pitnej vody na obyvateľa. Navyše, obyvatelia budú môcť využiť ako úžitkovú aj vodu zo studne, ktorá bude v každom vnútrobloku bytového domu.

Hoci aj developeri na Slovensku sa často chvália, že ich projekty sú zelené, až takto ďaleko ako Skanska v Prahe zatiaľ nejdú. Navyše často ide skôr o kancelárie ako byty. Napríklad spoločnosť Corwin v prevažne kancelárskom projekte Einpark využíva dažďovú vodu z retenčných nádrží na polievanie, čím šetrí pitnú vodu. V bytovom projekte Guthaus všetku dažďovú vodu zachytáva cez dažďové záhrady a vracia ju do prirodzeného cyklu.

„Vodu zo studne využívame na účely zavlažovania, kúrenia a chladenia formou tepelných čerpadiel,“ vysvetľuje Michal Hájek, šéf marketingu Corwinu. Einpark dokáže v porovnaní s bežnou kancelárskou budovou ušetriť až 77 percent energií a cez dva milióny litrov pitnej vody ročne.

Corwin tvrdí, že zachytávanie a čistenie dažďovej vody by zvýšilo náklady na prevádzku aj bytov či kancelárii. „Ak by sme dažďovou vodou splachovali, prejavilo by sa to v cene bytu, bolo by nutné vybudovať filtračné zariadenia a samostatné rozvody tejto vody. Na polievanie by sme museli použiť pitnú vodu,“ vraví M. Hájek.

Filtrovanie splaškovej vody a jej opätovné použitie by kvôli hygienickým nárokom malo takisto vplyv na cenu bytu. Okrem toho by zvyšovalo aj zálohové platby na byt, keďže úprava vody by bola nákladom, ktorý by bol vyšší ako cena stočného.

Vyšší dopyt v Česku

Richard Paksi, analytik Budovy pre budúcnosť, si myslí, že dopyt po takýchto riešeniach je vyšší v Česku než u nás. Je to preto, lebo tam majú väčší problém so suchom a nedostatkom pitnej vody. V niektorých obciach v lete bolo zakázané polievať trávnik či napúšťať bazény.

„V Česku tiež funguje viacero legislatívnych nastavení, ktorých účelom je podporovať udržateľné hospodárenie s pitnou vodou,“ hovorí R. Paksi. Podľa neho je veľmi pravdepodobné, že v nasledujúcich rokoch sa tieto problémy budú čoraz viac pre suché letá týkať aj Slovenska.

Podľa R. Paksiho by sa mali developeri prioritne snažiť minimalizovať spotrebu vody napríklad úspornými batériami. Druhým krokom je akumulácia a využívania dažďovej vody a tretím krokom je využívanie šedej vody zo spŕch či umývadiel napríklad na splachovanie záchodov.

„Pokiaľ budova skombinuje všetky tieto opatrenia, už o nej hovoríme ako o udržateľnej,“ tvrdí. Do budúcna by mohli byť budovy aj úplne sebestačné, čo by znamenalo, že väčšina vody by sa čistila a opäť využívala. To však analytik považuje zatiaľ za nereálny cieľ.

Zelené strechy sú trend

Skanska Residential v Prahe bude mať na bytových domoch aj zelené strechy. Tie majú viacero výhod. Slúžia ako doplnok tepelnej izolácie, keďže dokážu znížiť teplotu strechy takmer o polovicu.

V lete zelená strecha znižuje náklady na chladenie budovy, napríklad cez klimatizáciu, a v zime naopak zabraňuje tepelným stratám. Projektový manažér Skanska Residential Petr Dušta pre český časopis Ekonóm povedal, že strecha pokrytá vegetáciou má až dvojnásobnú životnosť ako bežná strecha.

M. Hájek vyššiu životnosť zelenej strechy potvrdzuje, ale pripomína, že je potrebná občasná starostlivosť o zeleň, vrátane hnojenia či dopĺňania substrátu. „Náklady sú preto o niečo vyššie v porovnaní s klasickou strechou, no prejavujú sa lepším teplotným komfortom v budove,“ hovorí.

Zelené strechy môžu tiež slúžiť aj ako strešné terasy. Predstavuje to pridaný priestor pre nájomníkov, ktorí by bežnú strechu pokrytú klasickou strešnou krytinou veľmi nevyužili.

Nájomníci aj majitelia chcú zelené budovy

Developeri už pochopili, že ak chcú byty či kancelárie výhodne predať či prenajať, bez zelených prvkov to pôjde ťažšie. „Pre nájomcov je veľmi dôležite vnútorné, ale aj vonkajšie prostredie budovy. Veľký dôraz dávajú aj na použité materiály,“ potvrdzuje Michal Rudinský, riaditeľ biznis developmentu vo firme Mayflower, ktorá sa zameriava na prenájom kancelárii. Podľa neho sú pre firmy atraktívne priestory, kde sú prírodné materiály ako drevo a kde je veľa zelene. Také prostredie pozitívne ovplyvňuje hladinu stresu, ovzdušie či úroveň hluku.

V Bratislave je v súčasnosti viac ako 723-tisíc m2 kancelárskych priestorov s platným certifikátom zelenej či trvalo udržateľnej budovy. Z celkovej výmery dva milióny m2 je to viac ako tretina.

Ďalším zeleným prvkom v Modřanskom cukrovare bude využitie recyklovaného betónu. Skanska stavia aj cesty, takže materiálu má dosť.

Corwin používa recyklované tehly či škridly ako substrát na zelených strechách. „Aj v areáli Palmy počítame s recykláciou 99 percent odpadu, ktorý vznikol asanáciou budov,“ hovorí M. Hájek.

Na úspornú budovu banky ľahšie požičajú

Úspornosť budov súvisí aj s ľahším získaním úveru od banky na jej výstavbu. Finančné domy v rámci svojich záväzkov podporovať ESG (environmentálne a sociálne) projekty, sú otvorenejšie financovať zelených budov. Podľa M. Rudinského je to určite jeden z dôležitých atribútov, pretože úspornosť budovy má vplyv aj na jej konkurencieschopnosť a nákladovosť z pohľadu budúcich investícií.

M. Hájek potvrdzuje rastúci trend záujmu bánk o prevádzkovú úspornosť budov. Pripomína, že pri výstavbe sa úspornosť na úverovaní zatiaľ neprejavuje. Stavba zelených budov je nákladnejšia ako bežných.

Pre banky je dôležitejšia celková kvalita projektu, jeho predpokladaná obsadenosť, či úspech pri predaji bytov. Svoju úlohu hrá aj história a kvalita portfólia konkrétneho developera.

Najmä zahraničné firmy si už uvedomujú dôležitosť zelených budov. Jednak si ich prenájmom pomáhajú pri plnení vlastných ESG štandardov, ale myslia aj na ceny energií alebo svoju prestíž.

Podľa M. Hájeka nájomcovia v Einparku pri zvažovaní jednotlivých alternatív brali do úvahy aj to, že ide o najzelenšiu kancelársku budovu na Slovensku. M. Rudinský tiež potvrdzuje, že nájomcov už zaujíma celý život budovy – od výstavby až po zariadenie či jeho nízkoenergetickú prevádzku a znižovanie uhlíkovej stopy. „Dnes firmy kladú veľký dôraz na zamestnancov, a tí dávajú veľký dôraz na prostredie, v ktorom pracujú,“ dodáva.

Najdrahšie byty v Bratislave sa predávajú za milióny. Pred verejnosťou sú často skryté