Keď sa na jar toho roku začali objavovať v médiách správy o plánoch na výstavbu veterných elektrární, písalo sa o veľkých číslach. Slovenské úrady vtedy posudzovali veterné parky s celkovým výkonom 700 megawattov (MW), čo je viac ako existujúca kapacita všetkých slnečných elektrární.
(Inzercia)
Už to však neplatí. V súčasnosti sa na Slovensku pripravujú projekty veterných elektrární s výkonom až 1116,5 MW v celkovej hodnote 1,4 miliardy eur. Čo je približne 200 vrtúľ po celom Slovensku, uvádza Slovenská asociácia fotovolitckého priemyslu (SAPI). Pritom toto sú veterné parky len jej členov. Ak by sa všetky naozaj postavili, mohli by vyrábať elektrinu pre 736-tisíc slovenských domácností.
Lenže tieto projekty sú v rôznych fázach prípravy. Kým niektorí investori ešte len hľadajú vhodnú lokalitu, kde fúka, iní už majú zámery v povoľovacom procese vplyvov na životné prostredie (EIA). V ňom sa nachádza 15 projektov. Finsider sa bližšie pozrel na tri veterné parky, ktoré sa objavili na Enviroportáli v polovici júna.
Tri firmy, ktoré sú aktívne v stavbe elektrární z obnoviteľných zdrojov, navrhujú postaviť veterné parky pri Nitre, Vrábľoch a pri Nových Zámkoch. Do veterných parkov chcú investori naliať desiatky miliónov eur. Biznis model majú postavený na predaji prebytočnej elektriny do siete alebo na výrobe zeleného vodíka.
Šesť vrtúľ vyrastie pri dedine Paňa
Projektový zámer pri obci Paňa neďaleko Vrábľov predpokladá výstavbu celkovo šiestich veterných turbín s celkovou výškou maximálne 230 metrov. Ich výkon má byť 6 MW a dokážu vyrobiť elektrinu v objeme až 100 GWh za rok. Za projektom je firma WSB Invest.
Výrobné náklady na 1 MWh elektriny ešte investor nevie odhadnúť. Budú závisieť najmä od celkových investičných a prevádzkových nákladov. „Tieto vzhľadom na počiatočné štádium povoľovacích procesov budú známe až v neskoršej fáze projektu. Platí však, že technológia výroby elektriny z vetra patrí v súčasnosti medzi najlacnejšie,“ vysvetľuje Ján Lacko, projektový manažér WSB Invest.
Proti veterným parkom často protestuje aj obec či obyvatelia, ktorým prekáža hluk z turbín či len vizuálny smog z vrtúľ alebo ich počet. Investor zatiaľ zbiera pripomienky verejnosti. „Je ešte predčasné hovoriť o tom, do akej miery by požiadavky na zmenšenie projektu ohrozili realizovateľnosť projektu,“ dodáva J. Lacko. Čo sa týka vzdialenosti vrtúľ od obydlí, tak minimálny odporúčaný odstup je 600 metrov.
Investor v zámere počíta so začiatkom výstavby až koncom roka 2027 a veterný park by mohol byť dokončený v druhom štvrťroku 2028. Termín je len orientačný, pretože povoľovacie konanie trvá na Slovensku roky.
„Prax nám ukazuje veľké prestoje už vo fáze EIA. Reálnosť tohto termínu závisí od mnohých faktorov mimo nášho dosahu, preto nie je vylúčené aj jeho posunutie,“ vraví J. Lacko.
WSB Invest chystá aj veterné elektrárne v Tvrdošovciach pri Šuranoch a v Popudinských Močidľanoch na Záhorí.
Dáni idú stavať turbíny pri Nitre
Dánska firma Eurowind Energy rozbieha až tri projekty pri obciach Báb, Močenok a Ľudovítová. Práve projekt severne od Nitry v Ľudovítovej už je v EIA a dostal od úradov bližšie požiadavky na hodnotenie. Investor tam chce postaviť dve turbíny s výkonom päť až sedem MW. Tie by mohli vyrobiť ročne až 34 GWh elektriny. Dáni chcú začať stavať už v roku 2025 a ukončiť park o rok neskôr.
Peter Hegeduš, manažér Eurowind Energy počíta s výrobnými nákladmi 65 až 95 eur za MWh, povedal pre Denník E.
Trhová cena elektriny sa tento rok pohybuje na burze okolo 150 eur za MWh, takže energia z vetra vychádza lacnejšie. Na druhej strane veterné zdroje sú nestabilné. Ak nefúka, elektrina sa nevyrába. Návratnosť investície do veterného parku odborníci odhadujú na 10 až 15 rokov. Životnosť vrtúľ je od 20 do 30 rokov.
Veterný park pri Dedine Mládeže už čaká na povolenie dva roky
Ďalší investor Green Energy Holding plánuje výstavbu veterného parku s ôsmimi veterných turbínami pri Dedine Mládeže neďaleko Nových Zámkov. Vrtule budú s výkonom päť až sedem MW, s celkovou výškou do 255 metrov. Vyrábať majú 120 GWh elektrickej energie ročne.
Hoci projekt bol už na posudzovaní úradmi od roku 2021 až teraz v júni dostal od úradov stanovisko ako ďalej postupovať. Investor má napríklad podrobne zdokumentovať veterné podmienky v dotknutej lokalite. Na základe týchto údajov spracovať reálnu predpokladanú produkciu elektrickej energie za rok. Vyhodnotiť by mal aj vizuálny vplyv na krajinu.
Veterné parky brzdia povoľovacie procesy rozdrobené pozemky
Výstavbu veterných turbín brzdia najmä zdĺhavé povoľovacie procesy. Tie sa na Slovensku ťahajú aj niekoľko rokov.
Zrýchlenie povoľovania výstavby obnoviteľných zdrojov energií by mal priniesť nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý pripravuje Ministerstvo životného prostredia.
Veterné parky zdržiava aj to, že pri ich umiestnení sa spravidla musí meniť aj územný plán obce. Napokon ako brzda funguje aj tradičná rozdrobenosť pozemkov na Slovensku. Napríklad pri projekte v dedine Paňa má stáť veterný park na viac ako 20 parcelách, kde sú okrem štátu desiatky súkromných vlastníkov pôdy.
Limitom môže byť aj nízka kapacita elektrickej siete, do ktorej je potrebné veterné parky zapojiť. Do jej modernizácie a rozšírenia sa musí preto tiež investovať.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
(Inzercia)