Kto má nárok na dovolenku 2025? Zamestnancom dovolenku garantuje slovenská legislatíva. Slúži na oddych a jej dĺžka závisí od niekoľkých faktorov. Zamestnanec musí pracovať na takzvaný trvalý pracovný pomer. Môže ísť aj o skrátený úväzok. Naopak, dovolenku nemôžu čerpať ľudia, ktorí pracujú len na dohodu.
Počas dovolenky tiež zamestnanec dostáva od zamestnávateľa mzdu na úrovni jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy. Musí sa vyčerpať prednostne. O tom, na koľko dovolenky má zamestnanec nárok rozhoduje jeho vek, druh profesie, či je rodičom a koľko už odpracoval.
Zamestnancovi potom vzniká po splnení podmienok nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku.
Koľko dovolenky určuje zákon:
- 4 týždne – základná výmera dovolenky pre zamestnanca je najmenej štyri týždne.
- 5 týždňov – zamestnanci, ktorí dosiahli vek 33 rokov alebo sa trvale starajú o dieťa.
- 8 týždňov – pedagogickí, vedeckí, výskumní alebo odborní zamestnanci.
- Týždňom dovolenky je sedem po sebe nasledujúcich dní.
- Zamestnancovi ale začnú dni dovolenky, na ktorú má podľa zákona nárok, nabiehať až potom, ako si ju odpracuje. Inak povedané, musí u jedného zamestnávateľa pracovať aspoň 60 dní, aby mal nárok na dovolenku za kalendárny rok.
- Ak u neho nepracoval celý rok ale iba niekoľko mesiacov, má nárok pomernú časť dovolenky. Počíta sa tak, za každý odpracovaný mesiac mu patrí jedna dvanástina dovolenky na celý rok.
- Keď zamestnanec nestihne odpracovať ani 60 dní v roku, bude sa jeho dovolenka počítať podľa odpracovaných dní. Inak povedané, za každých 21 odpracovaných dní v roku mu patrí jedna dvanástina dovolenky na celý rok.
- Počet dovolenky sa potom ešte odlišuje pri zamestnancoch s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a s pružným pracovným časom.
- Pracovníkovi s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého roka patrí toľko dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.
- Pracovníkovi s pružným pracovným časom má nárok na toľko dovolenky, aký je čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času na jeden deň. Zamestnanec sa berie akoby pracoval päť dní v týždni.
Nárok na dovolenku 2025: Kto dostane 4 týždne voľna?
- Ide o základnú výmera dovolenky pre bezdetného zamestnanca do 33 rokov veku.
- Zamestnanec musí u daného zamestnávateľa odpracovať aspoň 60 dní v roku 2025.
- Zamestnanec má potom nárok na dovolenku v trvaní 20 dní v roku 2025.
Nárok na dovolenku 2025: Kto dostane 5 týždňov voľna?
- Zamestnanec, ktorý do konca roka 2025 dovŕši najmenej 33 rokov veku.
- Zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa v roku 2025.
- Ak sa zamestnanec nestará o dieťa počas celého roka, patrí mu dovolenka v rozsahu určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v roku a počtu dní daného roka.
- Zamestnanec mladší ako 33 rokov musí trvalú starostlivosť o dieťa oznámiť zamestnávateľovi.
- Zamestnanec má potom nárok na dovolenku v trvaní 25 dní v roku 2025.
Nárok na dovolenku 2025: Kto dostane 8 týždňov voľna?
- Pedagogický a odborný zamestnanec podľa osobitného predpisu.
- Vysokoškolský učiteľ.
- Výskumný a umelecký pracovník verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy.
- Zamestnanec s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.
- Zamestnanec má potom nárok na dovolenku v trvaní 40 dní v roku 2025.
Nárok na dovolenku 2025: Kto dostane dodatkové voľno?
Za zamestnanca s nárokom na dodatkú dovolenku sa považuje zamestnanec, ak:
- trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),
- je pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy,
- je pri práci vo významnej miere vystavený nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,
- pracuje pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
- pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,
- vykonáva mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnanca,
- pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity,
- druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis ministerstva práce.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
