Každý zamestnanec na Slovensku má zo zákona povinnosť odvádzať časť svojej hrubej mzdy do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Tieto platby sa bežne označujú ako odvody zamestnancov, ktoré sú základom fungovania systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia. Podstatou je, že určitá časť z odmeny zamestnanca putuje na financovanie nemocenských, dôchodkových či invalidných dávok a ďalších zákonom stanovených sociálnych odvodov.
Vďaka tomuto systému vie štát zabezpečiť jednotlivcom rôzne formy pomoci v prípade choroby, úrazu alebo straty zamestnania, a zároveň poskytuje garanciu dôchodku v starobe. Hoci ide o zákonnú povinnosť, pre mnohých ľudí je dôležité pochopiť, koľko percent z ich hrubej mzdy odchádza na konkrétne oblasti sociálneho a zdravotného poistenia. Informácie o tom, aké odvody zamestnancov sú aktuálne platné, pomáhajú pri plánovaní rodinného rozpočtu a poskytujú istotu do budúcnosti.
Rozdiel medzi hrubou a čistou mzdou tvorí kombinácia sociálneho a zdravotného poistenia spolu s daňou z príjmu. Zamestnanec teda nevidí na svojom účte celú hrubú mzdu, keďže sa z nej automaticky strhávajú povinné platby. Hoci je táto suma často považovaná za nemalú, v konečnom dôsledku prináša ochranu v ťažkých životných situáciách a zabezpečuje základné zdravotné krytie.
Základné rozdelenie poistenia
V rámci povinných poistných odvodov platia zamestnanci predovšetkým sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Sociálne poistenie sa ďalej delí na niekoľko zložiek. Pre rok 2025 sa z hrubej mzdy zamestnanca platí nemocenské poistenie vo výške 1,4 percenta, starobné poistenie vo výške 4 percent a invalidné poistenie vo výške 3 percent. Ak by sa výška hrubej mzdy dostala nad maximálny vymeriavací základ, ktorý je aktuálne 15 730 eur mesačne, platia sa tieto odvody len do tejto hranice.
Okrem toho zamestnanec prispieva aj na poistenie v nezamestnanosti jedným percentom zo svojej hrubej mzdy. Podobne ako pri iných zložkách sociálneho poistenia, aj toto poistenie má v roku 2025 rovnaký maximálny vymeriavací základ na úrovni 15 730 eur. Tieto sadzby sa za bežných okolností každoročne menia alebo upravujú, avšak zamestnanec je vždy povinný prispievať v takej výške, akú určuje platná legislatíva.
Nemenej podstatnou časťou odvodov je zdravotné poistenie. Sadzba, ktorá sa strháva zamestnancovi z hrubej mzdy, je v roku 2025 vo výške štyroch percent. V prípade zdravotného poistenia sa maximálny vymeriavací základ neuplatňuje, to znamená, že ak zarobí zamestnanec aj nad hranicu 15 730 eur, tento odvod vo výške štyroch percent sa počíta z celej sumy.
Odvody zamestnancov a ich vplyv na čistú mzdu
Odvody zamestnancov tvoria významnú časť z rozdielu medzi hrubou a čistou mzdou. Keď sa k tomu pridá ešte daň z príjmu, môže konečný mesačný príjem klesnúť o niekoľko stoviek eur oproti dohodnutej hrubej mzde. Pre zamestnanca však tieto platby znamenajú investíciu do vlastnej ochrany, keďže mu zabezpečujú napríklad nárok na nemocenskú dávku v prípade pracovnej neschopnosti či starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku.
Napriek tomu, že ide o povinné náklady, je vhodné sa o nich pravidelne informovať. Vysvetlenie a znalosti o tom, koľko a kam človek prispieva, nielen uľahčujú lepšie pochopenie výplatnej pásky, ale môžu pomôcť aj pri plánovaní osobných financií. Znalos, ako sa počíta čistá mzda, je dôležitá napríklad v situácii, keď zamestnanec uvažuje o zmene pracovného miesta alebo chce požiadať o vyšší plat.
Ak sa zamestnanec rozhodne požiadať o zvýšenie hrubej mzdy, mal by pamätať na to, že nárast čistej mzdy bude vždy nižší. Dôvodom sú odvody zamestnancov a takisto daňová sadzba, ktorá sa môže meniť v závislosti od výšky zárobku. Pri nižších mzdách sa uplatňuje daň 19 percent, pri presiahnutí určeného limitu sa už nevyhneme 25-percentnej dani.
Prečo sú odvody zamestnancov dôležité
Povinné odvody zamestnancov predstavujú základný pilier finančnej istoty v systéme sociálneho zabezpečenia. Dobre fungujúce nemocenské a dôchodkové poistenie je zárukou toho, že zamestnanci neostanú úplne bez príjmu, keď sa dostanú do ťažkej životnej situácie. Systém je síce založený na princípe solidárnosti, no každý jednotlivec má priamy úžitok z toho, že sa na ňom pravidelne podieľa.
V prípade choroby môže zamestnanec čerpať nemocenské dávky, ktoré aspoň čiastočne kompenzujú výpadok príjmu z dôvodu práceneschopnosti. Ak sa stane invalidným, má nárok na invalidný dôchodok a vo vyššom veku zase na starobný dôchodok. Sú to všetko formy ochrany, ktoré vznikajú vďaka povinným odvodom. Samotné percentá odvodov zamestnancov sa preto môžu zdať vysoké, no v končenom dôsledku ide o investíciu do vlastnej budúcnosti a istoty.
Zamestnanci by mali vedieť, že časť odvodov platí aj ich zamestnávateľ. Celkové náklady na pracovnú silu sú preto vyššie, než je samotná hrubá mzda. Zamestnávateľ totiž okrem hrubej mzdy hradí ďalšie sociálne poistenie, zdravotné poistenie a rôzne príspevky do rezervných fondov. Zamestnanec síce tieto odvody priamo nepocíti na svojom účte, ale aj v tomto prípade platí, že ide o súčasť komplexného systému financovania sociálnej politiky.
Dlhodobá perspektíva a starostlivosť o budúcnosť
Z hľadiska dlhodobej perspektívy prinášajú povinné platby za sociálne a zdravotné poistenie pocit väčšej stability. Čím viac človek rozumie fungovaniu týchto mechanizmov, tým realistickejší prístup môže zaujať k svojim finančným cieľom. Mnohí zamestnanci sa napríklad zaujímajú o to, akú časť si môžu prípadne sporiť navyše či investovať do doplnkového dôchodkového sporenia. Výška odvodov zamestnancov má v tomto ohľade veľký vplyv na možnosť tvorby rezervy na nečakané výdavky.
Z dlhodobého hľadiska sa odporúča, aby si každý zamestnanec vytváral rôzne formy finančných rezerv a dobrovoľne prispieval na dôchodok aj nad rámec povinného starobného poistenia. Systém dôchodkových pilierov na Slovensku totiž stavia na kombinácii povinných a dobrovoľných príspevkov, ktoré sa v konečnom dôsledku odrazia na výške dôchodku. Pri tom všetkom je však nevyhnutné chápať, že základ zabezpečenia v krízových situáciách zostáva vo sfére povinných odvodov.
Každý zamestnanec by mal preto priebežne sledovať vývoj legislatívy a v prípade zmien v zákonoch reagovať na prípadné úpravy sadzieb či na zmenu maximálnych vymeriavacích základov. Tento prístup môže pomôcť predísť nepríjemným prekvapeniam a zároveň posilniť povedomie o vlastnej finančnej stabilite.
Odvody zamestnancov nie sú len povinným bremenom, ktoré nám znižuje čistý príjem. Sú základným kameňom sociálneho systému, ktorý garantuje isté formy ochrany a finančnej podpory v rôznych životných situáciách. Hoci mnohí ľudia vnímajú tieto platby ako stratu časti zárobku, v skutočnosti ide o jeden z najdôležitejších nástrojov, ktoré pomáhajú pri zabezpečení zdravotnej starostlivosti, podpory v nezamestnanosti či v starobe.
Tým, že zamestnanci rozumejú tomu, ako fungujú jednotlivé druhy poistenia a koľko peňazí si mesačne „odkladajú“ do spoločného systému, môžu mať jasnejší pohľad na svoje dlhodobé finančné plány. Odvody zamestnancov tak nepredstavujú len zákonnú povinnosť, ale aj istotu a stabilitu, ktoré majú vplyv na kvalitu nášho každodenného života a budúcnosti.
