V posledných rokoch sa mnoho firiem zaoberá otázkou, či uprednostniť tradičné stravné lístky, alebo poskytnúť zamestnancom peniaze namiesto stravných lístkov. Tento trend sa rozvinul najmä v súvislosti s novšími legislatívnymi zmenami a celkovou snahou podnikov zjednodušiť administratívu. Pre zamestnancov to znamená väčšiu flexibilitu pri využívaní finančných prostriedkov, zatiaľ čo firmy vedia ušetriť čas aj náklady, ktoré súvisia so zaobstarávaním klasických poukážok či kartových systémov.
Na trhu dnes pôsobí viac spoločností, ktoré poskytujú stravné lístky vo forme fyzických kupónov, prípadne elektronických kariet. Napriek modernizácii tohto segmentu však mnohé firmy zistili, že peniaze namiesto stravných lístkov ponúkajú zamestnancom jednoduchšie nakladanie s príspevkom na stravu. Ľudia si môžu sami vybrať, kde a kedy danú sumu využijú, a nemusia sledovať, ktoré prevádzky poukážky akceptujú. Otázkou však zostáva, ako sa táto prax vzťahuje na daňové a odvodové pravidlá a ako sa k nej stavia aktuálna legislatíva.
Dôležitým motívom pri rozhodovaní je aj to, že mnohí zamestnanci pracujú z domu alebo využívajú iné flexibilné formy zamestnania. V takýchto prípadoch môžu stravné lístky strácať význam, pretože ľudia nemajú možnosť využívať závodné jedálne či stravovacie zariadenia v okolí pracoviska. Peniaze namiesto stravných lístkov im poskytujú možnosť pokryť výdavky na jedlo podľa vlastných preferencií, a to dokonca aj vtedy, keď reálne nakupujú potraviny v bežnom obchode.
Význam legislatívy a daňové aspekty
Vo viacerých krajinách sa legislatívny rámec menil tak, aby zamestnávatelia mali voľnosť vybrať si medzi tradičnými stravnými lístkami a príspevkom vo forme peňazí. Na Slovensku sa táto zmena udiala pred niekoľkými rokmi a odvtedy čoraz viac firiem zavádza možnosť voľby pre svojich zamestnancov. Peniaze namiesto stravných lístkov sa stali plnohodnotnou alternatívou k dovtedajšiemu systému, kde zákon presne definoval len minimálnu hodnotu lístka a pomer, akým prispieva zamestnávateľ a zamestnanec.
Aj keď sú peniaze namiesto stravných lístkov pre mnohých zamestnancov pohodlnejšie, treba myslieť na daňové a odvodové zaťaženie. Z hľadiska účtovníctva sa finančný príspevok na stravu často posudzuje podobne ako iný druh mzdového zvýhodnenia. Zákon preto stanovuje určité limity, pri ktorých sú tieto sumy oslobodené od daní či odvodov, alebo sa na ne vzťahujú rovnaké princípy ako pri stravných lístkoch. V praxi to znamená, že zamestnanci neplatia viac daní, ak sa zmestia do definovaných hraníc.
Ak sa firma rozhodne pre peňažnú formu príspevku, väčšinou je povinná poukázať zamestnancom tieto peniaze namiesto stravných lístkov v pravidelnom výplatnom termíne. Ľudia tak k nim získajú prístup spolu s ostatnými mzdovými prostriedkami. Administratívne je to menej náročné, keďže odpadá logistika spojená s distribúciou stravných poukážok či dobíjaním elektronických kariet, ktoré bývajú pri väčšom počte zamestnancov relatívne zdĺhavé.
Peniaze namiesto stravných lístkov ako benefit
Dôležitou otázkou je, či peniaze namiesto stravných lístkov môžu ovplyvniť postoj zamestnancov k spoločnosti. Mnohí vidia peňažný príspevok ako väčšiu slobodu a oceňujú, že nemusia rozmýšľať, kde poukážky minú, prípadne či im zostanú nevyužité do dátumu platnosti. Pre firmy môže ísť o lákavý motivačný prvok, ktorý posilní vzťahy so zamestnancami a vytvorí dojem, že zamestnávateľ rešpektuje ich potreby.
Pri skúmaní, či sú peniaze namiesto stravných lístkov výhodnejšie, však netreba zabúdať ani na to, že stravné poukážky boli pôvodne koncipované na úhradu jedla. V momente, keď zamestnanec dostane peniaze priamo na účet, môže nimi zaplatiť aj čokoľvek iné. To pre niektorých ľudí nie je problém, no z hľadiska legislatívneho zámeru môže dôjsť k tomu, že príspevok nebude slúžiť len na stravu, ale aj na iné výdavky.
Jedným z dôvodov, prečo sa peniaze namiesto stravných lístkov stávajú stále atraktívnejšími, je aj nárast popularity home office a hybridných foriem zamestnania. Ľudia jednoducho nemajú dôvod stravovať sa mimo domu, ak drvivú väčšinu pracovného času trávia doma. V takomto prípade je peňažná forma príspevku praktickejšia a zrozumiteľnejšia, najmä ak zamestnanec nakupuje potraviny v supermarkete či lokálnych obchodoch.
Prechod na peňažný príspevok
Aj keď je na Slovensku poskytovanie stravných lístkov dlhodobo zaužívané, mnohé spoločnosti skúmajú, aké kroky musia podniknúť, aby mohli nahradiť poukážky priamou platbou. Zamestnávatelia musia dodržiavať príslušné ustanovenia Zákonníka práce, ktorý stanovuje podmienky, kedy a v akej výške sa poskytuje stravné. Peniaze namiesto stravných lístkov sa môžu vyplácať vtedy, keď zamestnávateľ v internej smernici alebo dohode so zamestnancami určí, že bude preferovať túto formu.
Rovnako je dôležité sledovať, či daná možnosť platí pre všetkých zamestnancov, alebo či majú ľudia právo rozhodnúť sa, či chcú lístky, alebo peniaze. Niektoré firmy dávajú zamestnancom na výber, čím im ponúkajú možnosť zvoliť si variant, ktorý lepšie zodpovedá ich životnému štýlu či finančným prioritám. Peniaze namiesto stravných lístkov tak môžu byť dobrovoľnou voľbou a zamestnanec, ktorý uprednostňuje tradičné poukážky, nemusí byť nútený do peňažnej alternatívy.
Rozhodovací proces v rámci firmy by mal zahŕňať porovnanie nákladov a úspory administratívneho času, pretože elektronické stravné karty či papierové lístky sú spojené s určitými poplatkami pre zamestnávateľa. Pri vyplácaní peňažného príspevku síce odpadá časť transakčných nákladov, no na druhej strane môže vzniknúť nutnosť pozornejšie kontrolovať, či sa firma vošla do zákonom stanovených limitov na oslobodenie od daní a odvodov.
Peniaze namiesto stravných lístkov ako moderná voľba
Mnohé štúdie naznačujú, že princíp stravných lístkov ako taký nemá byť zrušený, ale prispôsobený súčasným potrebám zamestnancov a zamestnávateľov. V prípade, že sa ukáže, že väčšina ľudí preferuje peniaze namiesto stravných lístkov, môže to byť impulz pre ďalšie legislatívne úpravy, ktoré by tento systém ešte viac zjednodušili. Náklady na prevádzku systému lístkov, či už v papierovej, alebo elektronickej podobe, totiž tvoria významnú položku pre obe strany.
Jedna z výhod plynúcich z používania lístkov v minulosti spočívala v tom, že zamestnanci si vďaka nim nemiešali peniaze určené na stravovanie so zvyškom rozpočtu. Peniaze namiesto stravných lístkov však tento zvyk do určitej miery menia. Je na samotnom zamestnancovi, či bude príspevok míňať priamo na stravu, alebo ho využije na iné účely. Aj preto je dôležité, aby ľudia boli informovaní, že účel týchto peňazí je stále viazaný na pokrytie výdavkov na jedlo, hoci kontrola je v praxi ťažšie vykonateľná.
Ak zamestnanec pracuje v teréne alebo často cestuje, peniaze namiesto stravných lístkov mu môžu priniesť podstatne väčšiu voľnosť pri výbere miesta, kde sa naje. Niektoré prevádzky nemusia lístky akceptovať, ale peniaze z bankového účtu sú univerzálne. Obdobný scenár môže nastať pri online nákupoch potravín s donáškou domov, kde sa stravné lístky bežne nedajú použiť. Pre ľudí, ktorí preferujú digitálne formy nákupu, sa teda peniaze namiesto stravných lístkov môžu ukázať ako praktickejšie riešenie.
