Keď sa niekto zamestná, podľa slovenskej legislatívy musí byť medzi ním a zamestnávateľom podpísaná pracovná zmluva. Ide tak o dvojstranný právny úkon, ktorým sa zakladá pracovný pomer. Je to základná zmluva uzatvorená medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorá upravuje výkon závislej práce v pracovnom pomere.


(Inzercia)

Pracovná zmluva je tak povinnou súčasťou pracovného. pomeru a zamestnávateľ je povinný ju vydať zamestnancovi. Musí pritom obsahovať údaje, ktoré jej ukladá zákon. Zamestnanec aj zamestnávateľ sa potom musia riadiť bodmi, ktoré si spolu dohodnú v pracovnej zmluve. Ide o ich povinnosti, ale aj nároky.

Čo musí obsahovať pracovná zmluva:

  • druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
  • miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec,
  • deň nástupu do práce (odo dňa nástupu do práce, ktorý je dohodnutý v pracovnej zmluve, vzniká pracovný pomer),
  • mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve (mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom).
pracovná zmluva
Pracovná zmluva musí obsahovať aj týždenný pracovný čas (Ilustrácia: DALL-E)

Pracovná zmluva a podmienky práce:

Okrem podstatných náležitostí zamestnávateľ v pracovnej zmluve môže dohodnúť aj ďalšie pracovné podmienky, o ktoré majú zamestnávateľ a zamestnanec záujem (výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky, dĺžku výpovednej doby). Ak sú pracovné podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy.

Pracovná zmluva musí obsahovať:

  • spôsob určovania miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce,
  • ustanovený týždenný pracovný čas, údaj o spôsobe a pravidlách jeho rozvrhnutia pracovného času,
  • predpokladaný počet pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia,
  • rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci či nepretržitého denného odpočinku,
  • pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas,
  • výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia,
  • splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,
  • pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia,
  • právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah.

Pracovná zmluva a miesto výkonu práce:

Ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenska, pracovná zmluva obsahuje:

  • miesto výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky,
  • dobu výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky.

Ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenska, zamestnanec musí mať informáciu:

  • o mene, v ktorej sa bude vyplácať mzda alebo jej časť,
  • údaj o ďalších plneniach spojených s výkonom práce v peniazoch alebo naturáliách,
  • údaj o tom, či je zabezpečená repatriácia zamestnanca a aké sa na ňu vzťahujú podmienky.
Pracovná zmluva
Ilustračné foto: Freepik

Ako dlho trvá skúšobná doba:

  • V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace.
  • U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti je najviac šesť mesiacov.
  • Skúšobnú dobu nemožno predlžovať a musí sa dohodnúť písomne, inak je neplatná
  • U zamestnanca s pracovným pomerom na dobu určitú nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru.
  • Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň.

Pracovná zmluva na dobu určitú:

Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie je možné len z dôvodov:

  • zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, otcovskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku, otcovskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie,
  • vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
  • vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú 8 mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
  • vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: