Pracovné výjazdy do Rakúska sú pre mnohých zamestnancov a podnikateľov bežnou súčasťou profesionálneho života. Môže ísť o stretnutia s obchodnými partnermi, rôzne školenia či technické výjazdy, a práve vtedy prichádza do úvahy otázka, ako presne funguje stravné pri ceste do Rakúska. Slovenská legislatíva umožňuje uplatniť nárok na diétu v prípade, že sa človek zdržiava v zahraničí za účelom pracovnej cesty, pričom presná výška príspevku a pravidlá jeho nároku sa riadia aktuálnym opatrením Ministerstva financií SR. Je preto dôležité poznať časové pásma, do ktorých sa zarátava dĺžka pobytu, a rovnako presne viesť evidenciu odchodu a príchodu.
Stravné pri ceste do Rakúska môže predstavovať výraznú finančnú pomoc. Pri dlhších pracovných cestách, najmä tých nad 18 hodín, je možné dosiahnuť maximálne zahraničné diéty, ktoré sú podľa aktuálnej legislatívy stanovené vo výške 45 eur na deň. Ak je pobyt kratší, prípadne rozdelený na viacero dní, uplatňuje sa príslušné časové pásmo a stravné sa adekvátne kráti. Vždy je preto nevyhnutné sledovať presnú dĺžku pobytu, od čoho sa potom odvíja výška nároku podľa zákona.
Takéto stravné sa priamo viaže na samotnú povahu zahraničnej cesty. Zamestnanec či živnostník by mal jasne dokladovať, že pobyt v Rakúsku nebol súkromnej povahy, ale došlo k výkonu pracovných činností alebo k účasti na pracovnom jednaní. Stravné pri ceste do Rakúska nepredstavuje dobrovoľný benefit, ale je to zákonom definovaný nárok, ktorý má kompenzovať vyššie náklady na jedlo v cudzej krajine.
Význam dôslednej časovej evidencie
Pri ceste do Rakúska je základným predpokladom nároku na diétu presné zaznamenanie času odchodu a návratu. Počas hraničných kontrol sa už dnes väčšinou nezískavajú pečiatky do cestovných dokladov, keďže medzi Slovenskom a Rakúskom platí režim voľného pohybu v rámci Schengenu. Aj tak by si však mal človek uchovávať presné údaje o čase vycestovania a o tom, kedy sa vrátil na Slovensko. Stravné pri ceste do Rakúska je totiž podmienené skutočným trvaním zahraničného pobytu, a ak by prišlo k daňovej kontrole, je potrebné tieto fakty dokázať.
Nárok na diétu vzniká už po prekročení hranice, no na jej finálnu sumu vplývajú tri časové pásma. Ak je pobyt v Rakúsku kratší ako 6 hodín, stravné sa neuplatňuje v plnej výške. Pri dlhších intervaloch od 6 do 12 hodín a od 12 do 18 hodín sa uplatňujú čiastkové hodnoty, a až pri pobyte nad 18 hodín má človek nárok na maximálnu dennú diétu. To všetko sa týka jednej kalendárnej (prípadne rozdelenej) cesty. Ak by cesta presahovala viac dní, posudzuje sa každý deň osobitne, podľa toho, kedy došlo k polnoci a aká bola celková dĺžka daného dňa.
Stravné pri ceste do Rakúska sa môže uplatniť aj vtedy, ak si človek počas pobytu zabezpečil vlastné jedlo alebo jedol v zariadeniach, ktoré platby v eurách akceptujú bez akýchkoľvek zvláštnych prirážok. Nie je potrebné, aby zamestnanec predkladal účtenky z reštaurácií, keďže zákon to pri zahraničných cestách nevyžaduje. Dôležité je, aby sa v dokladoch jasne uvádzal účel pracovnej cesty, jej presný časový rozsah a miesto výkonu pracovných úkonov.
Stravné pri ceste do Rakúska a ubytovanie
Ak je pobyt spojený s prenocovaním, nárok na diétu zostáva v platnosti podľa rovnakých pravidiel. Ubytovanie sa účtuje zvlášť, pričom niektoré rakúske hotely a penzióny ponúkajú raňajky v cene. V takom prípade sa stravné pri ceste do Rakúska môže primerane znížiť, pretože raňajky boli už zabezpečené a zamestnanec či podnikateľ tak nemusel vynaložiť finančné prostriedky na toto jedlo. Aj takéto detaily by mali byť zaznamenané vo vyúčtovaní, najmä ak náklady na ubytovanie hradí zamestnávateľ.
Viacero firiem má s rakúskymi partnermi dohodnuté spoločné obedy či večere, ktoré sú hradené hosťujúcou stranou. Aj v tom prípade je možné, že sa stravné pri ceste do Rakúska kráti, pretože časť jedál zamestnanec nedofinancoval sám. Na druhej strane, ak ide iba o drobné občerstvenie a hlavné jedlá si pracovník hradí sám, väčšinou sa ponecháva diéta v plnej výške v závislosti od časového pásma pobytu. Presné pravidlá pri tom určujú súvisiace interné smernice alebo legislatívne pokyny.
Ďalším aspektom môže byť otázka, či zamestnanec cestuje osobným vozidlom alebo služobným autom. Tento detail však ovplyvňuje skôr náhradu za použitie vozidla, nie samotné stravné pri ceste do Rakúska. Stravné predstavuje paušálnu sumu, ktorá sa pripisuje človeku nad rámec bežnej mzdy ako kompenzácia vyšších nákladov, a nespája sa teda priamo s dopravnými výdavkami či inými poplatkami, ako sú diaľničné známky.
Ako riešiť krátke opakované výjazdy
Niektoré profesie vyžadujú pravidelné krátke výjazdy, napríklad servisných technikov, vodičov či obchodných zástupcov. V takýchto prípadoch sa môže stať, že človek opakovane vycestuje do Rakúska, ale vždy len na niekoľko hodín, napríklad na inštaláciu zariadenia alebo na krátky míting. Aj tu platí, že stravné pri ceste do Rakúska sa odvíja od časových pásiem. Ak každý výjazd nedosiahne aspoň 6 hodín, nárok na diétu nevzniká. Ak sa však jednotlivé cesty dajú považovať za jednu súvislú cestu, pričom zamestnanec medzi nimi neodchádza do svojho trvalého pracoviska, možno tieto hodiny sčítať.
Dôležité je, aby zamestnanec či podnikateľ dôsledne viedol záznamy o odpracovanom čase a aby dokázal, že sa medzi krátkymi výjazdmi nevracal na Slovensko, prípadne že sa domov vrátil až po absolvovaní viacerých servisných zásahov. V opačnom prípade sa môže stať, že daňová kontrola vyhodnotí viacero menších ciest ako samostatné úseky, z ktorých ani jeden nesplní podmienky na uznanie diét. Stravné pri ceste do Rakúska sa tak často stáva komplexnou otázkou, ktorú treba konzultovať s účtovníkom alebo s personalistom.
V praxi sa pritom vyskytujú aj prípady, že cesta do Rakúska sa začína v skorých ranných hodinách, no pracovné úkony sa ukončia ešte pred obedom, a následne sa človek vracia naspäť na Slovensko. Ak doba pobytu v zahraničí nedosiahne 6 hodín, diéta nevzniká v plnom rozsahu. To môže byť pre zamestnanca mierne obmedzujúce, no zákon v tomto smere pomerne jednoznačne stanovuje kritériá a výnimky neumožňuje.
Stravné pri ceste do Rakúska v subheadingu
Legislatíva týkajúca sa zahraničných pracovných ciest je tvorená tak, aby zohľadňovala vyššie ceny jedla a iné životné náklady mimo Slovenska. Stravné pri ceste do Rakúska je upravené rovnako ako pri iných krajinách Európskej únie, no s konkrétnou sadzbou, ktorá zodpovedá priemerným cenám stravovania v tejto krajine. Okrem Rakúska tak na podobnom princípe fungujú aj diéty pri pracovných cestách do Nemecka či iných štátov, ktoré sú zaradené do európskeho hospodárskeho priestoru.
Pokiaľ ide o rakúske reštaurácie a gastrozariadenia, treba rátať s tým, že ceny môžu byť mierne vyššie ako na Slovensku. Týka sa to predovšetkým väčších miest, ako je Viedeň či Salzburg. Preto má zmysel, aby si človek ešte pred vycestovaním overil, aké sumy si môže pri návrate uplatniť vo forme diét a či bude mať nárok na maximálne stravné pri ceste do Rakúska. Než sa niekto rozhodne účtovať si najvyššiu možnú sadzbu, je potrebné posúdiť trvanie pobytu, povahu cesty a tiež to, či nejaké jedlá neboli hradené inou stranou.
Pre zamestnancov môže byť zaujímavé vedieť, že zamestnávateľ im diétu vypláca samostatne k výplate na základe cestovného príkazu. Pri správnej evidencii je stravné oslobodené od dane a odvodov, čo predstavuje legislatívnu výhodu. Aj preto sa mnoho ľudí aktívne zaujíma o to, či majú všetky papierové formality v poriadku, aby sa vyhli prípadnému neskoršiemu domeraniu daní.
Pravidlá pre živnostníkov a SZČO
Živnostníci a ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby majú pri zahraničných cestách podobné pravidlá ako zamestnanci, ak ide o stravné pri ceste do Rakúska. Rozdiel je však v spôsobe, akým sa náklady na takéto cesty vykazujú v účtovníctve. Ak si živnostník vedie jednoduché účtovníctvo a cestuje do Rakúska za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, môže si do daňových nákladov zahrnúť výšku diét podľa platných legislatívnych sadzieb. Základným predpokladom je však dôkladné zdôvodnenie účelu cesty, ako aj reálna dĺžka pobytu v zahraničí.
Živnostník musí rátať s tým, že pri daňovej kontrole bude musieť poskytnúť dôkazy o čase odchodu a návratu. Ak napríklad jazdí do Rakúska na vlastnom vozidle, môže mu pomôcť evidencia jázd či iná dokumentácia, ktorá potvrdzuje skutočnú prítomnosť na rakúskom území. Stravné pri ceste do Rakúska si tak môže uplatniť ako daňový výdavok, čím si zníži výslednú daňovú povinnosť. Podobne ako u zamestnancov platí, že ak mal zabezpečené nejaké jedlo v cene ubytovania či na pozvanie obchodných partnerov, mal by tieto skutočnosti zohľadniť.
Ak samostatne zárobkovo činná osoba používa paušálne výdavky, situácia je iná. Vtedy sa totiž nedá osobitne účtovať o diétach a iných nákladoch, pretože všetky výdavky nahrádza jedna paušálna suma. Preto si musí každý živnostník zvážiť, či mu tento spôsob vyhovuje, alebo či radšej zvoliť klasické účtovníctvo, aby mohol stravné pri ceste do Rakúska reálne využiť ako náklad.
Praktické tipy pre hladký priebeh
Pre každého, kto do Rakúska vycestuje, je dôležité mať usporiadané všetky doklady. V praxi to znamená, že zamestnanec vyhotoví cestovný príkaz, kde uvedie dôvody cesty, miesto a čas konania, ako aj presný harmonogram. Po návrate ho vyúčtuje, pričom k nemu pripojí prípadné doklady o zaplatení mýta, parkovného alebo iných nákladov. Stravné pri ceste do Rakúska sa určí podľa skutočného trvania pobytu, ktoré musí byť zrejmé z predložených záznamov.
Dôležitú úlohu zohráva aj povaha pracovnej činnosti. Ak ide o krátke stretnutie v prihraničných oblastiach, kde cesta tam aj späť trvá len pár hodín, nemusí to postačovať na vznik nároku na plnú diétu. Ak však niekto cestuje do Viedne na celý deň alebo dokonca na viacdňovú konferenciu, stravné pri ceste do Rakúska môže dosiahnuť maximum. Aj tu je však namieste overiť si, či nebolo jedlo hradené organizátorom podujatia.
Podniky, ktorých zamestnanci často cestujú do Rakúska, mávajú k tomu vypracované interné smernice. V týchto smerniciach sa môžu detailnejšie rozpísať pravidlá krátenia diét v prípade hradenej stravy, no takéto smernice nesmú byť v rozpore s platnou legislatívou. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby nikto nebol pri vyplácaní stravného ukrátený, ale zároveň, aby nedochádzalo k neoprávneným nárokom, ktoré by mohli viesť k sankciám.
Kedy vzniká nárok na maximálne stravné
Maximálne stravné pri ceste do Rakúska vo výške 45 eur za deň platí vtedy, ak pracovná cesta v zahraničí presiahne 18 hodín v rámci jedného dňa. Ak ide o viacdňovú cestu, posudzuje sa každý kalendárny deň zvlášť a takisto do hry vstupuje moment prekročenia polnoci. Je preto možné, že v prvý deň cesta začína popoludní, a teda nedosiahne celých 18 hodín, no na druhý deň už môže človek získať plnú diétu. Na tretí deň sa potom berie do úvahy čas návratu na Slovensko.
Aj živnostník, ktorý cestuje na viacdňový pracovný pobyt, sa drží rovnakých hodnôt. Ak by sa mu podarilo vybaviť väčšinu obchodných rokovaní za menej ako 12 hodín, bude mať nárok na nižšie diétne pásmo. Stravné pri ceste do Rakúska je teda priamo naviazané na reálne potreby a dĺžku zahraničného pobytu. Väčšina ľudí v praxi považuje 45 eur za dostatočnú sumu na bežné celodenné stravovanie v Rakúsku, hoci v luxusnejších častiach Viedne môže byť táto suma o niečo nižšia, než by človek čakal na pokrytie všetkých nákladov.
Na záver je dôležité pripomenúť, že pre uznanie diét hrá kľúčovú rolu transparentnosť. Pri odchode z firmy je dobré spísať cestovný príkaz, pri návrate ho vyúčtovať a nezabudnúť uviesť žiadne dôležité detaily týkajúce sa cesty. Stravné pri ceste do Rakúska je určené na pokrytie zvýšených nákladov na jedlo v zahraničí a je oslobodené od zdanenia, pokiaľ sa dodržiavajú stanovené limity. Správna administrácia tohto procesu je preto v záujme zamestnanca, živnostníka aj zamestnávateľa, pretože minimalizuje riziko nezrovnalostí a prispieva k efektívnemu fungovaniu pracovných ciest.
